reklama

Primátor Košíc rozhoduje v rozpore so zákonom

Rozhodnutie mesta Košice o umiestnení stavby na Dobšinského ulici je nezákonné a preto výstavba bytovky v lokalite rodinných domov sa realizuje v rozpore so zákonom. Takáto je právna analýza územného rozhodnutia. Mal som viacero pokusov vysvetliť to primátorovi Košíc, že rozhodnutie, ktoré vydal ako štatutár stavebného úradu je v rozpore so stavebným zákonom, ale márne. Odmietol ma prijať. Primátor Raši cez médiá mi odkázal, že som ho osobne navádzal, na porušenie zákona, pretože údajne som chcel, aby zmenil rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade so všetkými predpismi. Raši tiež vyhlásil, že kvôli mne nebude porušovať zákony. Právna analýza, ktorú som dal spraviť potvrdzuje, že poslanec najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, primátor mesta Košíc vydal územné rozhodnutie výstavby bytovky na Dobšinského ulici v rozpore so zákonom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Prečo výstavba bytovky je v rozpore so zákonom? 

1. Pretože ustanovenia výroku rozhodnutia stavebného úradu vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Rozhodnutie výroku Stavebného úradu o umiestení stavby v bode 1.2 podmienok sa píše: „....Umiestnenie novostavby vychádza z umiestnenia pôvodného rodinného domu, ktorý bol umiestnený v dotyku s rodinným domom na parcele č. 2422/1. Na stavbu pôvodného rodinného domu je vydané rozhodnutie o povolení odstránenia stavby." Stavebný úrad sa v žiadnom prípade nemôže odvolávať na umiestnenie pôvodnej stavby rodinného domu a jeho styk s našim rodinným domom umiestneným na parcele 2421, najmä, nie však výlučne z týchto dôvodov:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • Na pôvodný rodinný dom bolo totiž vydané povolenie oodstránení stavby azuvedeného dôvodu projekt „Bytového domu so 4 bytmi, Dobšinského 1, Košice" predstavuje zhľadiska práva novú stavbu anie rekonštrukciu pôvodného rodinného domu. Stavebný úrad dáva teda nelogicky do súvisu stavbu nového bytového domu srozhodnutím vydaným za účelom odstránenia pôvodnej stavby rodinného domu. Toto konštatovanie stavebného úradu je nesprávne, nakoľko ide odve úplne samostatné správne konania. Ak uvedenú premisu správny orgán neakceptoval konal bez poznania a vrozpore so základnými princípmi správneho konania. Správne konanie totiž predstavuje vo svojej podstate reťazenie procesných úkonov správneho orgánu, ako aj účastníka konania. Správne konanie je však navonok samostatným celkom, ktorý síce možno interne vnímať cez jednotlivé etapy (konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, konanie pred druhostupňovým orgánom akonanie pri výkone rozhodnutia), avšak právna teória vychádza navonok zjednoty správneho konania avýroky individuálneho správneho aktu nemožno odôvodňovať skutočnosťami relevantnými pre iné samostatné správne konanie ainý individuálny správny akt, ktorý je jeho výslednou finálnou formou.

  • Navyše novostavba „Bytový dom so 4 bytmi, Dobšinského 1, Košice" predstavuje úplne inú kategóriu bytovej budovy podľa § 43b ods. 1 Stavebného zákona. Novostavba je podľa § 43b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona bytovým domom, kým pôvodná stavba bola rodinným domom podľa § 43b ods. 1 písm. b).

  • Navyše vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesprávne dovolanie sa stavebného úradu na „dotyk" pôvodného rodinného domu s našimrodinným domom naparcele č. 2422/1. Dotyková astyčná plocha novostavby anášho rodinného domu naparcele č. 2422/1 bude totiž úplne iná ako bola dotyková astyčná plocha pôvodného rodinného domu s našimrodinným domom naparcele č. 2422/1.

  • Navyše novostavba „Bytový dom so 4 bytmi, Dobšinského 1, Košice" má na rozdiel od pôvodného rodinného domu prevyšovať našu stavbu rodinného domu naparcele č. 2422/1 ojedno nadzemné podlažie aaj ztohto skutkového dôvodu je dovolanie sa stavebného úradu na „dotyk" pôvodného rodinného domu s našimrodinným domom naparcele č. 2422/1 absolútne nesprávne aaj prirodzene nelogické, čo však vo svojej podstate avýsledku vedie knesprávnym právnym záverom. Podľa § 6 ods. 1 poslednej vety vyhlášky „Vzájomné odstupy stavieb musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia." Na rozdiel od pôvodného rodinného domu teda vyvstáva otázka údržby novostavby „Bytový dom so 4 bytmi, Dobšinského 1, Košice" vrozsahu prevýšenia nášho rodinného domu. Suvedenou skutočnosťou sa bol stavebný úrad povinný vysporiadať, keďže údržba výškovo presahujúcej časti stavby môže ovplyvniť užívanie nášho rodinného domu. Konštatovanie stavebného úradu, že rodinný dom na pozemku parcelné číslo 2421 bude aj naďalej užívaný tak ako doteraz, je jednak nesprávne ajednak nie je známe na základe akých hodnotiacich úvah kuvedenému konštatovaniu stavebný úrad dospel.

Ak stavebný úrad ako správny orgán dospel k iným skutkovým záverom a inej právnej interpretácii, bol povinný aplikáciu citovaných dikcií vyhlášky náležite odôvodniť.

Odôvodnenie tohto výroku rovnako nezodpovedá právu účastníka konania na riadne odôvodneniepovinnosti správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ako to vyplýva zo základných princípov právneho štátu. To potvrdzuje rezolúcia č. 77/31 Výboru ministrov Rady Európy, v zmysle ktorej správne akty musia byť riadne odôvodňované a ktorá povinnosť je tiež obsiahnutá v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie ustanovujúcom právo na riadnu správnu prax. V rozhodnutí správny orgán je povinný riadne zdôvodniť akými úvahami, a to tak skutkovými, ako aj právnymi, sa pri rozhodnutí riadil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odôvodnenie citovaného výroku jedinou vetou „Z uvedeného vyplýva, že umiestnením novostavby na hranicu pozemku nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, nakoľko sa na susednom pozemku parcelné číslo 2421 nachádza rodinný dom, ktorý bude aj naďalej užívaný tak ako doteraz." je nielen nesprávne de jure, ale aj nedostatočné a preto Rozhodnutie mesta Košice o umiestnení stavby zo dňa 07.09.2011 je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov.

2. Pretože ustanovenia výroku rozhodnutia vychádzajú z nesprávnych právnych záverov, nesprávnej aplikácie právnych predpisov a nesprávneho uplatnenia elementárnych zásad právnej logiky Stavebného zákona o odstupoch stavby od susedných stavieb i pozemkov

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. To hovorí zákon.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stavebný úrad nevzal do úvahy, že sú takto legislatívne v ods. 3 a 4 § 6 vyhlášky upravené minimálne odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami a odvoláva sa výlučne na ods. 1 predmetného § 6 upravujúceho všeobecné základné pravidlo pre odstupové vzdialenosti stavieb. Je nepochybné, že odsek 1 paragrafu 6 vyhlášky predstavuje generálne pravidlo stanovujúce základný rámec pre odstupové vzdialenosti rôznych kategórií stavieb a ustanovenia odsekov 3 a 4 paragrafu 6 vyhlášky sú vo vzťahu k nemu špeciálnymi ustanoveniami. Uvedená koncepcia vyplýva zo snahy zákonodarcu prispieť k zvýšenej ochrane predovšetkým obytného prostredia, ktoré je v zmysle platnej legislatívy na úseku starostlivosti o funkčné druhy životného prostredia kľúčovým determinantom zdravia.

Podľa základných pravidiel právnej logiky platí: „Lex specialis derogat legi generali - Použitie špeciálneho predpisu vylučuje použitie predpisu všeobecného", „A minori ad maius - Od menšieho k väčšiemu",  „In dubio mitius - V pochybnostiach k lepšiemu"

Uplatnením argumentu právnej logiky „Lex specialis derogat legi generali" stavebný úrad nemohol ignorovať skutočnosť, že normotvorca stanovil zvýšenú ochranu rodinnému bývaniu a pri posudzovaní dodržania/nedodržania kogentne stanovených odstupových vzdialeností riadiť sa iba všeobecným pravidlom obsiahnutým v § 6 ods. 1 vyhlášky.

Z uplatnenia argumentu právnej logiky „A minori ad maius" vyplýva, že ak zákonodarca stanovil minimálnu odstupovú vzdialenosť medzi rodinnými domami, tak odstupová vzdialenosť medzi rodinným domom a bytovým domom musí byť minimálne rovnaká ako je právne zakotvená medzi rodinným domom a rodinným domom, prípadne ešte väčšia.

Z uplatnenia argumentu právnej logiky „In dubio mitius" vyplýva, že ak mal správny orgán pochybnosť pri aplikácii práva, bol povinný v konaní priznať ochranu tým ústavne garantovaným základným právam, za ktorých účelom normotvorca v § 6 vyhlášky zakotvil požiadavky na odstupové vzdialenosti medzi stavbami, a to najmä, nie však výlučne právu na súkromie, právu na ochranu vlastníctva a právu na priaznivé životné prostredie. Uvedené napĺňa požiadavky princípu dobrej verejnej správy. Takéto závery podporuje aj occasio legis vyhlášky v snahe predísť negatívnym účinkom stavby na svoje okolie.

Akýkoľvek iný výklad, a postup ktorý uplatnil stavebný úrad, zjavne nezodpovedá právne konformnému výkladu právnych predpisov a ako taký viedol k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu. Ak napriek tomu, stavebný úrad ako správny orgán dospel k iným skutkovým záverom a inej právnej interpretácii, bol povinný aplikáciu citovaných dikcií vyhlášky náležite odôvodniť.

Stavebný úrad sa však s uvedeným žiadnym spôsobom nevysporiadal, a to aj napriek skutočnosti, že účastníci konania o umiestnení stavby v námietkach namietli povinnosť zohľadniť minimálne odstupové vzdialenosti aj medzi rodinným domom a bytovým domom. Uvedenou námietkou sa stavebný úrad vôbec nezaoberal a z rozhodnutia stavebného úradu vôbec nie je jasné ako dospel k tomu, že medzi stavbami nemá byť žiaden odstup.

Z uvedeného vyplýva, že aj odôvodnenie tejto časti výroku rozhodnutia rovnako nezodpovedá právu účastníka konania na riadne odôvodnenie a povinnosti správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ako to vyplýva zo základných princípov právneho štátu s poukázaním na vyššie citované akty medzinárodného práva a komunitárneho práva.

3. Pretože rozhodnutie stavebného úradu bez rešpektovania názorov účastníkov konania porušuje princíp legitímnych očakávaní - „de similibus idem est iudicandum"

Princíp legitímnych očakávaní je nezrušiteľným princípom dobrej verejnej správy v nadnárodnom kontexte a ovláda fungovanie súčasnej slovenskej verejnej správy. Vo svojej podstate je precizovaním požiadavky právnej istoty a v právnom poriadku Slovenskej republiky našiel svoje uplatnenie v správnom konaní v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý je súčasťou základných pravidiel správneho konania. V zmysle princípu legitímnych očakávaní „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely."

Stavebný úrad v konaní o umiestnení stavby konal v rozpore s citovaným a definovaným princípom legitímnych očakávaní a samotné Rozhodnutie mesta Košice o umiestnení stavby zo dňa 07.09.2011 teda odporuje základným pravidlám správneho konania.

V konaní o umiestnení stavby totiž žiadateľ spoločnosti IRES R+M, s.r.o. so sídlom Kavečianska 41, Košice podaným návrhom žiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom so 4 bytmi, Dobšinského 1, Košice", pričom navrhovaná stavba bytového domu má pozostávať z prízemia a troch poschodí, t. z. 4 nadzemných podlaží.

Podľa schváleného územného plánu mesta Košice „Hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice" je lokalita v ktorej sa navrhuje umiestniť bytový dom definovaná ako „obytné plochy nízkopodlažnej zástavby." Nízkopodlažná zástavba, resp. málopodlažná zástavba, sú síce pojmy, ktoré sú používané v terminológii spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie, pričom však tieto pojmy nie sú v právnych predpisoch definované.

Za účelom odstránenia prípadných interpretačných nejasností ohľadom možnosti umiestnenia navrhovanej stavby v dotknutej lokalite sa stavebný úrad obrátil na rezortné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so žiadosťou o usmernenie vo veci výkladu pojmu „nízkopodlažná zástavba". Zmyslom stanovísk ústredných orgánov štátnej správy je práve usmernenie nižšie postavených správnych orgánov tak, aby v rozhodovaní správnych orgánov o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Stavebné úrady svojou praxou ustálili, že za nízopodlažnú budovu sa považuje rodinný dom.

Rovnako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vo svojom metodickom usmernení č. 2011/2930/V-442/I zo dňa 08.03.2011 presne špecifikovalo nízkopodlažnú zástavbu ako bytový dom s menej ako štyrmi nadzemnými podlažiami. Do počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa podkrovie ani posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50% zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. Z tohto odporúčania Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vyplýva nevhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby v danej lokalite, keďže nespĺňa parametre nízkopodlažnej budovy.

Stavebný úrad v odôvodnení Rozhodnutia mesta Košice o umiestnení stavby zo dňa 07.09.2011 uviedol, že „List MDVaRR SR má pre stavebný úrad len odporúčací a nie záväzný charakter." Z uvedeného dôvodu sa stavebný úrad predmetným metodickým usmernením ministerstva neriadil.

Stavebný úrad sa však v odôvodnení rozhodnutia venuje iba vyvracaniu právneho názoru Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť územného plánovania a stavebného poriadku v zmysle veľkého kompetenčného zákona NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

V odôvodnení rozhodnutia však neuvádza žiaden vlastný argument ani vlastný hodnotiaci úsudok, ktorý ho viedol k presne opačnému právnemu názoru, ako je právny názor rezortného ministerstva. Ako účastníci konania vôbec nevieme na základe akej úvahy a na základe akých skutočností teda stavebný úrad dospel k záveru, že aj štvorposchodová stavba je nízkopodlažnou zástavbou. Takéto rozhodnutie je nespôsobilé presvedčiť účastníkov konania o jeho právnej záväznosti.

Rozhodnutie mesta Košice o umiestnení stavby takto nielenže porušuje princíp legitímnych očakávaní ako výraz právneho štátu, pertraktovaný už v rímskom práve ako „de similibus idem est iudicandum", ale navyše porušuje požiadavku formulovanú ustálenou judikatúrou, podľa ktorej každé ustanovenie výroku rozhodnutia musí mať svoj výraz v odôvodnení, inak nemôže požívať právnu ochranu.

Podľa výroku rozhodnutia - ust. 1.2 podmienok pre umiestnenie stavby „Navrhovaná stavba rodinného domu bude pozostávať z prízemia a troch poschodí. Na prízemí sú navrhnuté garáže, na 2. NP dve bytové jednotky, na 3 NP. jedna bytová jednotka a na 4. NP tiež jedna bytová jednotka."

Z odôvodnenia Rozhodnutia mesta Košice o umiestnení stavby zo dňa 07.09.2011 však nie je vôbec zrejmé, na základe akých skutočností sú úvahy stavebného úradu presne opačné ako odporúčania Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je Rozhodnutie mesta Košice o umiestnení stavby svojvoľným a nerešpektujúc správnu prax odporujúcim základným princípom správneho konania ako aj samotnému princípu legitímnych očakávaní.

Princíp legitímnych očakávaní, ako výraz požiadavky právnej istoty účastníkov konania, ktorí musia mať garantovanú možnosť predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, bol rovnako porušený prístupom stavebného úradu k Stanovisku Útvaru hlavného architekta mesta Košice. Stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice bolo vydané za účelom posúdenia vhodnosti umiestnenia daného typu stavby v predmetnej lokalite.

Účastníci konania v dobrej viere očakávali, že sa tak, ako je v rozhodovacej praxi stavebného úradu obvyklé, bude stavebný úrad riadiť a zohľadní stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice, ktorý v zmysle § 19 ods. 2 Štatútu mesta Košice „...zabezpečuje koncepciu územného a dopravného rozvoja, hlavné smery urbanisticko - architektonického rozvoja mesta, stanovuje zásady tvorby prostredia..." Stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice poukázalo na nevhodnosť umiestnenia takejto stavby bytového domu s terasami bez súhlasu majiteľov susedných nehnuteľností.

Podľa stavebného úradu „mesto Košice, odd. Útvaru hlavného architekta mesta Košice nie je dotknutým orgánom v zmysle § 140a Stavebného zákona, preto predmetné vyjadrenie nie je záväzným stanoviskom v zmysle § 140b stavebného zákona pre účely stavebného rozhodnutia. Stavebný úrad je ten orgán, ktorý posudzuje v územnom konaní predložený návrh so schváleným územným plánom v súlade a ust. 37 ods. 1 stavebného zákona."  

Stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice síce nie je záväzné, je však jedným z podkladov rozhodnutia vo veci a stavebný úrad, ktorý je povinný sa riadiť zásadou materiálnej pravdy, bol povinný sa Stanoviskom Útvaru hlavného architekta mesta Košice zaoberať a ak dospel k iným hodnotiacim záverom ako Útvar hlavného architekta mesta Košice bol povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť akými úvahami sa riadil.

Okrem konštatovania, že Stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice nie je pre stavebný úrad záväzné však odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje ani jednu vetu zdôvodňujúcu na základe čoho dospel stavebný úrad k opačnému názoru ako Útvar hlavného architekta mesta Košice a ako dospel k presvedčeniu o urbanisticko - architektonického vhodnosti navrhovanej stavby v danej lokalite.

Ak takto stavebný úrad nepostupoval, konal v priamom rozpore s § 39 Stavebného zákona, podľa ktorého „v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania."

Podmienky na umiestnenie stavby majú byť výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby.

Ak stavebný úrad ako správny orgán dospel k iným záverom, bol povinný tieto závery náležite odôvodniť. Odôvodnenie takto nezodpovedá právu účastníka konania na riadne odôvodnenie a povinnosti správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ako to vyplýva zo základných princípov právneho štátu. V tomto smere poukazujeme na rezolúciu č. 77/31 Výboru ministrov Rady Európy, v zmysle ktorej správne akty musia byť riadne odôvodňované a táto povinnosť je tiež obsiahnutá v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie ustanovujúcom právo na riadnu správnu prax. V rozhodnutí nie je riadne odôvodnené akými úvahami, a to tak skutkovými, ako aj právnymi, sa správny orgán pri rozhodnutí riadil. Nezákonnosť Rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Košiciach o odvolaní ako odvolacieho orgánu je založená na rovnakých dôvodoch ako nezákonnosť prvostupňového Rozhodnutia mesta Košice o umiestnení stavby.

Nezákonnosť odvolacieho rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Košiciach o odvolaní je navyše daná aj skutočnosťou, že Krajský stavebný úrad sa viacerými odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, vôbec v rozhodnutí o odvolaní nezaoberal a v odôvodnení sa s viacerými tvrdeniami odvolateľa nevysporiadal, dokonca sa o nich ani nezmienil.

Takto sa Krajský stavebný úrad vôbec nezaoberal:

  • tvrdením odvolateľa opotrebe zohľadnenia minimálnych odstupových vzdialeností aj medzi rodinným domom aobytným domom,

  • výškovom prevýšení novostavby nad rodinný dom naparcele č. 2422/1,

  • nemožnosti umiestnenie novostavby bytového domu, ako de jure novej veci ainého druhu stavby, odôvodňovať umiestnením pôvodného rodinného domu,

  • absenciou potrebného odôvodnenia stavebného úradu, ktorý konal vrozpore sustálenou správnou praxou anerešpektoval stanovisko ústredného orgánu štátnej správy, ani Útvaru hlavného architekta mesta Košice aani žiadnu známietok účastníkov konania oumiestnení stavby.

Z uvedeného teda vyplýva, že nie je možné zistiť, akými úvahami sa riadil Krajský stavebný úrad ako odvolací orgán, keď zamietol odvolanie účastníkov konania a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Naopak, zo spôsobu prejednania, ako aj argumentácie, pri ktorej sa odvolací orgán nedokáže vysporiadať s dôvodmi odvolania alebo sa nimi vôbec nezaoberá a bez akýchkoľvek logických a právnych argumentov rozhoduje, sa javí predmetné rozhodnutie bez dostatočných skutkových zistení a právneho vedomia a z toho vyplývajúcich nesprávnych, resp. absentujúcich právnych posúdení, ako svojvoľné, nerešpektujúci právny poriadok Slovenskej republiky, medzinárodné štandardy správneho práva a komunitárne princípy dobrej verejnej správy a tým aj právom chránené záujmy osôb ako rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s právom.

V záujme nápravy nezákonného stavu, vyzývam primátora mesta Košíc a poslanca Národnej rady Richarda Rašiho, aby nezákonné rozhodnutie Stavebného úradu zrušil a napravil nezákonný stav pri výstavbe bytového domu na Dobšinského ulici a tým predišiel škodám, ktoré bude mesto musieť znášať, ak sa bude naďalej pokračovať vo výstavbe protizákonne stavebným úradom schválenej stavby.

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu