Na úvod zopár fotografií

Sklon cesty je robený tak, aby sa dažďová voda zlievala na okraj so sklonom k kanalizačnej mreži.

Kanalizačná mriežka odvádza dažďovu vodu z telesa cesty preč.

Z dilatačných škár sa tiež žbiera dažďová voda do rigolikov zabudovaných v telese cesty ošetrené lapačom nečistôt.

Kanalizačnou rúrou pod telesom cesty sa odvádza dažďová voda z telesa vozovky.

Kanalizačná rúra bežne vyusťuje na povrch a žľabom sa odvádza preč.

Prícestný "tobogánik"

Pricestný rigol zbiera všetky dažďové vody a je spojený s najbližším recipientom

Typický masívny zberač dažďovej vody vybudovaný pri diaľnici a napojený na miestny potok

Podľa Slovenskej správy ciest na Slovensku je 43.858 km všetkých kategórií ciest. Vo svojich  databázach neuvádzajú, akú rozlohu tieto cesty majú. Na základe úvahy som dospel, že priemerná šírka cesty dosahuje 7 m a tým plocha ciest dosahuje viac ako 300 km², čo je 0,6% plochy územia Slovenska. Každá cesta má svoje nepriepustné teleso, z ktorého sa zbiera dažďová voda do rigola a odvádza sa do najbližšieho potoka. V minulosti mali šancu tieto dažďové vody vsiaknuť do pôdy, doplniť zásoby podzemných vôd i vypariť sa.

Ak zrátame bilanciu objemu takto odkanalizovanej dažďovej vody z ciest Slovenskej republiky na priemernú ročnú zrážku, tak zistíme neuveriteľný objem. V priemere je to viac ako 160 mil. m³ ročne tej dažďovej vody. Odhadujem, že cca polovica (80 mil. m³) týchto vôd doplnila zásoby podzemnej vody a polovica (80 mil. m³) sa vyparila do atmosféry. Vychádzajúc z princípu energetických tokov slnečnej energie, dopadajúcej na zemský povrch, energia Slnka sa spotrebováva  na výpare vody z pôdy a z otvorených vodných plôch (napríklad mokrade). Ak voda chýba a pôda sa pokrytá nepriepustnou vrstvou, napríklad telesom cesty, tak pôvodne spotrebovaná energia Slnka na výpare vody sa uvoľňuje do atmosféry. Na výpare jedného kubíka vody sa spotrebuje cca 700 KWh energie Slnka. To znamená, že odkanalizované cesty produkujú ročne viac ako 55.000 GWh  citeľného tepla do atmosféry.  Mimochodom spomínaný objem tepla odpovedá produkcii všetkých elektrárni na Slovensku v priebehu 19 mesiacov.

Aký vplyv má cestná infraštruktúra na povodňové riziká? Nuž tiež nie nezanedbateľný. Pri extrémnej zrážke 60 mm, ktorá v súčasnosti až tak extrémna nie je, lebo sa už takmer každý rok vyskytne aspoň raz ročne, dosahuje sumárna odkanalizovaná dažďová voda z ciest pre celé Slovensko 17 mil. m³.  Odhadujeme, že príspevok k zvyšovaniu povodňových rizík pre špičkovanie povodňových prietokov presahuje 5.000 m³/s. Samozrejme že toto je príspevok k povodňovým rizikám z územia celého Slovenska. Na základe tejto úvahy je možné jednoduchou metódou určiť nakoľko prispieva cestná sieť k rizikám povodní na úrovni obce, okresu, kraja, povodia. Podotýkam, že v tom nie sú zahrnuté poľné i lesné cesty. Kde sa hrabú lesníci, ktoré sa stáli terčom útokov environmentálnych hackerov, že spôsob obhospodarovania lesov má rozhodujúci vplyv na povodňové riziká na Slovensku.

Vráťme sa k produkcii tepla vplyvom odkanalizovania dažďovej vody z telesa ciest. Premenou solárnej energie na citeľné teplo z asfaltových plôch sa produkuje viac ako 50.000 GWh tepla do atmosféry. Najrozsiahlejšia cestná infraštruktúra sa rozprestiera v otvorenej i urbannej krajine. Štatistiky Slovenskej správy ciest neuvádzajú, koľko cestnej siete sa nachádza v lesoch a koľko v otvorenej poľnohospodársko-urbannej. Jeden údaj však existuje. Viac ako 25.000 km (58%) sa nachádza v intravilánoch a odhadujem, že ostatné cesty mimo intravilánov presahujú viac ako 90%. To znamená, že viac ako 95% z plochy ciest sa nachádza v otvorenej poľnohospodársko-urbannej krajine. Preto viac ako 95% produkcie citeľného tepla Slovenska z dopravnej infraštruktúry sa produkuje mimo lesa . Tento fenomén prispieva k vyšším a dynamickejším tepelným prúdom do atmosféry nad poľnohospodársko-urbannou krajinou a to prispieva k vytláčaniu mrakov do lesnatých chladnejších oblastí. Nad lesami v horách sa nakopia vysoké vertikálne mraky, ktoré keď sa vylejú, tak spôsobia bleskovú povodeň.  Nie nadarmo sa hovorí, že lesy priťahujú mraky.

Je najvyšší čas začať uvažovať nad diagnózou príčin povodní, súch, porúch počasí, klimatickej zmeny  v súvislosti s energetickými tokmi v atmosfére a vodnými cyklami, lebo sa čochvíľa sa dopracujeme k nepríjemnej pravde.