Včera som sa zúčastnil na konferencii „Súčasný stav a východiská protipovodňovej ochrany v SR" vo Zvolene. Úvod konferencie som zmeškal a nestihol som prezentáciu Oľgy Majerčákovej z SHMÚ na tému „Ak je vody priveľa". Ostatné prezentácie som poctivo odsedel a ponúkam svoj pohľad na to, aké sú trendy v ochrane pred povodňami na Slovensku. pokračovanie článku
Takéto bleskové povodne s bahnotokom, ako postihli v ostatnom čase Slovensko, budú v budúcnosti častejšie a ničivejšie. Nesúvisí to s globálnym otepľovaním, ale jednoducho s poškodením krajiny. Taktiež silné búrky s intenzívnym lejakom, ktorý sa vylejú na malú plochu, sú výsledkom poškodenia krajiny a nie vplyvom globálneho otepľovania. V minulosti sa jav bleskových povodní na Slovensku nevyskytoval. Prvý krát takýto typ povodne sme zaznamenali v júli 1998. Na riečke Svinka sa vtedy v povodňovej vlne utopilo 50 detí. Správy o hororových príbehoch bleskových povodní, ktoré sme v minulosti dostávali zo zahraničia, sú už aj realitou Slovenska. Vedecká komunita vidí príčinu vzniku bleskových povodní v globálnom otepľovaní. Ja to vidím v poškodzovaní krajiny. Ponúkam vlastnú interpretáciu vzniku bleskových povodní. pokračovanie článku
Mimovládna organizácia Ľudia a voda v spolupráci so Združením obcí Ondavka a s finančnou podporou Európskej únie z programu LIFE+ realizuje projekt „Ozdravenie klímy vo vysušených oblastiach Slovenska pomocou hydro-klimatickej obnovy." Cieľom projektu je modelovo metodicky a technologicky rozvinúť takú revitalizáciu poškodených častí krajiny, ktorá prispeje k zmierneniu povodňových rizík, rizík zo sucha a klimatickej zmeny. Zároveň posilní biodiverzitu, zodpovednosť komunít za integrovanú ochranu vôd a vytvorí pracovné príležitostí s rozvojom lokálnej ekonomiky. pokračovanie článku
Uhorský zákon XII/1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii sa venoval hradeniu strží a výmoľov. Na vymletých a vymletím ohrozených územiach bolo možné zakázať pasenie dobytka čiastočne alebo úplne. Úrady mohli nariadiť potrebné ochranné opatrenia, prípadne zalesnenie týchto území. Zákon rovnako ukladal zalesniť existujúce pusté územia ... ktoré sú vhodné na zalesnenie a iným spôsobom ich nemožno rozumnejšie využiť. Ak by zainteresované strany, napríklad príslušný statkár, nevykonali úradom nariadené opatrenia v určenej lehote bez prijateľného odôvodnenia, mohli byť potrestané opakovaným peňažným trestom do 200 korún. Mesačný plat úradného lekára vtedy bol 175 korún. pokračovanie článku
Malebná obec Matysová v povodí rieky Poprad zažila nejedno prekvapenie s vodou. Naposledy v lete 2011. Povodňová vlna vtedy prehĺbila dno koryta potoka až tak, že sa začali zosúvať brehy a padať podmyté piliere mostov na miestnom potoku. Jedinou šancou predísť pri najbližšej povodni zosuvom brehov a prepadnutiu mostných pilierov do potoka, bolo dvihnúť celé dno. Samospráve obce sa to pod vedením starostky Ivety Dzubriakovej-Kundrátovej aj podarilo. A to veľmi rýchlo. Postavené hrádzky priamo na potoku v intraviláne obce sa už pri prvej povodni zaniesli a začali plniť stabilizačnú funkciu svahov i mostných pilierov. Náklady na revitalizáciu boli 50 tisíc eur. Na realizácii projektu dostalo na pol roka prácu 10 miestnych nezamestnaných. Ak by sa to riešilo klasickou reguláciou potoka, akú ponúkajú vodohospodári, stálo by to viac ako pol milióna eur a obec by čakala možno aj niekoľko rokov, kým by prišla na rad investičného programu Slovenského vodohospodárskeho podniku. pokračovanie článku
V piatok 3. mája sa objavili prvé letné prívalové dažde na Slovensku. Očakávalo sa, že projekty protipovodňovej prevencie, pomôžu ochrániť obce pred lokálnou záplavou. Stalo sa. V dvoch obciach, v ktorých sa realizovali projekty protipovodňovej prevencie vznikol dôkaz, že revitalizácia krajiny má zásadný vplyv na prevenciu pred povodňami. V Hlohovci na Považí a v Smižanoch na Spiši. Vplyv zrealizovaných protipovodňových opatrení zo spišskej obce Smižany budú k dispozícii v najbližších dňoch. Teraz ponúkam príbeh z Hlohovca. pokračovanie článku
Úmorná kritika expertov, odborníkov a vedátorov zrealizovaných protipovodňových opatrení nepadá na úrodnú pôdu. Príroda ich názory akosi neakceptuje. Pre príklad rozporu vedeckého a teda teoretického poznania a reality bežných procesov môžeme zájsť do malebnej obci Zázrivá na Orave, ktorá patrí do povodia rieky Váh. Rieka Váh je smutne preslávená zanesenými priehradami, postavené v industriálnom socialistickom období, keď sa myslelo viac na veľkolepé diela bez starostlivosti o krajinu. A tak sa začal príbeh poškodzovania lesopoľnohospodárskej krajiny s rozoranými medzami. Odštartovalo sa odplavovanie zeminy, štrku i kameňov vodnou eróziou, čím sa začali napĺňať postavené priehrady, až ich napokon zaniesli. pokračovanie článku
Dnes sa preháňajú prvé letné búrky na Slovensku. Okrem ľudí, dažde testujú aj zrealizované protipovodňové hrádzky. Napriek úmornej kritike expertov, odborníkov a vedátorov, zrealizované protipovodňové opatrenia prinášajú osoh ľuďom i prírode. Počas povodne priteká do obce čistejšia voda, zbavená sedimentov, lístia i konárov. Ako je to možné? Nuž tak, že každé z opatrení si niečo nechá. Do doliny priteká povodňová voda zbavená plávajúcich, či unášajúcich eróznych častíc, sedimentov, konárov, či lístia. A tak sa v obci neupchávajú priepusty, mostíky, či lávky a ako voda do dediny pritečie, tak aj odtečie. Takto to bolo dnes aj v obci Dunajov na Kysuciach po silnom lejaku. Spokojní sú všetci, občania obce, ich vedenie i zhotoviteľ revitalizačného projektu. A tí, ktorí donekonečna to kritizujú? Snáď sa začnú venovať užitočnejšej práci, ako nezmyselne kritizovať to čo funguje. Pozývam na krátku prechádzku protipovodňových opatrení obce Dunajov, ktoré zdokumentoval Ing. Pavol Šuty z Ekostavu Oščadnica. pokračovanie článku
To, že Košice budú tento rok európskym hlavným mestom kultúry, vieme už tri roky. Aby sme na to nezabudli, pripomínajú nám to pútače a povylepované plagáty popri košických deravých cestách. Pompézny otvárací ceremoniál, so svojimi už doznievajúcimi aférami, máme tiež za sebou. Zdá sa, že najnovšie sa projektu zmocnili obchodníci na korze. pokračovanie článku
Najnovšie merania americkej kozmickej agentúry NASA dokazujú, že oxid uhličitý CO2 sa v zemskej atmosfére chová ako ochladzovač. Výsledky výskumného centra NASA Langley potvrdzujú, že až 95 percent škodlivých slnečných lúčov blokujú pred vstupom na zemský povrch skleníkové plyny CO2[1].Údaje sa získali sondovaním atmosféry pomocou širokopásmové emisného rádiometra, ktorý sleduje emisie, najmä CO2 a NO v horných vrstvách atmosféry. Ide o látky, ktoré sú považované za vinníkov otepľovania planéty. Šokujúci poznatok ostro odporuje základnej téze vplyvu skleníkových plynov CO2 na otepľovanie planéty Zem. pokračovanie článku
Grécky filozof Táles z Milétu tvrdil, že prvotný princíp všetkého je voda, ktorá má prirodzenú schopnosť stávať sa pevnou zemou (ľad) i plynným vzduchom (pary). Hlavným dôvodom, prečo pokladal Táles za pralátku práve vodu, bolo jeho poznanie, že voda je základná podmienka života človeka, všetkého tvorstva, rastlín, pohybu ovzdušia, života - pohybu prírody. Tálesov žiak Anaximandros túto teóriu odmietol. Podľa Anaximandra voda nemohla byť pralátkou, pretože z nej nemôže vzniknúť jej protiklad - oheň. pokračovanie článku
Voda poráža zlato i ropu na poli akcií spoločností zviazaných s týmito komoditami, uviedli Hospodárske noviny [1]. Voda bude už v krátkej budúcnosti oveľa dôležitejšia, ako najcennejší kov, či ropa. Prečo ceny akcií obchodníkov s vodou rastú? Nuž jednoducho preto, lebo zásoby sladkej vody na planéte Zem klesajú. Z toho pramení aj celosvetový tlak na privatizáciu vodných zdrojov. Mať vplyv na komoditu, ktorá rozhoduje o existencii človeka, predsa len môže byť „dobrým" základom na veľké zisky. Prečo zásoby vodných zdrojov na kontinentoch klesajú? Je možné zastaviť pokles zásob vodných zdrojov? Na obidve otázky existuje pomerne jednoduchá odpoveď. Tí, ktorí s vodou obchodujú však nepotrebujú, aby pospolitý ľud vedel odpoveď na spomínané otázky. Potrebujú proste, aby čím viac ľudí bolo závislých na obchode s vodou. pokračovanie článku
Priateľ Pjotr Topiňski z Poľska na jednom kysuckom stretnutí v roku 2003 povedal: „Vyženeš z krajiny wode, vyženeš peňonze i ľudzi". Na to som si spomenul počas pobytu v Indii. Tam som sa dozvedel, že keď India získala nezávislosť, zdevastovala lesy i poľnohospodársku krajinu až tak, že krajina vyschla a prestala rodiť. Krajina stratila vodu, prišla chudoba a ľudia odchádzali preč pokračovanie článku
Od vzniku Slovenska všetci politici sľubujú prosperitu, spravodlivosť, solidaritu, transparentnosť, prácu, čestnosť pri správe vecí verejných i istoty slušného a dôstojného života všetkým. Tak ako tieto sľuby zažiarili, aj tak zhasli. Neurobili nič užitočné pre občanov i Slovensko, iba ak sami zbohatli. Prečo to tak je? Lebo dôveru občanov paradoxne získajú hlavne tí, ktorí považujú krajinu za korisť volebných víťazov. Aj to je zárodok toho, že politici nehrajú fér. Posledný príklad neférovej hry politikov je z diskusie o nezamestnanosti. pokračovanie článku
V obciach na východnom Slovensku Nižný Hrabovec, Chminianske Jakubovany, Kurov, Lomné, Kľušov, Ďapalovce, Šarišské Čierne, Hrabské, Banské, Čirč a Plavnica sa idú regulovať potoky s celkovou investíciou cca 30 mil. eur. Zmenou už schválených projektov v spomínaných obciach z regulácii potokov na budovanie diverzifikovaného protipovodňového systému v poškodených štruktúrach krajiny prostredníctvom vodozádržných prvkov je možné zabezpečiť protipovodňovú ochranu oveľa efektívnejšie, ako reguláciou potokov a navyše je možné dať prácu 3.000 nezamestnaným, ktorí trú biedu. pokračovanie článku
Z viacerých diskusií pod mojimi blogmi je zrejmé, že princípom Programu revitalizácie krajiny lepšie rozumejú „laici", než odborníci. Pokúsim sa vysvetliť, prečo sú tak diametrálne rozdielne pohľady na tú istú problematiku. Metodika projektovania regulácie vodných tokov stojí na princípoch niekoľko storočnej predstavy ustáleného prúdenia vody v toku. Z tejto predstavy nie je možné určiť, či kulminácia povodňového prietoku trvá minútu, hodinu, deň či rok. A tak vznikajú zregulované potoky, kanály, či rigoly s nastavením na taký prietočný profil, ako keby sa korytom preháňala povodňová vlna neustále. pokračovanie článku
Na slovo vzatí odborníci po Slovensku vykrikujú, že som zneužil bývalú premiérku, aby som sa nabalil a presadil svoj kšeft. Áno je to tak. Ja ako člen medzinárodnej asociácie ASHOKA, ktorá podporuje inovátorov pre verejne blaho, chcem nahlas povedať, že som zneužil bývalú premiérku na to, aby uvoľnila zo štátneho rozpočtu 24 mil. eur a z Európskeho sociálneho fondu 18 mil. eur na to, aby ťažko zamestnateľní ľudia mohli pracovať na obnove poškodenej krajiny. Pracoval som 20 rokov na koncepte zo zištných dôvodov, ktorý napokon ohrozil mňa i moju rodinu. Verejne sa chcem poďakovať bývalej premiérke, že sa dala zneužiť na tento projekt, ktorý mimochodom vrátil ľuďom dôstojnosť a do štátneho rozpočtu na odvodoch a daniach „len" 14 mil. eur. pokračovanie článku
V diskusných príspevkoch kritikov programu revitalizácie krajiny je množstvo inšpiratívnych námetov, ako lepšie a presvedčivejšie vysvetľovať čitateľom myšlienku zadržiavania dažďovej vody v poškodenej krajine i rozvíjať lokálnu ekonomiku. Taktiež prečo to treba robiť i aký to má vplyv na environmentálne, sociálne a ekonomické prostredie miest a obcí. Keďže častým diskutérom a kritikom myšlienky zadržiavania vody v krajine je člen Lesoochranárskeho združenia Vlk s krycím menom Green, vybral som si príklad na vysvetlenie rozdielu medzi reguláciou koryta a revitalizáciou krajiny na protipovodňovú prevnciu v blízkosti Čergovského pohoria. Tu spomínané združenia pôsobí. pokračovanie článku
Prideľovanie vládnych projektov za príležitosť na odmenu priaznivcom. Projekty politicky porazených sa likvidujú, osoby za nimi sa dostávajú na „čiernu listinu." A predsa, Program revitalizácie krajiny bol iný. To napísal analytik Nadácie pre podporu občianskych aktivít Juraj Kohutiar v 7-mej časti hodnotenia prieskumu názorov starostov na Vládny program revitalizácie krajiny. pokračovanie článku
Keď som večer nazrel satelitnú mapu na www.shmu.sk, od Rumunska sa tlačil na Slovensko ďalší masívny mrak. Do polnoci sa rozvinul do nebývalých rozmerov s centrom na Slovensko-ukrajinsko-poľskom pomedzí. Vedel som, že je zle a povodne sú tu zas. Lakmusovým papierikom povodňových stavov je riečka Roňava. Pripomínam, že v roku 2010 bol na Roňave vyhlásený stav ohrozenia 7 krát. Riečka pramení v Slanských vrchoch a preteká mierne zvlnenou poľnohospodárskou krajinou. Poškodenie lesov i poľnohospodárskej krajiny a množstvo rigolov, či kanálov v tomto povodí prispieva k rýchlejšej kulminácii povodní, ako kdekoľvek inde na Slovensku. Rýchly odtok spadnutých zrážok z poškodenej krajiny za asistencie rigolov, kanálov potôčikov i potokov som popísal v príspevku „Ako sa rodia povodne". pokračovanie článku
Obec Rudno nad Hronom bola takmer každý rok vytápaná. V nedeľu dramatický stúpali hladiny riek a ich prítokov v povodí Ipľa, Hrona i Nitry. V obci Rudno nad Hronom už nie. Tam zrealizovali projekt protipovodňovej prevencie v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Ako pomohli zrealizované protipovodňové opatrenia chrániť obec pred katastrofou, nie je potrebné komentovať. Keď som dnes so starostom Ľubomírom Kršjakom rozprával, tak to komentoval impresivne: "vyplavilo by nás ako potkanov". Dominantou protipovodňových opatrení, je čiastočne zrevitalizovaný tajch, ktorý sa pretrhol v roku 1929. Pre tých, ktorí nemajú čas prísť do obce, pozývam na krátku prechádzku fotoreportážou, ako fungujú opatrenia počas povodne. Pre tých, ktorí by radi navštívili a chceli vidieť priamo na mieste, starosta veľmi ochotne poskytne aj odborný výklad. Ochotne tiež vysvetlí, ako získal všetky súhlasy na realizáciu projektu i za aký čas a kto mu pomáhal pri realizácii projektu. pokračovanie článku
Za posledný rok som sa dozvedel, že so diletant, šarlatán, amatér, klamár, podvodník. Že by som mal sedieť v base a nie chodiť po slobode. Údajne som zneužil bývalú premiérku vlády vo vlastný prospech a môžem za všetky povodne na Slovensku. Najnovšia povodňová situácia na Hrone a Ipli i nová vlna útokov, prinútila ma vyjadriť sa k niektorým diskusiám, zvlášť k komentárom študenta 3. ročníka odboru vodné hospodárstvo Andreja Kuruca a Greena, ktorý patrí do skupiny lesoochránarskeho združenia VLK. pokračovanie článku
...7.700 dovtedy nezamestnaných ľudí prevažne v chudobných regiónoch Slovenska pracovalo do marca 2012 na protipovodňovej prevencii. Pri realizácii projektov prevencie pred povodňami vzniklo ďalších viac ako 3.000 pracovných príležitostí, ktorí technický, odborne, projekčne a inžinierski asistovali na realizácii projektov. Za jeden rok sa podarilo v 488 obciach zrealizovať viac ako 100.000 vodozádržných objektov v poškodených častiach krajiny s jednorazovým a teda cyklickým zadržaním viac ako 10 mil. m3 dažďovej vody, aby bolo menej povodní i súch. V prvom roku realizácie sa investovalo zo štátneho rozpočtu i eurofondov 42 mil. eur. Program revitalizácie krajiny skončil svoju púť v marci 2012. pokračovanie článku
Zvykne sa hovoriť, že ten, kto neakceptuje nové poznania, ale príliš sa sústreďuje na riešenia, ktoré už stratili opodstatnenie je dinosaurus. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že reakcia vodohospodára Vladimíra Holčíka (http://komentare.sme.sk/c/6748105/ad-v-hradzkach-vidi-ministerstvo-zivotneho-prostredia-cierne-stavby-21-3.html) zo štátneho podniku Vodohospodárska výstavba odpovedá úrovni dinosaurov. V tomto blogu budem reagovať na prvú konštatáciu vodohospodára Holčíka a tú jeho časť príspevku, kde konštatuje, že Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodní nezabráni povodniam. pokračovanie článku
V tejto našej krajine funguje všetko inak, ako v krajinách so silnou občianskou spoločnosťou a s minimálnou mierou korupcie či klientelizmu. Ak by sme chceli hodnotiť úsilie akéhokoľvek mladého ambiciózneho človeka žiť, pracovať a napĺňať svoje sny na Slovensku, bez zázemia známych či spriaznených ľudí, má len minimálnu šancu uplatniť sa. Je extrémne málo príbehov na Slovensku, ak vôbec sú také príbehy mladých ľudí, ktorí sa bez rodinných, či iných barličiek prepracovali tam, kde ich vzdelanie a odpovedajúce schopnosti mali prirodzene dotlačiť. Naopak, poznám až priveľa takých mladých ľudí, ktorí vyštudovali na Slovensku a išli pracovať do zahraničia práve preto, že tu po nich ani pes neštekol. Rovnako poznám príbehy mladých ľudí, ktorí získali finančnú podporu zo zahraničia, aby mohli pracovať na Slovensku a pritom sa stávajú terčom nepriazne tých, ktorí si teplé chlieviky nadobudli vďaka rôznym „špecifickým" barličkám. pokračovanie článku
Sabinovský Korzár uverejnil správu, že štát pripravuje výstavbu vodnej nádrže v Tichom Potoku. Údajne bude slúžiť ako zásobáreň pitnej vody i na protipovodňovú ochranu. Ministerstvo životného prostredia dospelo k názoru, že priehrada sa môže stavať a že neexistuje iné riešenie. Nuž čo už. Keď ústredný orgán štátnej správy vydal takéto rozhodnutie, musí to byť pravda. Tak sa poďme pozrieť na tu pravdu, ktorú nám ministerstvo zvestovalo. pokračovanie článku
Vodohospodárske podniky a inštitúcie či na Slovensku, alebo na Cypre vždy bránili lacnejším, komplexnejším a systémovým riešeniam. Riešenia, ktoré doteraz vyhovovali v technologickej rutine so zaužívaným prístupom personálu vo vodohospodárskych inštitúciách sú už prekonané. Je výzvou pre vodohospodárov prinavrátiť si spoločenskú vážnosť i uznanie. To sa stane iba vtedy, ak sa sami rozhodnú pre zásadnú inštitucionálnu reformu zefektívnenia vodného hospodárstva s hľadaním i nájdením lacnejších, efektívnejších a komplexnejších riešení aj na Slovensku. pokračovanie článku
Ak sú preťažené telelinky, automat vám oznámi: „Čakajte prosím ste v poradí". A tak čakáte, kým vás automat spojí. Horšie je, ak čakanie trvá dlho. Vtedy stratíte trpezlivosť a pokúšate sa volať neskôr, alebo hľadáte iné riešenie. Záleží na urgentnosti. Podobný príbeh, aj keď z iného súdka mal starosta obce Krivany Ján Šejirman v Sabinovskom okrese. V časti obce Krivany sa pravidelne vylieval Lačnovský potok, ktorým preteká sotva liter za sekundu, ak neprší. Príval dažďa však mení potôčik na rieku, ktorá ohrozuje obec. Starosta chodil, písal, doprosoval správcu potoka, aby riešil. pokračovanie článku
Prvý sneh v odchádzajúcej zime napadol v októbri 2012. Dnes, po šiestich mesiacoch sme sa prebudili do zasneženého rána. Nechcem uvádzať štatistiky únavnej zimy, chcem čitateľom ponúknuť názor, prečo je to tak a prečo klasická jar i jeseň praktický už neexistujú. Možno viacerí čitatelia môjho blogu sú už alergickí, že za všetkým vidím vodu, preto sa im ospravedlňujem a odporúčam už ďalej nečítať, lebo to fakt bude o vode. pokračovanie článku
Prečo sa voda míňa až tak rýchlo, že podľa prognóz OSN budú už v roku 2020 žiť na planéte Zem viac ako 3 miliardy ľudí v regiónoch bez vody? Aké zbrane pomôžu medzinárodnej bezpečnosti? Ako je možné, že rozsiahle regióny vysychajú, keď voda je obnoviteľný prírodný zdroj? Čo robíme pre to, aby povodia a ekosystémy nevysychali?
pokračovanie článku
Profesia vodohospodár sa historický odvíjala od potreby zabezpečovania dostatku vody pre človeka, prírodu, potraviny, priemysel i energetiku. Práve energetické využívanie vody je ukážkou toho, ako je potrebný vyrovnaný vodný režim potokov a riek. Ten je závislý od dobrej kondícii zadržiavania dažďovej vody v ekosystémoch krajiny. Najvyššia energetická účinnosť malých, či veľkých vodných elektrárni je na tých potokoch a riekach, z povodí ktorých čo najmenej dažďovej vody odteká priamo po zemskom povrchu. Takéto podmienky na Slovensku však možno existovali pred niekoľkými storočiami. Vtedy nebola poškodená krajina a väčšina dažďovej vody vsakovala do pôdy a pomaly cez pramene vytekala do potokov a riek. pokračovanie článku
Hovorí sa, že marcové počasie je bláznivé, ale toto počasie, čo momentálne prežívame, je viac ako bláznivé. Ale o tom nechcem písať. Viac ma zaujíma, čo bude v apríli, v máji a či v lete. Ak vychádzam z dlhodobých trendových zmien časovej a priestorovej zmeny rozdelenia zrážok v Slovenskom "geopolitickom" priestore, vychádza mi to tak, že sme na ceste úpadku. pokračovanie článku
V kvapke vody môžeš poznať celý svet, hovorí indické príslovie.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
