reklama

Program radikálneho zníženia povodňových rizík

Vytvorenie 50.000 pracovných príležitostí pre roky 2010 - 2013 s cieľom dosiahnuť radikálne zníženie povodňových rizík a strát, zvýšenie ochrany pôdneho fondu a hospodársky rozvoj, postavený na zvyšovaní zásob vodných zdrojov v Slovenskej krajine o 250 mil. m3 ročne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Úvod

Slovensko trápia povodne i suchá, ktoré v posledných rokoch spôsobujú škody vyjadrené v stámiliónoch Euro a ktoré majú mať podľa predpovedí stúpajúcu tendenciu. K tomu sa pridáva nastupujúca hospodárska kríza, ktorá popri inom prináša nezamestnanosť. Prináša však i možnosť presunúť uvoľnené pracovné sily na riešenie skôr uvedených problémov, ako sa o to úspešne pokúsili v čase Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20.storočia v USA v rámci programu New Deal. Z úst svetových lídrov môžeme stále častejšie počuť snahu o zopakovanie princípov New Deal-u a využitie skúseností z neho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myšlienky tohto druhu sa objavujú aj u nás. Rada združenie miest a obcí Slovenska na svojom zasadnutí dňa 27. a 28.1.2009 schválila zámer zostaviť a predložiť na najbližšie rokovanie Rady ZMOS komplexný materiál o možnostiach a príspevku miestnej územnej samosprávy k hospodárskemu rastu a ekonomickej stabilite Slovenska, tzv. komunálny balíček. Vláda SR a ZMOS dňa 13. februára 2009 prijali Memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. Memorandum sa zameriava na definovanie oblastí spolupráce, prijímanie a plnenie opatrení ekonomického a spoločenského charakteru smerujúce k eliminovaniu dopadov finančnej a hospodárskej krízy. Vláda SR sa zaviazala v čo najširšej miere podporovať miestny a regionálny rozvoj a ZMOS sa zaviazalo podporovať zamestnávanie občanov aj cestou vytvárania sociálnych podnikov a pripraviť ekonomický program miest a obcí pre rozvoj zamestnanosti. Z pohľadu ZMOS sa javí užitočné vytvárať v období krízy cielene nové pracovné miesta na komunálnej úrovni v oblastiach, ktoré znižujú regionálne disparity, zvyšujú konkurencieschopnosť obcí a miest a neohrozujú trhové prostredie. K týmto oblastiam patrí aj obnova krajiny, ochrana životného prostredia a oblasť protipovodňovej prevencie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Americký New Deal v 30-ych rokoch 20.storočia pozostával z množstva programov a iniciatív na federálnej, národnej i miestnej úrovni, s rozličným trvaním, nákladmi a počtom zapojených ľudí. Viaceré z nich možno podrobiť kritike z hľadiska okamžitej efektívnosti. Prezident Roosevelt si toho bol vedomý, avšak napriek tomu dával prednosť ponuke pracovných príležitostí, pretože priamu peňažnú pomoc v nezamestnanosti jednotlivcom považoval za „drogu nenápadne ničiacu ľudského ducha." S odstupom času možno povedať, že programy nielen dali zamestnanie miliónom ľudí, ale zanechali po sebe zdravšiu krajinu s vysadenými lesmi, rybníkmi, hrádzkami či terasami, ktorej benefity cítiť podnes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ochrana vodných zdrojov a protipovodňová prevencia

Tento projekt sa inšpiruje tou časťou programu New Deal, ktorý bol zameraný na ochranu prírodných zdrojov a na protipovodňovú prevenciu. Dodáva však i súvislosti, ktoré sú aktuálne pre Slovensko. Tie netreba pracne definovať. Existujú dokumenty na vládnej i mimovládnej úrovni, ktoré sa zhodujú v analýze súčasného stavu i v tom, čo treba na ochranu prírodných zdrojov a v oblasti protipovodňovej prevencie vykonať.

V materiáloch vlády SR[1] sa súčasný stav väčšiny vodných tokov a ich povodí charakterizuje nasledovne:

  • významne sa znížila prirodzená retenčná schopnosť povodí azrýchlil sa povrchových odtok vkrajine, vdôsledku čoho sa zvýšilo riziko afrekvencia výskytu povodní,

  • znížila sa prirodzená samočistiaca schopnosť vodných tokov, čo sa následne prejavilo na kvalite povrchových apodzemných vôd,

  • dochádza kznižovaniu výdatnosti akznehodnocovaniu zdrojov pitnej vody,

  • urýchľuje sa erózia a tým nastáva znižovanie úrodnosti pôdy (najmä vhorských apodhorských oblastiach),

  • nastalopodstatné obmedzenie ekologických funkcií vodných tokov atým dochádza k degradácii prirodzených vodných amokraďových ekosystémov.

Veľmi podobné hodnotenie možno nájsť v strategických materiáloch ZMOS z posledného obdobia.[2] Dokumenty ZMOS-u v neposlednom rade konštatujú, že medzi príčinami vzniku povodní je znížená schopnosť zadržať dažďovú vodu z dôvodu poškodenia krajiny odstránením vodozádržných a protieróznych prvkov (odlesnenie, vysušenie močiarov, rozoranie medzí, zlikvidovanie remízok, atď.). Tieto faktory spôsobujú zmeny odtokových pomerov a zvyšujú riziko lokálnych povodní. Rýchly odtok dažďových vôd zároveň prispieva k odvodňovaniu krajiny so širokým spektrom negatívnych dopadov, od znižovania zásob podzemných vôd až po zmeny mikroklímy na odvodnených územiach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V otázke riešenia súčasnej neradostnej situácie Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015 definuje stratégiu revitalizácie povodí: „presadzovať princíp hospodárenia s vodou na celej ploche povodia, teda aj mimo korýt a vodných nádrží a vytvárať tak priestor na širšie uplatnenie biotechnických, agrotechnických a lesníckych opatrení... za účelmi zlepšenia retenčnej schopnosti." Zvýšenie retenčnej schopnosti povodí sa viackrát nachádza aj v tej časti toho istého dokumentu, ktorá definuje úlohy v oblasti ochrany pred povodňami. Zvýšenie retenčnej schopnosti územia sa má vykonať s cieľom „zvýšiť potenciál podzemných vôd a obmedziť vznik povodňových situácií technickými opatreniami (budovanie nádrží, rybníkov, poldrov, prehrádzok)."

Vzácny konsenzus medzi vládnymi materiálmi a materiálmi ZMOS-u v hodnotení situácie a v otázkach potrebných opatrení sa však razom ruší pri hodnotení ich realizácie. ZMOS kritizuje investičnú neaktuálnosť a inovatívnu zaostalosť zodpovedných inštitúcií, ktorá pri nerešpektovaní Koncepcie vyúsťuje do kontraproduktívnych opatrení: „Na jednej strane sa v koncepcii deklaruje význam plošnej ochrany územia a potreba integrovaného manažmentu povodia, na strane druhej sa v nej navrhujú investičné opatrenia, ktoré ako parciálne riešenia síce dočasne môžu riešiť lokálnu potrebu, ale zároveň zvyšujú výskyt povodní v povodí ako celku..."[3]

Inými slovami, zodpovedné inštitúcie ignorujú plošné opatrenia na zvýšenie retencie povodia. V súčasnosti preferovaný spôsob protipovodňovej prevencie spočíva nie v plošných, ale v líniových opatreniach. Vykonávajú sa najmä v úpravy tokov a ochranných hrádzí na dosiahnutie čo najrýchlejšieho odvedenia vôd zvyšovaním prietočnosti korýt našich riek. Koncentrácia na tento spôsob pri zanedbaní iných má vážne nedostatky. Čo najrýchlejšie odvádzanie vôd zvyšovaním prietočnosti korýt riek nerieši problém s povodňovou vlnou, ale ho presúva na obce nižšie po toku a vystavuje ich ťažko riešiteľným situáciám. V neposlednom rade je v rozpore s dobrou vodohospodárskou praxou, pretože spôsobuje tiež nežiaduce zvýšené odvodňovanie povodia počas celého roka, čím zhoršuje situáciu v čase sucha. Preto je v rozpore s princípom integrovaného manažmentu vodných zdrojov.

Súčasná situácia potreby tvorby nových pracovných miest v oblastiach, ktoré neohrozujú trhové prostredie, ponúka príležitosť na riešenie toho, čo ZMOS nazýva „zjavné rozpory medzi deklarovanými príčinami vzniku povodní, kompetenčnými možnosťami správcov povodí a nastavením investičných aktivít v koncepcii vodohospodárskej politiky v oblasti protipovodňovej ochrany."[4] Obciam, ktoré márne čakajú na protipovodňové opatrenia štátu, tento projekt ponúka jednoduché a relatívne lacné opatrenia na zachytenie povrchového odtoku skôr, než sa spojí v ničivú riavu, ktorá sa už ťažko krotí. Najlepšia medzinárodná prax protipovodňovej prevencie spočíva podľa európskych expertov v trojstupňovom prístupe: v zachytení dažďovej vody na mieste kde padá, v jej retencii a až nakoniec v jej odvádzaní.[5] Tento projekt rieši najmä prvé dva kroky protipovodňovej prevencie, ktoré sú u nás neprávom prehliadané a zanedbávané. Znamená posun ťažiska opatrení, ktoré sú v súčasnosti izolované od príčin vzniku povodní, na ich prevenciu. Projekt poskytuje zmysluplnú prácu pre tisíce ľudí v blízkosti ich bydliska, zveľaďuje vodné zdroje a znižuje riziko povodní. Elimináciou príčin vzniku veľkej časti povodní zvýšením vododržnej kapacity územia sa počet, intenzita i dopad povodní výrazne zníži. Má však i ďalšie pozitívne účinky, ako sú zmiernenie dopadov zmien klímy, protierózna ochrana, zvýšenie biodiverzity, rozvoj nových hospodárskych činností v krajine a ďalšie.

Protipovodňové a protierózne opatrenia

Ako bolo naznačené v predchádzajúcej časti, úprava toku v obci a nad ňou nie vždy vyrieši problém pravidelných zátop ženúcich sa cez obec v podobe masy kalnej vody, blata a kameňa. Voda tečie gravitačne cestou najmenšieho odporu. Pri nedostatočnom odpore rýchlo naberá kinetickú energiu berúc so sebou čiastočky pôdy, kameniva a organickej hmoty. Splav, erózia a odnos pôdy je prejavom veľmi rýchlym, ale tvorba pôdy je procesom tak veľmi pomalým, že o pôde možno hovoriť ako o neobnoviteľnom zdroji. Naši predkovia chránili pôdu pred vodnou eróziou všetkými možnými spôsobmi. Spomeňme si na rôzne terasy v krajine, pásy trávy, krovín, či stromov obklopujúce polia. Ich účelom bolo spomaliť tok vody, prípadne docieliť jej zastavenie a postupné vsakovanie do pôdy.

„Zníženie plošnej a výmoľovej erózie a nadväzne nežiaduceho transportu a akumulácie plavenín a splavenín po vodných tokoch" je ďalšia zo strategických úloh Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2015, s ktorou plne súhlasí i ZMOS, avšak ktorej plnenie stagnuje. Protierózne opatrenia a opatrenia na zvýšenie schopnosti povodia zadržiavať vodu sú často totožné. Môžu mať rozličný charakter. Technické opatrenia predstavujú napr. vsakovacie priekopy po vrstevniciach, depresie, vsakovacie jamy, vodoholdingy, limany, drobné prehrádzky, resp. stupne na vodných tokoch, bystrinách, v roklinách či v stržiach, poldre, malé prietočné vodné nádrže, protipožiarne nádrže, rybníky, a pod. Biotechnické opatrenia sú podobné, ale prekážku povrchovému odtoku spájajú s použitím vegetácie - medzí, trávnatých pásov, pásov krovísk a stromov, zatrávňovanie a zalesňovanie nevyužívaných plôch a pod. Medzi technicky náročnejšie „stavby" možno považovať rôzne typy prehrádzok v prirodzených tokoch, odtokových rigoloch, jarkoch, eróznych ryhách a pod. V prirodzených tokoch sa veľmi osvedčujú priečne stavby z dreva alebo kameňa, ale i náročnejšie prehradenie toku stavebnými košmi - gabiónmi, kde sa zadrží iba menšie množstvo vody, hrádza ostáva priepustná pre prirodzený prietok, ale v čase zvýšených prietokov sa voda zadrží, spomalí a tým sa zníži jej účinok.

Spomínané opatrenia sú väčšinou nenáročné na kvalifikovanú prácu a sú blízke vidieckemu obyvateľstvu, ktoré býva postihnuté nezamestnanosťou viac ako ľudia v mestách. Rozsah a typ opatrení protipovodňovej či protieróznej prevencie, ako aj objem vodozádržných zariadení možno určiť z objemu povrchového odtoku a/alebo špičkového prietoku vody z dažďa (prípadne z topenia snehu) na základe faktorov ako sú výška zrážky, plocha povodia a celého komplexu charakteristík povrchu. V tomto programovom návrhu uvažujeme s vytvorením vodozádržných zariadení s cieľovou kapacitou jednorazového zadržania cca 100 mil. m3 dažďovej vody na celom území Slovenska, ktoré by prispeli k systému protipovodňovej prevencie obcí. Pri predpokladanom ročnom zvýšení zásob vodných zdrojov na Slovensku o 250 mil. m3 (prostredníctvom zvýšeného vsaku, výparu a akumulácie dažďovej vody v rôznej forme) možno zároveň očakávať väčšiu stabilitu hydrologického režimu i zvýšenú prevenciu pred suchom a požiarmi.

Záver

Program Slovenské vody pre ľudí vytvára priestor na realizáciu pomerne jednoduchých a nenáročných prác nebývalého rozsahu. Ide o práce v záujme ochrany pôdy, vodných zdrojov, ekosystémov, ale i celkového zhodnotnenia územia, pretože územie bohaté na vodu, pôdu a vegetáciu naberá na cene, podobne ako územie so nižším rizikom povodní. Obyvateľstvo sa dokáže ľahko stotožniť s cieľmi projektu, ktoré na neho pôsobia motivujúco. Zamestnávanie pracovníkov na prípravu, realizáciu a údržbu protieróznych a vodozádržných opatrení v území vytvorí užitočnú zamestnanosť, ktorá bude impulzom pre hospodársky a sociálny rast v budúcnosti. Počas realizácie program navyše svojou výdavkovou stránkou prispeje k rastu HDP o 0,25 % v každom roku realizácie.

Za kľúčového partnera programu považujeme mestá a obce, ktoré najlepšie poznajú svoju situáciu či už vzhľadom na nezamestnanosť a ľudské zdroje, alebo na potrebu obnovy a ochrany vodných zdrojov. Mestá a obce tiež najviac znášajú následky povodní. V praxi môžu uplatňovať také nástroje, ako zostavovanie štúdií a projektov na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti územia svojho sídla (intravilánu alebo extravilánu) a znižovanie vodnej erózie pôdy. Susediace sídla, združenia miest a obcí, ako aj regióny môžu vytvoriť a koordinovať spoločný systém protipovodňovej prevencie a podporovať vytváranie vlastných poradenských, informačných a kompetenčných centier.

Autori projektu veria, že realizované práce budú prinášať úžitok ešte dlho i po prípadnom ukončení projektov tak, ako to bolo v prípade podobných projektov v rámci amerického New Deal-u. Samotné zvyšovanie retenčnej schopnosti územia a zadržiavanie dažďovej vody v ňom je bez ohľadu na momentálnu ekonomickú situáciu súčasťou strategických vládnych a mimovládnych materiálov. Je i súčasťou medzinárodne presadzovaných princípov dobrého hospodárenia s prírodnými zdrojmi a podmienkou environmentálnej a ekonomickej bezpečnosti. Momentálna ekonomická situácia len vytvára priaznivejšie podmienky k tomu, čo treba konať a k čomu sú príslušné inštitúcie zaviazané konať.

79. riadne zhromaždenie NEF Hospodársky klub, 24. február 2009

Iniciátori programu : Združenie Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub (www.hospodarskyklub.sk), MVO Ľudia a voda, (www.ludiaavoda.sk), Združenia miest a obcí Slovenska, (www.zmos.sk)

Citát:

Prácami na výsadbe lesov a na protipovodňovej prevencii poskytujeme pracovné príležitosti štvrťmiliónu nezamestnaných, najmä mladým mužom, ktorí majú rodiny... zvyšujeme tým hodnotu našich prírodných zdrojov a znižujeme značnú časť súčasného sociálneho napätia... a chránime tak nielen prírodné, ale aj ľudské zdroje. Veľkou výhodou tejto práce je, že je veľmi adresná a nevyžaduje veľa mechanizácie.

/F.D. Roosevelt, Rozhlasové posolstvo americkému ľudu, 7.máj 1933/

[1] Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015

[2] Viď napr.: Stratégia ZMOS v oblasti protipovodňovej prevencie a ochrany územia miest a obcí pred povodňami, 2007; Zásady integrovaného manažmentu vodných zdrojov na území obcí a ich povodí, ZMOS, 2008

[3] Stratégia ZMOS v oblasti protipovodňovej prevencie a ochrany územia miest a obcí pred povodňami, 2007

[4] tamže

[5] Viď napr. dokument „Najlepšia prax protipovodňovej prevencie, protipovodňovej ochrany a zmierňovania povodní," vypracovaný riaditeľmi z oblasti vodného hospodárstva krajín EÚ v roku 2003

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu