Bombastické ohlasovanie Európskeho mesta športu 2016 (takýchto je v tomto roku v Európe ďalších vyše 10 miest) – tradičný „chlieb a hry“ pre masy. K tomu zubaté úsmevy najväčšieho fešáka do kamier a sterilné vyjadrenia o tom, ako rozhýbe košické masy.
V meste, kde väčšina športových klubov prežíva zo dňa na deň a kde je vrcholový šport vo svojom historicky zrejme najväčšom úpadku. Medzitým v početných nelegálnych osadách na území mesta bojujú s mrazmi stovky ľudí. Aj počas vlády našich „socialistov“, trvajúcej s prestávkou už osem rokov, ostali vylúčení až za okraj spoločnosti. Umierajú pritom tí najbezbrannejší – batoľatá.
Mesto sa k týmto Košičanom nehlási – veď za to, ako žijú, si môžu sami. Takto vyzerá silné sociálne cítenie v praxi. Istoty, o ktoré sa možno oprieť. Teatrálne odškrtnutý sociálny balíček z našich daní. Peniaze len za jeden z ohňostrojov by zabezpečili drevo na kúrenie stovkám ľudí na celú zimu. Nemuseli by ničiť mestské lesy, aby ako – tak prežili. Prečo by to však títo mocipáni robili. Veď nás už ochraňujú a šíria medzi nás pocit bezpečia. Ohňová šou sa pritom ešte len naplno rozhorí. Po marci.