Našu krajinu však v tom roku museli doslova prepláchnuť až tri veľké povodňové vlny, aby sa začalo reálne uvažovať o nutnej obnove poškodenej krajiny - a teda aj práci najmä pre dlhodobo nezamestnaných. Až po katastrofálnych povodniach v auguste 2010 vyzvala premiérka Iveta Radičová na vypracovanie komplexného programu ochrany pred povodňami. Ten napokon Vláda SR schválila 27. októbra 2010.
Filozofia programu „Slovenské vody pre ľudí" sa premietla do jednotlivých realizačných projektov s postupným vytvorením pracovných príležitostí pre minimálne 30 tisíc nezamestnaných. Už v roku 2011 postupne pracovalo na projektoch prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou až 7700 ľudí a to za minimálnu mzdu 317 eur mesačne a stravné lístky. Na budúci rok je pritom v štátnom rozpočte naplánovaných 171,9 mil. eur na poskytovanie dávok v nezamestnanosti pre 42,6 tisíc nezamestnaných (v priemere 336 eur mesačne).
Ak by štát vytvoril aspoň pre polovicu z týchto poberateľov dávok v nezamestnanosti pracovné príležitosti na obnove našej poškodenej krajiny, armáda 21 tisíc nezamestnaných by v tejto oblasti vytvorila ročne hodnotu za 86 miliónov eur! Za tieto peniaze sa dá vytvoriť ročne vodozádržný objem viac ako 20 mil. m3 v štruktúrach poškodenej krajiny, ktorý jednorázovo a cyklicky zadrží spomínaný objem tej dažďovej vody, ktorá je zdrojom lokálnych záplav. Za 5 rokov takto nastaveného programu možno vyriešiť problémy vodného hospodárstva, ktoré definuje záverečná správa o dôsledkoch klimatickej zmeny a možných adaptačných opatreniach upozorňuje na následujúce desaťročia (SHMÚ, november 2012).
To, čo sa úspešne rozbehlo v roku 2011, však bolo v roku 2012 zastavené. V minulom roku množstvo ľudí, ktorí získali prácu, dôstojnosť i sebavedomie na základe preukázanej užitočnosti pre svoje komunity, ako aj veľa starostov, ktorí sa zbavili traumy z každoročných rátaní škôd a ich odstraňovania po záplavách, nechápavo krútili hlavou, ako je možné takto úspešný program rozbehnúť.
Nezamestnaní vo viac ako 400 obciach po celom Slovensku zrealizovali preventívne opatrenia na spomaľovanie odtoku dažďovej vody z poškodených častí ekosystémov a výsledkom je nielen zadržaná voda, zastavená erózia, zadržané bahno i sedimenty a obnovovanie ekosystémov i vegetácie. Ľudia sa prinavrátili k starostlivosti o svoj chotár, začali hľadať riešenia, viac medzi sebou komunikovať, navzájom si pomáhať, učiť sa ako lepšie a efektívnejšie zrealizovať protierózne i protipovodňové opatrenia. Dokonca som sa stretol s poznaním, že u inak dlhodobo nezamestnaných ľudí vzniká potreba platiť si účty, lebo ak sa zamestnajú, siahne na ich zárobok exekútor. Začali si vážiť robotu i mať radosť z dobre vykonanej práce a navyše prinášali nové netradične lacnejšie riešenia.
A zrejme toto bol kameň úrazu. Proti rozbehnutému programu sa začali mobilizovať všetky zainteresované skupiny i skupinky, povedzme si rovno - tí, ktorí uprednostňujú zamestnanie pred robotou. Vodohospodári, ktorí mali pocit, že tie peniaze zo štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu mali ísť im a nie obciam a nezamestnaným. Podobne aj lesohospodári. Poľnohospodári zase mali pocit, že im ubudne z pôdy, na ktorú dostávajú priame platby z Bruselu. Agentúry mali pocit, že ak by to išlo cez nich, bolo by to lepšie spravené. Vedátori mali pocit, že bez nich sa to celé nepodarí. No a ochranári mali pocit, že im niekto ohrozuje ich agendu. Jednoducho všetci zrazu nadobudli pocit, že by to riešili lepšie a efektívnejšie. Len sa nevie, kto by to vlastne robil.
Vieme dobre, že 23 rokov od revolúcie tu bolo už množstvo programov pre nezamestnaných, avšak ani o jednom sa nevie, s akými výsledkami. Vzdelávali sa nezamestnaní, rozvíjali sa ich zručnosti pre podnikanie. Napomáhalo sa im spracovať podnikateľské zámery, dávali sa im podpory na otváranie si živností, podnikateľským subjektom tiekli dotácie z verejných zdrojov, či sa im udeľovali daňové prázdniny. Nevie sa však koľko, lebo neexistuje analytická štúdia a ani nikto sa tomu výskumne nevenuje. Napriek tomu však samozvaní experti majú plno rečí, ako Kravčík s Radičovou plánovali vytunelovať jednu miliardu eur z verejných zdrojov. Myslím, že to robia preto, aby odpútali pozornosť politikov od projektov, ktoré sú na Slovensku realizované neefektívne a navyše sú finančne veľmi nákladné.
Možno aj preto nová vláda Róberta Fica túto zmysluplnú činnosť zastavila a už viac ako 6 mesiacov hľadá náhradné riešenie pre nezamestnaných. Vláda rozhodla vyčleniť na vytváranie pracovných príležitostí zo štátneho rozpočtu i eurofondov pre podnikateľské subjekty a samosprávy 68,4 mil. eur bez jasne definovaného prínosu pre spoločenské dobro. Zároveň sa v štátnom rozpočte na rok 2013 plánuje 171,9 mil. eur na dávky v nezamestnanosti pre 42,6 tis. nezamestnaných. Za tieto peniaze je možné dať prácu viac ako 60 tisíc nezamestnaným, čím by nezamestnanosť na Slovensku klesla o viac ako 2%! Títo ľudia by vytvorili podobné vodozádržné opatrenia, ako sú uvedené nižšie, o objeme viac ako 50 mil. m3 na zadržiavanie dažďovej vody s vytvorením protipovodňovej ochrany na viac ako 20% územia Slovenska - to už je zásadný prínos pre ochranu krajiny!
Zároveň zásadnou otázkou je, prečo to nejde a prečo je tak silná agresivita voči tomuto jednoduchému riešeniu, ktoré môže prinášať úžitok celej spoločnosti a netreba na to ani cent navyše zo štátneho rozpočtu. Nech si na túto otázku odpovie každý sám.
Ponúkam krátky exkurz po protipovodňových opatreniach na Kysuciach počas posledných dažďov, ktoré urobili nezamestnaní.
Odrážka na ceste je najúčinnejší spôsob prevencie pred eróziou lesných ciest a rýchleho prítoku dažďovej vody do obce.
Kalová jama pred priepustom pod cestu je najúčinnejší spôsob ochrany cesty pred likvidáciou v čase povodní. Hrádzka na potoku zbiera nielen vodu, ale aj lístie a sedimenty z erózie a bráni ich odtoku do Hričovskej vodnej nádrže...
Drevené stupne pod kamennou hrádzou. Prekladané hrádzky - najúčinnejší spôsob protieróznej ochrany...
Drevená hrádzka plná bahna počas povodne. Zrealizovanie jedného kubíka vodozádržného objemu stál 4 eur. Ak by zadržané bahno z erózie stieklo do Hričovskej nádrže, jeho ťažba a likvidácia by stála viac ako 40 eur z verejných zdrojov. To znamená, že po naplnení hrádzok bahnom je možne vybudovať ďalšie stupne a tak dvíhať dno potoka a chrániť celé údolie pred zosuvmi a ďalšou eróziou. Toto riešenie zároveň vytvára zásoby vodných zdrojov v území.
