Pri výstavbe spevnených plôch sa navrhujú dažďové kanalizácie, ktoré intenzívnejšie prívalové dažde nestíhajú odvádzať. Podľa odhadov každým rokom je z územia mesta Žilina odkanalizovaných viac ako 7 mil. m3 dažďových vôd. Nedokonalý kanalizačný systém nestíha prívalové dažde odvádzať, ale zároveň vysušuje mestské prostredie. Preto mestské prostredie má vyššiu teplotu oproti okolitej prírode. Za odkanalizovanie dažďových vôd platia všetci vlastníci a správcovia spevnených plôch. Odhadujem, že v Žiline za to inkasuje Vodárenská spoločnosť cca 4 mil. EUR.
Toto presušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje v letnom období vyššie teploty, nižšiu vlhkosť a vyšší výskyt alergénov v ovzduší. To má negatívny vplyv na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí. Mestské zelené plochy trpia suchom a sú v permanentnom strese nedostatku vody. Riziká zmeny mikroklímy – fenomén alergických ochorení v urbánnych prostrediach súvisí s presušeným prostredím a nízkou vlhkosťou ovzdušia. To zvýšuje výskyt alergénov v ovzduší.
Skanalizované, zabetonované mestské prostredie Žiliny tiež prispieva k vyššej extrémnej koncentrácii prívalových dažďov na malých územiach, také ako sa odohrali včera v Žiline. Prehriatie mestské prostredie vytvára sálavé teplo, ktoré ovplyvňuje tvorbu mrakov viac vertikálne, ako horizontálne a tie sa potom vylejú na menšiu plochu s väčšou intenzitou.
Zmenu manažmentu dažďovej vody môže mesto na plochách svojich budov zrealizovať veľmi rýchlo. Napríklad zrealizovať projekty zbierania dažďových vôd do zelených zón mesta a tak znížiť zaťaženosť mestskej kanalizácie. Mesto môže dažďovú vodu využívať ako úžitkovú na sanitáciu svojich budov, čim môže usporiť značné finančné prostriedky. Vlastníci rodinných domov môžu realizovať dažďové záhrady na svojich pozemkoch. Spoločenstvá vlastníkov bytov na sídliskách môžu tiež pomôcť či už realizáciou zelených striech na bytovkách, alebo ju zbierať v parkoch medzi bytovými domami. Dažďová voda z komunikácií tiež nemusí odtekať do kanalizácie, ale môže zavlažovať vegetačné pásy okolo ciest.
Problém však je, že sme natoľko zvyknutí na stereotypy, že radšej to necháme tak, mysliac si, že podobná katastrofa už za nášho života nepríde. A ona príde. Vodná katastrofa v Žiline to potvrdzuje. Rok 2007, 2009 a včera. Sme sporadický ohrozovaní prívalovými dažďami a zároveň suchom. Môžeme sa naďalej nechať ohrozovať, alebo sa pokúsiť o zmenu.