Kôra sa delí na kontinentálnu a oceánsku. Zemská kôra kontinentov dosahuje 30 až 70 km, pod oceánmi iba 4 až 8 km. Kôra sa člení na obrovské litosférické dosky (platne), ktoré do seba zapadajú ako obrovská skladačka[1]. Litosférické dosky plávajú na plastickej vrstve zemského plášťa. Posunom litosférických dosák bráni statické trenie, čím vzniká tangenciálne napätie. Ak tangenciálne napätie na dotyku litosférických dosiek presiahne medzu pevnosti určenú statickým trením, litosférické dosky od seba odskočia, alebo sa pod seba zasunú a vznikne zemetrasenie. Intenzita zemetrasenia závisí na množstve nahromadeného tangenciálneho napätia, ktoré sa pri zemetrasení uvoľní. Preto celosvetovo vzniká najviac zemetrasení na hraniciach litosférických dosiek. Litosférické dosky východne od Japonska sa pod seba zasúvajú.
Kľúčovou otázkou je, či môže v súčasnosti dochádzať k väčšiemu hromadeniu tangenciálneho napätia pod litosférickými doskami. Môže, za predpokladu, že jedna časť zemskej kôry sa odľahčuje a iná časť zemskej kôry zaťažuje. To je možné ubúdaním vody z kontinentálnej kôry.
Na svojom blogu som proces vysušovania, odvodňovania a kanalizovania zemského povrchu popísal vo viacerých príspevkoch. Z poznania procesov vysušovania prostredie, kde žijeme vyplýva, že za posledných 100 rokov ubudlo z kontinentov cca 35.000 mld. ton vody. Ak táto voda ubudla z kontinentov, logický by mala pribudnúť v oceánoch. Hladiny oceánov stúpli o viac ako 10 cm za posledných 100 rokov, čo odpovedá spomínanému objemu vody na plochu oceánov, ktorá ubudla z kontinentov. Pripomínam, že hromadenie vody v oceánoch existuje preto, lebo z vodnej plochy sa viac vody nemôže vypariť. Môže sa menej vody vypariť len zo zemského povrchu, ktorý sme vysušili. Z toho logický vyplýva, že kontinentálna kôra, ktorá je viac vysušovaná, je viac odľahčovaná a oceánska kôra viac zaťažovaná. Navyše s vodou do oceánov posielame tisíce miliárd ton zeme, bez toho aby sme si uvedomovali, ako narušujeme globálnu rovnováhu.
Takže suma sumárum. Vysušovaním kontinentov vyvolávame nie len nedostatok vody na kontinentoch, ale tiež zvyšujeme hromadenie tangenciálneho napätia na litosférické dosky, čo spôsobuje častejší i extrémnejší výskyt zemetrasení i všetky sprievodné javy, ktoré tieto zemetrasenia spôsobujú. Neviem, či experti na zemetrasenia si proces zmien zaťaženia zemskej kôry uvedomujú.
Najdramatickejší proces vysušovania a teda odľahčovania kontinentálnej kôry prebieha v teritóriu Indočíny, kde asi na 17% plochy kontinentov žije viac ako 55% súčasnej populácie planéty Zem. Táto časť sveta sa najdramatickejšie pretvára a vysušuje, čo zrejme mení podmienky tlakov na litosférické dosky. To zrejme súvisí s častejším a najextrémnejším výskytom prírodných katastrof v tejto oblasti. Hovoríme im síce prírodné katastrofy, ale sú to v zásade ľudské katastrofy, lebo nevieme čo činíme. Vysušujeme kontinenty a privolávame skazu aj v podobe zemetrasení a cunami.
Takže priatelia hor sa ešte k dramatickejšiemu vysušovaniu svojho prostredia, nedovoľme dažďovej vode ostať tam kde padne a posielajme ju do mora, a to čo najrýchlejšie. Vymýšľajme nové a nové technológie, nové formy biznisu na čo najrýchlejšie odkanalizovanie dažďovej vody, lebo sa to patrí a zosmiešňujme všetky iné riešenia, ktoré by tento proces chceli zastaviť. Nerozmýšľajme, nadávajme a vyhovárajme sa, že to nie my, ale príroda sa s nami pohráva. Potrebujeme čo najskôr dokonať svoj údel.
Alebo zmúdrieme a začneme si dažďovú vodu skutočne vážiť ako Boží dar? Prial by som si, aby sa to stalo!
[1] ://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/68/Plates_tect_cs.svg/798px-Plates_tect_cs.svg.png