Vysušení farmári a naše prázdnejšie peňaženky

29.5.2012 o 11:59 | Karma článku: 12.98 | Prečítané  1844-krát

Poľnohospodári nemusia poznať príčiny dlhotrvajúceho sucha. Jeho príčinu by však mali hľadať aj u seba. Prečo? Lebo výraznou mierou vplývajú na obeh vody v krajine a pritom by nemuseli. Mohli by hospodáriť tak, aby dostávali pravidelnejšie prídely pre nich tak dôležitého dažďa - vody, od ktorej závisí nielen úspešnosť ich produkcie. Navyše vody, za ktorú sa neplatí.

Aktuálne sucho je naozaj extrémne. Na mnohých miestach Slovenska spadlo za celú doterajšiu jar len veľmi málo zrážok. Extrémne suchá bola pritom už jeseň a ani zima prehlbovanie vlahového deficitu nezastavila, práve naopak. Zima síce priniesla návaly snehu na Kysuciach a Orave, na juhu Slovenska, kde je naša poľnohospodárska obilnica, však sneh či dážď ostali iba zbožným prianím. Juh bez snehu navyše postihli holomrazy, ktoré poškodili niektoré porasty ozimín. Výsledok? Kombinácia extrémnych mrazov s jarným na zrážky chudobným obdobím sa prejavuje v aktuálnom odhadovanom poklese tohtoročnej produkcie obilnín až o 50%!

Sucho trápi repku olejnú, pšenicu, jačmeň či kukuricu. Nedostatok vody v poľnohospodárskej krajine v období klasenia zrnovín vždy znižuje ich produkciu. Veľké lány poľnohospodárskej pôdy bez remízok a mokradí, obrovskými mechanizmami zhutňovaná, aktuálne až na kosť vyschnutá  pôda, čaká na náhodný výskyt dažďa. Ak sa ho nedočká, celkom iste sa my - spotrebitelia - dočkáme nevyhnutného ďalšieho zdražovania potravín.

Výskyt dažďa, jeho pravidelnosť i výdatnosť, závisí pritom na objeme vyparenej vody nielen z oceánov, ale aj z pevninskej krajiny. Aj z tej, v ktorej poľnohospodári pestujú produkty na naše stoly. Kolobeh, poháňaný energiou Slnka, však narúša činnosť človeka a pevninský výpar je čoraz nižší. Môžu za to napríklad masívne výruby lesov, regulácie tokov, betónová urbanizácia, ... Reakciou sú extrémy v počasí, ktoré určite nie sú náhodnými javmi. Nespomínam si, že by v minulosti nasledovali tak husto za sebou. Pripomínam ich sled len za posledné dva roky - historické sucho na jar2009, historické povodne v lete 2010, historické jesenné sucho 2011 a historické mrazy v zime 2012.

Príroda však len vystavila účet nášmu zlyhaniu v starostlivosti o termoregulátor v poľnohospodárskej krajine - a tým je voda! Bez nej nebudú ani potraviny, ani biodiverzita, ani zdravšia klíma a v konečnom dôsledku ani my. Náš macošský postoj k vode, samozrejme nielen v poľnohospodárskej krajine, vystihuje fakt, že dažďovú vodu považujeme za ODPAD! Čo robíme s týmto odpadom? Posielame ho z pevniny čo najkratšou cestou do oceánov.

Narúšame jeden zo základných prírodných procesov a potom sa čudujeme, že neprší, alebo že prší až príliš. A naša reakcia? Štatisti na hodnotenia procesov a javov zhodnotia, že je to síce zlé, ale čo s tým narobíme - ide predsa o nevyspytateľnosť prírody. Štatisti od politiky povedia, že je to síce zlé, ale čo s tým narobíme - veď verejné peniaze potrebujeme na odstraňovanie následkov a na riešenie príčin nám už neostávajú. Uznajte, v dnešnej dobe, keď je nedostatok peňazí na zavádzanie sofistikovaných moderných projektov, môžeme my plytvať na projekty, opierajúce sa o sedliacky rozum? Navyše v období krízy? No nemôžeme!  Takto to teda ide a zrejme aj pôjde dookola. Až kým nevyschneme. Alebo sa neutopíme.

Vážení farmári. Kým spočítate škody spôsobené aktuálnym suchom či tie, ktoré vám možno už v blízkej budúcnosti narobia ničivé povodne, a kým vláde či poisťovniam predložíte účet,  aby vám škody spôsobené počasím preplatili, zamyslite sa nad tým, či si tieto škody nemáte zosobniť. Samozrejme, že sa od našich sofistikovaných expertov sediacich v sofistikovaných vedeckých ústavoch dočkáte nejakej dopadovej štúdie, v ktorej vaše straty vysvetlia a odôvodnia minimálne na dvoch stovkách strán. Možno bude aj vedecké sympózium za účasti ministerských úradníkov na tému, ako ďalej a hlavne za čo. Podstatu problému to však nevyrieši. Tá bola a je jednoduchá už po tisícročia - krajina plodí vďaka božiemu, alebo ak chcete prírodnému daru a tým je dážď. Jeho výskyt je závislý aj na tom, koľko vody sa z poľnohospodárskej krajiny vyparí.  Preto by ste, vážení poľnohospodári, mali ochraňovať dažďovú vodu v krajine -teda aj na vašich farmách a v ich okolí, ako základnú a nenahraditeľnú potravinu. Budete lepšie prosperovať a my, spotrebitelia vás za to chváliť.

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

USA zakročili proti Maďarsku, šiestim orbánovcom zakázali vstup

Američania nepovedali, proti komu zaviedli sankcie. Hovorí sa najmä o kritizovanom daňovom úrade.

DNES PÍŠE MARTIN PORUBJAK

Milí priatelia SME, dovidenia v lepších časoch

Zažili sme chvíle radostné i ťažké. Ale to, čo sa deje teraz, nemá obdobu.

ZAHRANIČIE

Lavína, požiar a noc v búrke. Slováci opisujú nešťastie v Himalájach

Ministerstvo zahraničia nemá informácie o deviatich Slovákoch.


Už ste čítali?