Som pomerne často v kontakte s bruselskými úradníkmi a niečo o pôsobení našich zástupcov v centrále Európskej únie viem. Preto sa pýtam - prečo nám politici typu ako Maroš Šefčovič, tieto produkty mocenských štruktúr našej oligarchickej demokracie, berú originálnu kompetenciu v rozhodovaní o úspechu Slovenska? Veď ich pôsobenie v európskej centrále charakterizujú patologické príznaky demokratického centralizmu moskovského typu spred roku 1989 - kedy sa o úspešnosti Československa, teda aj Slovenska, rozhodovalo v Moskve. Počúvame, že kedysi nám diktovala Moskva a teraz Brusel. Nie je to náhodou aj preto, lebo naši lokaji vo vrcholných funkciách riadenia štátu nám to tak servírujú a zároveň nás masírujú, že to tak Brusel chce?
Napriek všetkému však bruselský mocenský centralizmus v zmysle toho moskovského neexistuje. Aspoň zatiaľ nie. To len naši politici, bez vízie a predstavy riešenia zložitých ekonomických, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych problémov, nás ohlupujú servilnými heslami. Na ich pozadí odhaľujú, ako hlboko je v nich zakódovaný princíp servilnej ústretovosti k centrálnym politickým božstvám. Kedysi voči Moskve, dnes voči Bruselu. A keď sa to nedajbože otočí, tak opäť voči Moskve. Len preto, aby mali zabezpečené svoje ISTOTY. Klamali by sme sami seba, ak by centrálne politbyro v Bruseli takúto lokajskú servilnosť zo svojich okrajových členských štátikov odmietalo. Naopak, bruselskej centrále to samozrejme vyhovuje. Je však len našou chybou, ak ju Bruselu ponúkame.