Nová klimatická paradigma

Autor: Michal Kravčík | 11.7.2010 o 1:14 | Karma článku: 5.35 | Prečítané  1816-krát

V roku 2007 z pera autorského kolektívu Michal Kravčík, Jan Pokorný, Juraj Kohutiar, Martin Kováč, Eugen Tóth vzišla Nová vodná paradigma - Voda pre ozdravenie klímy, za finančnej podpory MVO Ľudia a voda, Nadácie pre podporu občianskych aktivít a Municipálie v náklade 3.000 ks. Aktuálnosť témy potvrdili tohtoročné povodne. Množstvo mailov k tejto téme ma usvedčilo, že je vhodné text Novej vodnej paradigmy spristupniť návštevníkom webového portálu SME snáď na hlbšie poznanie vzťahu vody a klímy i vplyvu človeka na rast extrémov počasia, povodní, súch i na meniacu sa klímu Modrej planéty. Rozhodol som sa uverejňovať jednotlivé kapitoly paradigmy pod názvom Nová klimatická paradigma, snáď to bude viac zrozumiteľnejšie o vplyve vody (H20) na zmeny klímy.

2.png

Veci by sa mali zjednodušovať, ako sa len dá, ale nie viac.

Albert Einstein

Čo je paradigma?

Výrazom „paradigma" rozumieme súhrn predpokladov, predsudkov, predstáv a postojov skupiny vedcov vo vzťahu k určitému vedeckému problému. V tomto význame sa spája najmä s menom Thomasa Kuhna (1922 - 1996), profesora filozofie a dejín vedy. Profesor Kuhn datuje počiatky svojej teórie vedeckej revolúcie do obdobia, keď sa pripravoval na doktorskú dizertáciu. Vtedy čítal Aristotelovu Fyziku, do čias Isaaca Newtona najautoritatívnejšiu prácu v odbore. T. Kuhn bol šokovaný odlišnosťou Aristotela a Newtona a jeho zdanlivo nesprávnou až nepochopiteľnou logikou. Keď sa však dokázal vžiť do odlišného spôsobu nazerania Aristotela na niektoré základné pojmy, kniha odrazu začala dávať obdivuhodný zmysel.[1]

Myslenie v "zabehnutých koľajoch"

T. Kuhn s prekvapením konštatoval, že výraz „pohyb" na rozdiel od newtonovského (a jeho vlastného) ponímania v aristotelovskej fyzike  znamená nielen zmenu pozície skúmaného predmetu, ale aj iné zmeny - rast, zmenu teploty, liečiaci proces a pod.[2] Tak ako sa T. Kuhn potreboval zbaviť myslenia v „zabehnutých koľajach", aby pochopil Aristotela, tak si aj porozumenie predkladaného diela môže vyžadovať určité odosobnenie od niektorých   teórií a spôsobov nazerania, ktoré sú populárne v súčasnosti. Keď napríklad táto práca hovorí o vode, pokiaľ to nie je špecifikované inak, má na mysli nielen vodu v riekach a jazerách, ktorú vidíme, ale vodu vo všetkých jej skupenstvách, formách a výskytoch. Vodné pary a oblaky v ovzduší sú viac než iba básnickým odrazom vody v pôde a v otvorených vodných nádržiach. Voda v živých organizmoch, najmä v rastlinách, je takisto predmetom našej pozornosti...

Možnosť spochybnenia paradigmy

Aristoteles napísal okrem mnohých diel z filozofie a z rozličných vedných odborov aj dielo Meteorológia. Na rozdiel od dnešného úzkeho chápania tohto vedného odboru zaoberajúceho sa javmi v atmosfére v ňom sumarizuje široké spektrum poznatkov a predstáv o Zemi. Meteorológia nepatrí k vrcholným dielam tohto skvelého filozofa, no Aristotelova autorita bola od staroveku až do začiatku novoveku vďaka jeho skvelým filozofickým prácam taká veľká, že len málokto sa ho odvážil spochybniť aj v iných oblastiach poznania. Až rozmach moreplavectva a nové zemepisné objavy v 16. storočí postupne ukázali zjavnú neplatnosť mnohých predstáv a tvrdení obsiahnutých v uvedenom diele. Aristotelova Meteorológia nám v tomto prípade môže poslúžiť ako príklad paradigmy, ktorá prestala platiť a bolo ju potrebné nahradiť novou, ktorá by lepšie vystihovala skutočnosť.

Mystika vody

Témou tejto publikácie je paradigma o vode, t. j. súhrn predpokladov, predsudkov, prístupov a postojov rozličných skupín spoločnosti (nielen vedcov) k vode. Voda je prirodzeným predmetom paradigmy, aj keď nemusí byť artikulovaná vo vedeckých formuláciách. Mystiku vody ospevovali básnici,  filozofi ju v antickom Grécku radili k základom sveta. Oceán bol podľa Homéra „otcom všetkých bohov",[3] Tháles z Milétu považoval vodu za pralátku sveta,[4] podľa Empedokla a ďalších bola pralátkou sveta spolu so zemou, s ohňom a so vzduchom. Voda ako základ života a očistné médium získala bohaté zastúpenie v symbolike svetových náboženstiev. V Biblii sa prvotný raj opisuje ako záhrada Eden napájaná vodou zo štyroch riek (medzi nimi aj Eufrat a Tigris). Človek sa formálne stáva kresťanom pokrstením vodou. Hinduisti sa v túžbe po vyslobodení ponárajú do rieky Gangy a raj prisľúbený veriacim v Koráne tiež oplýva vodou z riek. V duchovnom vnímaní človeka je súlad s vodou a s jej prirodzeným obehom pociťovaný ako dar, dobro či požehnanie, nesúlad s ňou a extrémy v jej obehu sa pokladajú za trest, zlo či prekliatie.

Rozkvet a úpadok civilizácií

Voda je v prvom rade základným prvkom života. Život v nej podľa súčasných predstáv vznikol, rozšíril sa na pevniny a bez jej prítomnosti zaniká. Voda je aj neoddeliteľnou súčasťou dejín ľudských civilizácií. Najväčšie ľudské civilizácie vznikali práve okolo vodných zdrojov - okolo Nílu v Egypte, Eufratu a Tigrisu v Mezopotámii, Žltej rieky v Číne... Ich prosperita značne závisela od hojnosti vody. Voda pomáhala napĺňať nižšie i vyššie potreby ľudí, poskytovala im potravu, ochranu, energiu, dopravu, oddych, krásu, harmóniu aj inšpiráciu. Z histórie poznáme civilizácie, ktoré sa úspešne rozvíjali v úrodnej krajine s bohatou vegetáciou a dostatkom vody. Možno si viaceré z nich privodili svoj vlastný úpadok alebo dokonca zánik degradáciou vodných zdrojov. Dnes sme si už zvykli, že archeológovia v púštnej a polopúštnej krajine Severnej Afriky, Blízkeho Východu, Iraku, Iránu či v inej časti sveta vykopávajú svedectvá dávnych kvitnúcich civilizácií. Pritom nás ani nenapadne, že tieto civilizácie možno upadli a zahynuli v procese, ktorý je aj u nás v plnom prúde.

Potreba novej paradigmy

Vzťah civilizácií k vode sa v priebehu dejín menil. V niektorých civilizáciách bola božstvom. V 20. storočí sa ľudia pokúšali vodu spútať a dostať ju do svojho područia. Postup v duchu hesla „rozkážeme vetru, dažďu" bol z hľadiska okamžitých riešení účinnejší, ale z hľadiska udržateľnosti horší ako uctievanie vody. Vode sa rozkazovať nedá, je potrebný citlivejší prístup. Potreba formulácie paradigmy vyplynula zo zlyhania tradičného nazerania (v tejto publikácii ho nazývame „starou paradigmou") ponúknuť udržateľné riešenia na niektoré pálčivé otázky vodných zdrojov a vodného obehu. Paradigma vznikala pomaly v prostredí občianskej pospolitosti zaoberajúcej sa praktickými i odbornými aspektmi týchto otázok. Prvé správy boli publikované začiatkom 90. rokov.[5] Jej vznik bol sprevádzaný postupným overovaním poznatkov v dlhoročnej praxi a rozširovaním  znalostnej bázy. Jej zverejnenie je prejavom starostlivosti občanov o verejné veci. Je zostavená s cieľom prehodnotiť súčasný neuspokojivý prístup k vode a vodnému cyklu.

Iný uhol pohľadu

Táto práca sa nezakladá na nových prevratných poznatkoch, nová kvalita vzniká skôr zásluhou domyslenia existujúcich poznatkov do dôsledkov. Napriek tomu sme presvedčení, že je priekopnícka, že zásadne mení vodohospodársku prax a že môže byť silnou inšpiráciou ďalšieho bádania i pre vedeckú obec. Vedeckovýskumné programy a materiály zaoberajúce sa klimatickými zmenami už dlhé roky vo svete i u nás dosahujú obrovský rozsah. Celý proces týchto zmien však redukujú takmer výlučne na záležitosť tzv. skleníkových plynov. Mnohí vedci vo svojich prácach konštatujú, že súvislosť hydrosféry či zmien vodného (hydrologického) cyklu s klimatickými zmenami je veľká a málo preskúmaná.[6] Kým sa však pozornosť doteraz sústreďovala na dopad klimatických zmien na vodný cyklus,[7] zmenená paradigma odporúča sústrediť pozornosť na dopady zmien vodného cyklu na klimatické zmeny. Ak je zmenená optika tejto publikácie správna, otvorí sa možnosť konštruktívneho riešenia mnohých problémov spojených s klimatickými zmenami. Schéma nasycovania malého vodného cyklu pomocou zadržiavania dažďovej vody v krajine je z pohľadu autorov tejto publikácie revolučným riešením daných problémov.

Obsah kapitol

Predkladaná publikácia má okrem úvodnej a záverečnej kapitoly, ktorá zhŕňa posolstvo novej paradigmy, niekoľko ďalších kapitol.

2. kapitola nás stručne uvádza do štyroch „prostredí" vody, do mechanizmov veľkého a malého vodného cyklu a do energetických bilancií v nich. Stručne sa zmieňuje o vodnej bilancii a upozorňuje na veľký význam aj zdanlivo nepatrných zmien v nej. Keďže voda a vegetácia zohrávajú rozhodujúcu úlohu v premene dopadajúcej slnečnej energie na zemský povrch a výrazne zasahujú do vodného cyklu krajiny, 3. kapitola sa zaoberá týmito dôležitými väzbami - opisuje tok slnečnej energie medzi Slnkom a Zemou, distribúciu slnečnej energie v krajine, schopnosti biomasy premieňať slnečné žiarenie na iné formy energie, ako aj význam výparu z pôdy a rastlín pri distribúcii tepla v ekosystémoch a následky odvodňovania a odstraňovania vegetácie na uvolňovanie tepla v krajine. 4. kapitola objasňuje históriu a vplyv využívania krajiny na zmeny odtokových pomerov a jej odvodňovanie a naznačuje aj súvislosť s niektorými negatívnymi javmi, v neposlednom rade s eróziou pôdy. 5. kapitola sa zaoberá zmenami časového a priestorového rozloženia zrážkovej činnosti pôsobením človeka, dopadmi týchto zmien na miestnu a globálnu klímu, ale najmä nárastom extrémov počasia. V tejto kapitole rozoberáme príčinu stúpania hladín oceánov z iného uhla a s iným akcentom, než je bežné. Letmo sa dotkneme i neradostných očakávaní svetového spoločenstva z hľadiska ďalšieho vývoja spomínaných zmien a ich dopadov na rast globálneho napätia a destabilizáciu života na Zemi. Jadrom publikácie je 6. kapitola, ktorá po stručnej rekapitulácii súčasných postojov k otázkam hospodárenia s vodou a ich dopadov sumarizuje nový postoj k vode v novej vodnej paradigme. Popri novej kultúre vzťahu k vode navrhuje spôsob zmiernenia či nápravy najväčších škôd vo vzťahu k hospodáreniu s vodou v krajine. 7. kapitolu otvára krátky historický pohľad na niektoré aspekty hospodárenia s krajinnou vodou v našom geografickom priestore. Obsahuje náčrt praktických opatrení na zachytávanie vody v krajine, opis možných či navrhovaných postupov, ktoré z prijatia novej vodnej paradigmy vyplývajú pre inštitúcie verejného sektora, občiansky a komerčný sektor, ako aj predstavu o finančných nákladoch a efektivite navrhovaných nových postupov a opatrení v porovnaní s doterajšími prístupmi.

Myšlienky majú dôsledky

Chyby, ktoré urobia ľudia pri strategických rozhodnutiach alebo v začiatkoch budovania veľkých diel, mávajú dlhodobé a ďalekosiahle negatívne následky. Skreslený pohľad na problém môže viesť často ku kontraproduktívnym opatreniam. Preto je poznanie správnej paradigmy dôležité v mnohých oblastiach verejnej politiky. Toto poznanie nie je triviálna vec a ľudia k nemu neraz dospejú až metódou pokus - omyl (niekedy draho zaplatený). Sme svedkami, že problémy vody a jej obehu sa riešia na všetkých úrovniach - medzinárodnej, národnej, regionálnej, lokálnej, komunitnej aj individuálnej. Predkladaná paradigma vody je relevantná pre každú z týchto úrovní, pretože ich dáva do súvislosti a v každej z nich je voda vo všetkých svojich formách a prejavoch otázkou prosperity a úpadku, ba i života a smrti.

Úloha štátu

Čo sa týka starostlivosti o vodu na úrovni štátu, štát prijíma strategické politické rozhodnutia, definuje legislatívne nástroje a určuje rozdelenie kompetencií a zodpovednosti štátnej správy a územnej samosprávy,  ako aj systém využívania finančných nástrojov pri ochrane, vytváraní a využívaní vodných zdrojov. V súčasnosti štát dohliada na realizáciu uvedených i ďalších kompetencií. Ak však jeho dohľad a opatrenia nesmerujú k dosiahnutiu trvalo udržateľnej vodnej bilancie územia štátu vrátane vodných bilancií na území regiónov, miest a obcí, potom štát v zmysle tejto paradigmy koná nezodpovedne voči majetku a zdraviu svojich občanov, ba i voči medzinárodnému spoločenstvu štátov.

Úloha samospráv

Lokálne samosprávy sú zodpovedné za rozvoj svojich komunít. Starostlivosť o vodu na úrovni lokálnej samosprávy je kľúčom k spokojnosti občanov a k zdravému a bezpečnému životnému prostrediu. Mestá a obce potrebujú efektívne a čo najskôr riešiť ochranu svojho územia pred povodňami, suchom a požiarmi a zároveň zabezpečiť dostatok kvalitnej vody pre udržateľný rozvoj obcí. Rozvoj obcí teda závisí od dostatku vody a stabilného vodného režimu, ktorý ich neohrozuje. Rozvoj obcí musí byť okrem iného postavený na princípe vodnej tolerancie, čo znamená zabezpečiť na miestnej úrovni také riadenie vodných zdrojov, ktoré neprispieva k zvyšovaniu ohrozenia susedných obcí. Poznanie možných dopadov lokálnych vplyvov človeka na širšie súvislosti až po globálne zmeny vo vodnom cykle vytvára základ pre úspešné, odborne a efektívne zvládnuteľné riešenia na lokálnej úrovni podľa známeho princípu „mysli globálne, konaj lokálne". Udržateľné riešenia na lokálnej úrovni prispievajú k stabilite na regionálnej, kontinentálnej i globálnej úrovni. Predkladaná paradigma poskytuje dostatok inšpirácie pre obidvoje - pre globálne myslenie i pre lokálne konanie.

Pozitívne kroky samospráv

Priekopníkom tejto politiky medzi samosprávami sa stal Mestský parlament v Košiciach, ktorý vo februári roku 2005 prijal uznesením Košický protokol pre vodu v 21. storočí. Tento protokol definuje systémové riešenia ochrany vôd na úrovni novej generácie legislatívnych, inštitucionálnych, metodických i technologických nástrojov. V zavádzaní nového prístupu do praxe nezaostáva ani Združenie miest a obcí Slovenska (reprezentuje 96 % z celkového počtu 2 891 miest a obcí na Slovensku), ktoré na svojom výročnom zasadnutí koncom apríla tohto roku schválilo Stratégiu ZMOS v oblasti protipovodňovej prevencie a ochrany územia miest a obcí pred povodňami. Stratégia navrhuje konkrétne kroky preventívneho prístupu k ochrane vody v území s cieľom eliminovať povodne a zveľaďovať vodné zdroje krajiny. Z hľadiska uplatnenia novej vodnej paradigmy v praxi ide o podporu integrovaného riadenia vodných zdrojov v povodiach tak, aby sa neodvodňovali, ale posilňovala sa vodozádržnosť lesnej, poľnohospodárskej i urbánnej krajiny.

Podnikanie s vodou

Niektoré podnikateľské subjekty sa orientujú na obchodovanie s vodou a na uspokojovanie ekonomických, sociálnych a environmentálnych potrieb spoločnosti. Ak využívajú vodu z prírodného prostredia a nevracajú ju do krajiny, spôsobujú v nej úbytok vody a niekedy aj závažné negatívne zmeny, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú nielen ich zákazníkov, ale aj ich samých. Novou paradigmou pre vodu sa otvára priestor na posilňovanie vlastného záujmu podnikateľských subjektov za udržiavanie a obnovu vody vo vodnom obehu.

Možnosti jenotlivca

Súčasný človek je postavený do pozície konzumenta vody a zväčša si neuvedomuje svoj podiel zodpovednosti za ochranu vody či jej možnosti a hrozby. A predsa každá strecha a každý dvor rodinného domu sú mikropovodiami, na ktorých ročný úhrn zrážok predstavuje prekvapujúco veľké objemy vody. Táto voda je bohatstvom, ktoré môže individuálny občan rozličným spôsobom využiť na skvalitnenie svojho života. Môže ju však aj bez úžitku a za poplatok spláchnuť do rieky a mora, čím pomaly prispieva k odvodňovaniu svojho prostredia a k mikroklimatickým a postupne aj k makroklimatickým zmenám. Novou paradigmou sa táto voľba stáva vedomou.

Spoločné dobro

Zverejnenie paradigmy je zo strany autorského kolektívu krokom zodpovedného prístupu a kritického zmýšľania, bez úmyslu kohokoľvek uraziť v súvislosti so zastávaním postojov „starej paradigmy" alebo komukoľvek uškodiť v súvislosti so zmenami, ktoré by mohli so zmenou paradigmy nastať. V duchu, v akom je táto paradigma predkladaná, by mala byť aj prijímaná. Autori ponúkajú nezávislý pohľad na globálny scenár obehu vody s dôsledkami na kontinentálnej, národnej, regionálnej či miestnej úrovni tak, aby toto poznanie prispelo spoločnému dobru. Prijatie novej vodnej paradigmy popri iných naznačených účinkoch znamená aj prijatie novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, a tým i celkové pozdvihnutie kultúrnosti našej civilizácie. V konečnom dôsledku ide teda o niečo viac než len o vodu.

17. september 2007

Michal Kravčík, Jan Pokorný, Juraj Kohutiar, Martin Kováč, Eugen Tóth

 


[1] Thomas Kuhn, „What Are Scientific Revolutions?", From The Probablistic Revolution, Volume I: Ideas in History, eds. Lorenz Kruger, Lorraine, J. Daston, and Michael Heidelberger (Cambridge, MA: MIT Press, 1987), http://www.units.muohio.edu/technologyandhumanities/kuhn.htm

[2] Tamže

[3] Homér, Ílias XIV, 201

[4] Diogenes Laertius: „Tháles... ustanovil vodu za princíp všetkého."

[5] Napr. Zásady vodohospodárskej politiky a návrh opatrení - Alternatívny návrh, Voda pre tretie tisícročie, Slovenská riečna sieť, Košice, 1993

[6] Napr. Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., Stručne o teórii klimatického systému Zeme, najmä v súvislosti so zmenami klímy; modifikácia profesorskej inauguračnej prednášky z 20. 9. 2004, Internet

[7] Napr. European Commission, Climate Change Impacts on the Water Cycle, Resources and Quality; Brussels, 25 - 26 September 2006, Conference Proceedings, Scientific and Policy Report, EUR 22422

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Glváč zatajuje okolnosti kúpy bytu, postavili ho firmy blízke Bašternákovi

Šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč v stredu tvrdil, že na vysvetľovanie kúpy bytu nemá čas, krátko na to napísal blog k inej téme.

TECH

Nebudú vás stáť veľa peňazí. Ale zvládnu tri smartfóny testy?

Lacné s dostatočným výkonom. Vyskúšali sme smartfóny pre každého.

KOMENTÁRE

Terorizmus sa týka všetkých

Vo vzájomne prepojenom svete akt terorizmu nikdy nie je dostatočne ďaleko.


Už ste čítali?