reklama

Vysušení farmári a naše prázdnejšie peňaženky

Poľnohospodári nemusia poznať príčiny dlhotrvajúceho sucha. Jeho príčinu by však mali hľadať aj u seba. Prečo? Lebo výraznou mierou vplývajú na obeh vody v krajine a pritom by nemuseli. Mohli by hospodáriť tak, aby dostávali pravidelnejšie prídely pre nich tak dôležitého dažďa - vody, od ktorej závisí nielen úspešnosť ich produkcie. Navyše vody, za ktorú sa neplatí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Aktuálne sucho je naozaj extrémne. Na mnohých miestach Slovenska spadlo za celú doterajšiu jar len veľmi málo zrážok. Extrémne suchá bola pritom už jeseň a ani zima prehlbovanie vlahového deficitu nezastavila, práve naopak. Zima síce priniesla návaly snehu na Kysuciach a Orave, na juhu Slovenska, kde je naša poľnohospodárska obilnica, však sneh či dážď ostali iba zbožným prianím. Juh bez snehu navyše postihli holomrazy, ktoré poškodili niektoré porasty ozimín. Výsledok? Kombinácia extrémnych mrazov s jarným na zrážky chudobným obdobím sa prejavuje v aktuálnom odhadovanom poklese tohtoročnej produkcie obilnín až o 50%!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sucho trápi repku olejnú, pšenicu, jačmeň či kukuricu. Nedostatok vody v poľnohospodárskej krajine v období klasenia zrnovín vždy znižuje ich produkciu. Veľké lány poľnohospodárskej pôdy bez remízok a mokradí, obrovskými mechanizmami zhutňovaná, aktuálne až na kosť vyschnutá pôda, čaká na náhodný výskyt dažďa. Ak sa ho nedočká, celkom iste sa my - spotrebitelia - dočkáme nevyhnutného ďalšieho zdražovania potravín.

Výskyt dažďa, jeho pravidelnosť i výdatnosť, závisí pritom na objeme vyparenej vody nielen z oceánov, ale aj z pevninskej krajiny. Aj z tej, v ktorej poľnohospodári pestujú produkty na naše stoly. Kolobeh, poháňaný energiou Slnka, však narúša činnosť človeka a pevninský výpar je čoraz nižší. Môžu za to napríklad masívne výruby lesov, regulácie tokov, betónová urbanizácia, ... Reakciou sú extrémy v počasí, ktoré určite nie sú náhodnými javmi. Nespomínam si, že by v minulosti nasledovali tak husto za sebou. Pripomínam ich sled len za posledné dva roky - historické sucho na jar2009, historické povodne v lete 2010, historické jesenné sucho 2011 a historické mrazy v zime 2012.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príroda však len vystavila účet nášmu zlyhaniu v starostlivosti o termoregulátor v poľnohospodárskej krajine - a tým je voda! Bez nej nebudú ani potraviny, ani biodiverzita, ani zdravšia klíma a v konečnom dôsledku ani my. Náš macošský postoj k vode, samozrejme nielen v poľnohospodárskej krajine, vystihuje fakt, že dažďovú vodu považujeme za ODPAD! Čo robíme s týmto odpadom? Posielame ho z pevniny čo najkratšou cestou do oceánov.

Narúšame jeden zo základných prírodných procesov a potom sa čudujeme, že neprší, alebo že prší až príliš. A naša reakcia? Štatisti na hodnotenia procesov a javov zhodnotia, že je to síce zlé, ale čo s tým narobíme - ide predsa o nevyspytateľnosť prírody. Štatisti od politiky povedia, že je to síce zlé, ale čo s tým narobíme - veď verejné peniaze potrebujeme na odstraňovanie následkov a na riešenie príčin nám už neostávajú. Uznajte, v dnešnej dobe, keď je nedostatok peňazí na zavádzanie sofistikovaných moderných projektov, môžeme my plytvať na projekty, opierajúce sa o sedliacky rozum? Navyše v období krízy? No nemôžeme! Takto to teda ide a zrejme aj pôjde dookola. Až kým nevyschneme. Alebo sa neutopíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vážení farmári. Kým spočítate škody spôsobené aktuálnym suchom či tie, ktoré vám možno už v blízkej budúcnosti narobia ničivé povodne, a kým vláde či poisťovniam predložíte účet, aby vám škody spôsobené počasím preplatili, zamyslite sa nad tým, či si tieto škody nemáte zosobniť. Samozrejme, že sa od našich sofistikovaných expertov sediacich v sofistikovaných vedeckých ústavoch dočkáte nejakej dopadovej štúdie, v ktorej vaše straty vysvetlia a odôvodnia minimálne na dvoch stovkách strán. Možno bude aj vedecké sympózium za účasti ministerských úradníkov na tému, ako ďalej a hlavne za čo. Podstatu problému to však nevyrieši. Tá bola a je jednoduchá už po tisícročia - krajina plodí vďaka božiemu, alebo ak chcete prírodnému daru a tým je dážď. Jeho výskyt je závislý aj na tom, koľko vody sa z poľnohospodárskej krajiny vyparí. Preto by ste, vážení poľnohospodári, mali ochraňovať dažďovú vodu v krajine -teda aj na vašich farmách a v ich okolí, ako základnú a nenahraditeľnú potravinu. Budete lepšie prosperovať a my, spotrebitelia vás za to chváliť.

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu