Vláda SR v októbri 2010 reagovala na tri vlny povodní schválením Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR (ďalej Program). Revitalizácia krajiny je podľa vládnych materiálov "preventívnym opatrením proti povodniam a ostatným rizikám". Revitalizácia krajiny je podľa vládnych materiálov potrebná i preto, že krajina je z vodohospodárskeho hľadiska značne poškodená a neplní dobre viaceré ekologické funkcie. Vláda konštatovala, že vplyvom spôsobu hospodárenia na našom území bola zásadne oslabená schopnosť krajiny zadržiavať dažďovú vodu.
Odlesňovanie, niektoré formy poľnohospodárstva, dopravná infraštruktúra, urbanizácia, to všetko sú faktory, ktoré menia odtokové faktory v krajine v prospech zvýšeného odtoku dažďových vôd z krajiny. Zvýšený odtok znamená zvýšenie pravdepodobnosti jeho koncentrácie v korytách i mimo nich a vzniku povodňových situácií. Protipovodňová časť Programu vychádza z dokumentu Najlepšia prax protipovodňovej prevencie, protipovodňovej ochrany a zmierňovania povodní, ktorý bol vydaný riaditeľmi z oblasti vodného hospodárstva krajín EÚ v roku 2003 po katastrofálnych povodniach na prelome tisícročia. Jadrom odporučení je trojstupňový prístup protipovodňovej ochrany: 1/ zachytenie dažďovej vody v mieste, kde padá; 2/ akumulácia dažďovej vody v krajine; 3/ odvedenie tej časti dažďovej vody, ktorú nebolo možno zadržať.
Na rozdiel od doterajšej praxe, ktorú reprezentuje vodohospodár Holčík (priorita na tretí krok), Vláda SR schváleným Programom sa rozhodla klásť dôraz na prvé dva prístupy (zachytenie dažďovej vody v mieste, kde padá a akumulácia dažďovej vody v krajine). Bolo to legitímne a múdre rozhodnutie Vlády. Tým, že realizácia projektov Programu posilňovala zapojenie obcí s vytváraním pracovných príležitostí pre tzv. nezamestnateľných ľudí priamo v obciach, podarilo sa v 488 obciach zamestanť viac ako 7.700 ľudí a zrealizovať viac ako 100.000 vodozádržných objektov v priebehu jedného roka. Zrealizované opatrenia dokážu jednorázovo a cyklicky zadržať viac ako 10 mil. m3 dažďovej vody a okrem spomalenia odtoku sa umožňuje jej vsakovanie i výpar do malých vodných cyklov.
Toto riešenie prispieva k zlepšovaniu vodnej bilancii vôd a z dlhodobého hľadiska to posilní výdatnosť prameňov, stabilizuje hydrológiu potokov i vodohospodármi vybudované vodné nádrže, aby do priehrad pritekala čistá voda a nie pôda z poškodených častí krajiny. Pripomínam, že Program stanovil za cieľ zvýšiť vodozádržnu kapacitu krajiny s objemom minimálne 250 miliónov m3. Ak by sa tak stalo, tak Slovensko by bolo v oblasti vodného hospodárstva najlepšie pripravené v adaptácii na klimatickú zmenu zo všetkých krajín Európy. Stačilo by na to 1 mld. eur. 100 mil. eur ročne, aby 30.000 nezamestnaných pracovalo na obnove poškodenej krajiny, namiesto platenia sociálnych dávok a podpory v nezamestnanosti. Ak by sa to malo riešiť prostredníctvom vodných nádrží, tak by nestačilo ani 10 mld. eur. Slovensko v oblasti ochrany vôd by sa ocitlo tam, je celý juh Európy.
Nuž ale pre vodohospodárov je prioritou stavať priehrady a stav vody v krajine ich nezaujíma. Vodohospodári majú silný pocit ovplyvňovať politické špičky a zrejme preto sa im podarilo zastaviť realizáciu lacných a vysoko efektívnych projektov Programu revitalizácie krajiny. Otázkou je však dokedy. Myslím si, že zanedlho prejde trpezlivosť aj politikov, keď odvetvie vodného hospodárstva bude príťažou a nie pridanou hodnotou hospodárstva Slovenska. Potom vodohospodári stratia dôveru nie len u občanov, ale aj u politikov a až po premrhaní veľa peňazí sa vrátime tam, kde sme v marci 2012 skončili s Programom.
