Aj v týchto dňoch môžeme sledovať, ako teplota vzduchu skáče až o desiatky stupňov - ako keby bola zmyslov zbavená. Odborníci tvrdia, že je to bežné i normálne, že takto to bolo aj v minulosti. Vyzývam preto klimatológov, aby v širších súvislostiach vysvetlila nasledujúci jav. 8. mája som sa presúval do južných Čiech na zasadnutie komisie na obhajobu dizertačnej práce, zhodou okolnosti o klimatickej zmene. Bolo nádherné počasie a napriek tomu, že Slnko intenzívne svietilo, teplota vzduchu sa pohybovala okolo 20 stupňov. Pri Nitre som však spozornel a neveril vlastným očiam. Informačná tabuľa ukazovala teplotu vozovky 46 stupňov a vzduchu 19 stupňov Celzia. Takýto veľký rozdiel som v živote nevidel. V prvej chvíli som si myslel, že tabuľa je pokazená. Avšak všetky informačné tabule popri rýchlostnej ceste Pribina ukazovali tie isté údaje (viď foto). pokračovanie článku
Počas posledného víkendu hostila portugalská Tamera vodné sympózium (www.tamera.org). Takmer 300 nadšencov z celého sveta na ňom diskutovalo o zmenách potrebných pre trvalo udržateľný život. Bolo čo vidieť i počuť - diskutovalo sa o tom, ako v krajine prostredníctvom vody obnovovať poškodenú prírodu, ako v tolerancii a v lone prírody žiť pokojný, tolerantný a nekonfliktný život a ako ďalším komunitám ponúkať potrebné riešenia. Na vodnom sympóziu sa aktívne zúčastnila aj skupinka zo Slovenska. pokračovanie článku
Zvláštne, že v strednej Európe boli veternými víchricami najviac poškodené územia najviac chránené. Tatranský národný park, ktorý vznikol v roku 1949 ako prvý národný park na území Československa a Národný park Šumava, ktorý vznikol až po Nežnej revolúcii v roku 1991. V oboch týchto národných parkoch veterné smršte vyváľali prestarnuté lesné porasty. pokračovanie článku
Jedným z nezmyselných argumentov kritikov Programu revitalizácie krajiny je, že drevo na vybudovaných protipovodňových opatreniach nevydrží ani dva roky. Navyše, zneisťujú starostov doslova bludmi o tom, že obce boli podvedené tým, že museli prevziať 20-ročné bremeno prevádzkovania vodozádržných projektov. Tak som si pri svojich potulkách Slovenskom našiel zopár objektov hodných povšimnutia. Chcem tak dokumentovať, v akom stave sa nachádzajú tieto objekty vybudované našimi predkami. Najstarší objekt som našiel v obci Kotmanová. Miestna starostka tvrdí, že ho urobil jej starý otec. Vek objektu sa odhaduje na 60 rokov. Keď som minule v spravodajstve STV počul profesora Milana Lapina hovoriť, že objekty drevených hrádzok vydržia tak 2-3 roky a potom zhnijú, tak som si uvedomil, aký je priepastný rozdiel medzi „špičkovými"vedátormi a zdravým sedliackym rozumom. Ponúkam preto niekoľko objektov, vybudovaných v priebehu 60 rokov. pokračovanie článku
Dnes, keď Európa zažíva historické sucho, predstavuje program revitalizácie krajiny významný inovatívny prístup, ako spájať environmentálnu, sociálnou, ekonomickú prosperitu komunít, regiónov, štátov prostredníctvom vody: „Slovensko môže byť v tomto príkladom a je len na nás, či tento príklad premeníme na príležitosť alebo ho zatratíme". pokračovanie článku
Vedci prišli na to, že nás čaká sucho a ďalšie extrémy v počasí. Sú dokonca čoraz istejší, že ľudstvom globálne otepľovanie zvýši dĺžku, frekvenciu a intenzitu extrémnych prejavov počasia. Údajne túto "skvelú správu" vypracovalo 220 vedcov zo 62 krajín s viac ako 18.000 komentárov od expertov[1]. Nuž je to veľký objav. Kuriózne je, že objavili to, čo na Slovensku je známe už od roku 2010, keď bola zverejnená publikácia Voda pre tretie tisícročie (Neubližujme vode, aby ona neubližovala nám, Ľudia a voda, 2000)[2]. Údajne stredomorské krajiny žiadajú o mimoriadnu pomoc pre farmárov z dôvodu sucha. Čo keby tak začali namiesto natŕčania dlaní k ďalším euro peniazom obnovovať vodnou eróziou zdevastovanú krajinu, aby v ich krajine im ostávalo viac dažďovej vody? pokračovanie článku
Dnes stratilo viac ako 5.000 ľudí prácu. Títo zamestnaní, prevažne v chudobných regiónoch Slovenska pracovali 6 mesiacov na revitalizácii poškodených častí krajiny (http://www.hospodarskyklub.sk/docs/katalog2.pdf). Takmer všetci do poslednej chvíle verili, že budú môcť pokračovať v práci na hradení bystrín, budovaní odrážok na lesných a poľných cestách a na ďalších vodozádržných prvkoch protipovodňových opatrení, aby sa neopakovali podobné povodne ako v roku 2010. pokračovanie článku
Kríza vo vodohospodárskom priemysle na Slovensku má ešte horšie dopady, ako som pôvodne predpokladal. Nezodpovedné šermovanie novými a stále nákladnejšími, navyše nezmyselnými investíciami vo vodnom hospodárstve a súčasne zastieranie príčin extrémneho sucha i častejších a hrozivejších povodní nemá konca-kraja. pokračovanie článku
European Commission calls for an explanation why the construction of small dams and water retention measures to prevent flooding for 42 mil. € did not consider their impact on the environment in Slovakia. I wonder, how opponents will explain in Brussels their eagerness to stop the cheaper, more efficient, environmentally safe and socially equitable solutions Moreover, in a situation where more than 7,000 unemployed people in poor regions of Slovakia got work thanks to the European money. It has brought benefit not only to their families and communities. Based on my experience I argue, that despite the crisis that the European Union goes through, nearly five hundred of our communities perceive the idea of ??European integration of our country positively, thanks to the projects in the landscape revitalization program. Leaders of civic initiative Monitor should therefore explain to the public, in whose favor they act. pokračovanie článku
Európska komisia žiada vysvetlenie, prečo sa pred budovaním hrádzok za 42miliónov eur, ktoré majú brániť povodniam, neposúdil ich vplyv na životné prostredie. Som zvedavý, ako odporcovia vysvetlia v Bruseli svoju horlivosť pre zastavenie lacnejšieho, efektívnejšieho, environmentálne bezpečnejšieho a sociálne spravodlivejšieho riešenia. Navyše v situácii, keď vyše 7 tisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí v chudobných regiónoch Slovenska získalo aj vďaka európskym peniazom pracovnú príležitosť. Prinieslo to prospech nielen ich rodinám a komunitám. Na základe vlastnej skúsenosti tvrdím, že napriek kríze, ktorou Európska únia prechádza, sa aj vďaka projektom Programu revitalizácie krajiny v takmer piatich stovkách našich obcí, vnímajú myšlienky európskej integrácie na našom vidieku pozitívnejšie. Lídri občianskej iniciatívy Monitor by preto mali verejnosti vysvetliť, v čí prospech konajú. pokračovanie článku
Experti na počasie varujú, že pomaly sa končiaci marec bude zrejme historicky najsuchším v ére sledovania zrážok na Slovensku. Áno, je to tak. Netvrdia to však len študovaní experti, ale aj obyčajníľudia na našom vidieku. Obyčajný sedliak na Slovensku ešte vie,že o krajinu sa treba starať a udržiavať jej vitálne funkcie tak, aby sa dokázala vysporiadať s extrémami počasia - ako v tomto prípade so suchom. Vie, že s dažďovou vodou sa v krajine musí hospodáriť. Veď tak po stáročia robili aj jeho predkovia. pokračovanie článku
Keďpred rokom a pol horelo Rusko (http://kravcik.blog.sme.sk/c/237469/Hori-Rusko-a-budeme-aj-my.html), Slovensko zasiahli historické povodne (http://kravcik.blog.sme.sk/c/214124/Na-ceste-do-bezvedomia-s-povodnami.html). Odvtedy sa na Slovensku udialo viacero vecí. Jednou z pozitívnych bolo, že vláda Ivety Radičovej schválila Program prevencie pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. Tento program naštartoval masívnu a úspešnú realizáciu revitalizácie krajiny na princípe zadržiavania dažďovej vody v poškodených častiach krajiny vo viac ako 450 obciach na celom Slovensku. (http://www.krajina.gov.sk/26261/narodna-vodna-konferencia-o-revitalizacii-krajiny-a-integrovanom-manazmente-povodi.php). pokračovanie článku
Je zrejme, že stromy sa rodia, rastú i umierajú. Vo vyspelých kultúrach 21. storočia zvyknú sa mestá starať o stromy počas života kultúrnym spôsobom. Už dávno prišli nato, že každý strom v meste má nenahraditeľnú hodnotu pre zdravie i odbúravanie prachu i alergénov z ovzdušia, preto ak je nevyhnutné odstrániť strom, tak odstránia len strom nie celé stromoradie. Proste každý strom je klimatizačným zariadením mesta a preto treba mať v meste veľa stromov a tie, ktoré ochorejú, treba liečiť a iba v krajnom prípade ich stínať. Nuž ale táto zásada v starostlivosti o stromy v Košiciach neplatí. V Europskom hlavnom meste kultúry platia iné zásady. Tu neliečia choré, ale stínajú zdravé stromy. Očakával by som, že ak primátor mesta je lekár, že namiesto stínania stromov, mesto bude stromy liečiť. V tomto prípade stačilo nechať stromy žiť. Ponúkam dôkaz. pokračovanie článku
V týchto dňoch sa vášnivo debatuje o jednoduchej vode na Svetovom vodnom fóre vo francúzskom Marseille, ktoré na budúci rok bude Európskym hlavným mestom kultúry, podobne ako mesto Košice. Prečo? Lebo ľudstvu kvôli vode hrozí nebezpečenstvo. Svet si viac uvedomuje riziká spôsobené suchom, povodňami i stúpajúcou hladinou morí. Svet sleduje obrovsky nárast ľudí žijúcich vo veľkých, menších i regionálnych mestách. V roku 1950 bolo na svete 9 miest s viac ako 5 miliónmi obyvateľov (2 v Amerike, 4 v Európe a 2 v Ázii). Do roku 2015 bude takýchto miest vo svete viac ako 50 (29 v Ázii, 13 v Amerike, 5 v Európe a 4 v Afrike). Z tých 50 miest je viac ako polovica na pobreží morí a oceánov, alebo v ich tesnej blízkosti, ktoré patria do rizikovej zóny spôsobenej stúpaním hladín morí. pokračovanie článku
Už niekoľko mesiacov rozmýšľam, prečo je toľko nenávisti a kritiky k vládnemu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Kritika sa pritom zostrovala a v poslednom čase často koncentrovala na osobné invektívy proti autorom programu. Tento program však Úrad vlády nastavil tak, že sa z neho nedá kradnúť. Nemožno s ním ani kšeftovať, ani z neho poberať „díl". Naopak, realizátori a zhotovitelia projektov sú nútení robiť viac, ako sú skutočné reálne ceny podľa cenníkov za vykonané práce. Kuriózne však je, že si nesťažujú tí, ktorí projekty realizovali či realizujú, ale tí, ktorí s nimi nemajú nič spoločné. Tí, ktorí projekty realizovali, by ich aj za nižšie ceny, ako je obvyklé, chceli robiť naďalej. Zrejme tu treba hľadať príčiny odporcov a ich snahu o diskreditáciu projektu, ktorý nielenže zvyšuje ochranu obcí pred lokálnymi záplavami, ale dáva prácu takmer ôsmym tisíckam dlhodobo nezamestnaných ľudí v prevažne v chudobných regiónoch. Tí teraz trpezlivo čakajú, že vládny kabinet pokračovanie Programu revitalizácie schváli. Aj preto, aby nemuseli opäť živoriť, ale mali možnosť ďalej sa živiť skutočnou a pre ich komunity prospešnou prácou. pokračovanie článku
Tento blog je venovaný otázkam a odpovediam týkajúcim sa vládneho Programu revitalizácie krajiny. Otázky položila poslankyňa NR SR za stranu Smer-SD Viera Tomanová, odpovedal som na ne ja. Keďže pani Tomanová a odpovede na ňou položené otázky neprejavila záujem, zverejňujem ich v rámci svojho blogu. pokračovanie článku
Na mohutnom vegetačnom kryte so silnou koreňovou sústavou na brehoch meandrujúcich potokov a riek rastú pri zamŕzaní ľadovcové výtvory previazané konármi a koreňmi kríkov i stromov. Tieto bizarné ľadové útvary zrastené s vegetáciou majú svoju nenahraditeľnú funkciu. Pri náhlom oteplení sa v týchto úsekoch tokov narastené ľady neodlupujú (konáre a korene ich držia) až kým sa neroztopia. Horšie už je, ak bol vodný tok v minulosti zregulovaný - obložený kameňmi, či panelmi bez kríkov a teda aj koreňov. V nedávnej minulosti bolo na Slovensku napriamených a zregulovaných bez vegetácie viac ako 8500 km vodných tokov a v tomto trende sa žiaľ stále pokračuje. pokračovanie článku
Severozápad Slovenska zrejme potrápi ďalší vodný extrém. Po historických suchách na jeseň minulého roku a extrémnych prívaloch snehu prichádza dramatické oteplenie, po ktorých s vysokou pravdepodobnosťou budú nasledovať dramatické ľadové povodne. Ak sa naplní prognóza oteplenia na 15 stupňov s dažďom vo štvrtok a piatok, stane sa. Snáď vážnosť situácie pribrzdí nechutné kritiky realizácie projektov protipovodňovej prevencie. V úsekoch, kde sa urobili projekty hrádzi a vodozadržných bariér na eróznych ryhách, roklinách a drobných bezmenných potokoch vo viacej ako 40 obciach Kysúc a Oravy, nebude roztápanie snehu i lámanie ľadov prispievať k zhoršovaniu povodňovej situácie na Orave a Kysuciach. Práve naopak. Polámané ľady ostanú vo vybudovaných hrádzach a postupne sa budú roztápať. pokračovanie článku
Šimon Wdowinski, vedec z Floridskej univerzity v USA, publikoval prelomovú štúdiu, ktorá ukazuje, že zemetrasenia môžu byť vyvolané zvýšením napätia v zemskej kôre aj ako následok tropických cyklónov. Podľa štúdie silný dážď vyvoláva tisícky zosuvov a ťažkú eróziu, ktorá presúva pôdu na zemskej kôre a tým mení jej zaťaženie. Intenzívne dažde spôsobujú veľké zosuvy pôdy a odnos pôdy eróziou najmä v horských oblastiach. Tento posun sedimentov mení záťaže zemskej kôry, čo následne aktivuje poruchy v tektonických zlomoch. Zmena záťaže v zemskej kôre spôsobuje uvoľňovanie napätia, ktoré ak vykĺzne, spôsobí zemetrasenie. pokračovanie článku
Občiansku iniciatívu na podporu projektov revitalizácie krajiny podpísalo viac ako 7.000 občanov, ktorí svojim podpisom vyjadrili, že podporujú tento program a jeho realizačné projekty a konkrétne riešenia protipovodňovej ochrany priamo v obciach. Program a jeho projekty prinášajú nielen verejnoprospešný úžitok, ale aj prácu nezamestnaným a chránia životné prostredie. Občianska iniciatíva vznikla na podporu 3. projektu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny (http://www.krajina.gov.sk/23150/program-revitalizacie-krajiny-a-integrovaneho-manazmentu-povodi-sr-a-navrh-jeho-realizacneho-projektu-2010.php) a jej dôvodom bol tlak lobistických skupín na zastavenie projektov prevencie pred povodňami. pokračovanie článku
Po traumatizujúcich povodniach v roku 2010 vláda Ivety Radičovej odštartovala jeden z najodvážnejších projektov obnovy poškodených častí krajiny v novodobej histórii Slovenska. Už teraz tento projekt vzbudzuje záujem v zahraničí z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že program obnovy poškodených častí krajiny má znaky komplexnosti, inovatívnosti a originality. Spája ekonomickú prosperitu s environmentálnou bezpečnosťou, kultúrnu zrelosť so sociálnou spravodlivosťou. Prečo? Lebo chráni obce pred povodňami a zvyšuje bezpečnosť občanov pred prírodnými živlami, chráni pôdu pred eróziou, zvyšuje zásoby vodných zdrojov v krajine, ozdravuje klímu, rozvíja lokálnu ekonomiku, chráni prírodu, mobilizuje ľudí k zodpovednosti za zdravé životné prostredie, prináša radosť i hrdosť z dobre vykonanej práce a navyše je lacný a efektívny. pokračovanie článku
V týchto dňoch je naše Slovensko doslova oblepené predvolebnými plagátmi. Neprehliadnuteľná je reklama strany Smer - Sociálna demokracia s ústredným heslom „Ľudia si zaslúžia istoty". Keďže sa posledný viac ako rok pravidelne pohybujem doslova po celej krajine, často vidím aj to, ako škodoradostná ruka na nie jeden z týchto plagátov dopísala pred slovo ľudia slovíčko naši. Ale nie o budovaní „sociálneho štátu" má byť tento blog. pokračovanie článku
Od extrému po extrém, tak to v poslednom období akosi chodí. A nie len v počasí. Viac krát som na svojom blogu písal, že voda je fenomenálny termoregulátor počasia. Ak ju máme v prostredí, tak sa spomaľuje otepľovanie i ochladzovanie počasia. Tento fakt potvrdzuje bežne prezentovaný jav zmeny dennej teploty na púšti. Po západe Slnka klesá 40 stupňová teplota na bod mrazu. A to preto, lebo v prostredí chýba voda. Ak by tam bola, tak teplota počas dňa stúpne možno na 30 a v noci neklesne pod 20 stupňov. pokračovanie článku
V obci Breznica v Stropkovskom okrese budujú na vodných tokoch hrádze aj bobry. Dovolili si to urobiť bez spracovania projektu, stavebného povolenia i bez strategického posudzovania investície na životné prostredie. Zatiaľ nedostali pokutu, nikto im nefakturoval za drevo, no možno sa tak stane, keď vedci, ochranári, lobisti i experti na rôzne certifikáty, pečiatky a masmediálne tlaky objavia túto nehoráznu bobriu iniciatívu. Zatiaľ sa tieto vplyvné nátlakové skupiny sústreďujú na zastavenie tretieho realizačného projektu revitalizácie krajiny, ktorým akosi vadí, že Vláda Ivety Radičovej má ambíciu schváliť ďalší projekt revitalizácie krajiny, aby ľudia v chudobných regiónoch mohli robiť to, čo po tisícročia robia bobry. Čo vy na to, milí ochranári, ekológovia i univerzitní profesori? Dovolíme bobrom zasahovať do výsostných vôd vodohospodárov? pokračovanie článku
Na jeseň minulého roku boli pochybnosti, či je dobré v zimnom období realizovať protipovodňové opatrenia. Našťastie zima bola ústretová. Preto starostovia na štvrtkovej Zemplínskej regionálnej vodnej konferencii v Choňkovciach (okres Sobrance), mohli konštatovať, že práce na projektoch sú zrealizované na viac ako 60%. Pred a po konferencii som navštívil projekty v obciach Uličské Krivé, Zboj, Topoľa, Stakčinská Roztoka, Vyšné Nemecké, Choňkovce, Beňatina, Inovce a Ruský Hrabovec a cítil som sa ako v rozprávke. Napadlo veľa snehu a jednotlivé objekty, aj keď pokryté snehom, vynikli v zimnej nádhere. pokračovanie článku
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám slúži verejnosti už 12 rokov a iste zohral a zohráva významnú úlohu v stransparentnení využívania verejných zdrojov i v prevencii pred klientelizmom, korupciou a ďalšími neduhmi v našej spoločnosti. To by sme ale neboli my, Slováci, ak by sme nedokázali zneužiť aj tento zákon na podivné ciele. Ponúkam príklad, ktorý mi dovoľuje pochybovať o dobrých úmysloch istej mimovládnej organizácie. Tá žiada obce, v ktorých sa realizujú projekty protipovodňovej prevencie, odpovedať na 17 predložených otázok. Posúďte sami. pokračovanie článku
The year 2011 was special, as the public expected major steps by the government of Iveta Radičová in respect to flood protection issues. This is what happened. The Cabinet approved the revitalization of the landscape and integrated river basin and landscape management program (October 27, 2010), as a system tool for preventing floods, drought and climate change. pokračovanie článku
Denník SME v článkoch „Do Kravčíkovej mimovládky tiekli eurofondy", „Projekty kryli fiktívnymi darmi" a „Nezamestnaní dostali USB kľúče" v číslach 244, 245, 246 dňa 20., 21. a 24. októbra 2011 uverejnil skreslené, nepravdivé a neúplné informácie. Autori článkov mohli u čitateľov vyvolať dojem, že projekt „Hornošarišskí umelci a remeselníci", realizovaný organizáciou Ľudia a voda, v ktorej som pôsobil, bol a je rizikový, a za rovnako rizikový je možné považovať aj vládny projekt „Revitalizácia krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny", podporovaný predsedníčkou vlády SR. Takýmto sémantickým spojením autori spochybnili moju česť, ako aj dôveryhodnosť pracovného tímu predsedníčky vlády SR a aktivít programu „Revitalizácia krajiny a integrovaného manažmentu a krajiny", ktorý premiérka podporuje. V dnešnom SME, tento projekt ohovárania sa živí naďalej, preto na svojom blogu uverejňujem to, o čo som požiadal SME v zmysle tlačového zákona zverejniť. pokračovanie článku
Vážený pán prezident,
ako plynul čas, čelil v uplynulých rokoch svojmu osudu aj náš symbolický drevený Kľúč k demokracii. Určite si naň spomínate, veď ste sa nám na neho aj podpísali. Náš Kľúč sprevádzali početné „straty i nálezy". Putoval po rôznych krajinách a akciách občianskych aktivistov, aby nakoniec zaplnený podpismi početných svetových osobností skončil na stene našej kancelárie. pokračovanie článku
Je čas prichádzajúcich Vianoc a mali by sme byť všetci tolerantní a priať si požehnané sviatky. Preto mi prepáčte pán primátor, že namiesto priania požehnaných sviatkov si Vás dovoľujem informovať o tom, ako mestský stavebný úrad porušuje základy nielen slušnosti a tolerancie v úradných rozhodnutiach, ale zneužíva práve Vianočné sviatky na obmedzovanie ľudských práv a slobôd, aby si občania nestihli chrániť svoje prostredie i svoje okolie. V meste, ktoré sa má stať Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013 a v ktorom sa má realizovať Váš predvolebný program „Zdravé mesto", je akosi pomenej kultúry v rozhodovaní a zdravie mesta nahlodáva nekompetentnosť úradníkov. pokračovanie článku
Lykožrútova kalamita postihla aj Kysucké lesy. Obnažené kopce popretkávané približovacími linkami, zvážnicami a lesnými cestami intenzívne pracujú na vysušovaní holín aj s nebezpečným rizikom vzniku povodní. Najrizikovejšia v celom regióne je obec Oščadnica tiahnuca údolím riečky pomenovanej po obci, do ktorej sa zlievajú vody zo zberného územia celého katastra o ploche takmer 6.000 ha. Preto je logické, že aj v katastri obce sa revitalizuje poškodená krajina, aby sa zmiernili riziká vzniku extrémnych povodní. Zhotoviteľ projektu použil viacero originálnych riešení, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre iné obce. Pozývam na krátku prechádzku do zamrznutej krajiny Kysúc. pokračovanie článku
Slovensko sa oteplí, sneh a mráz nahradia daždivé zimy, varujú vedci (www.sme.sk/c/6179373/slovensko-sa-klimou-priblizi-balkanu.html). Od vedcov sme sa tiež dozvedeli, že za snehom budeme jazdiť do hôr nad 800 metrov nad morom. Budeme mať častejšie povodne, budú nás sužovať silné búrky a mali by sme sa tiež pripraviť na inváziu nových druhov škodcov. Ekonómovia SAV vyrátali, že Slovensko bude musieť vyčleniť na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny 19 až 36 miliárd eur do roku 2050. pokračovanie článku
V kvapke vody môžeš poznať celý svet, hovorí indické príslovie.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
