Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa nám nedarí spravovať krajinu tak, aby sme mali viac tolerancie i úcty k sebe navzájom. Sme v kŕčoch, je medzi nami dusná až agresívna atmosféra. Najevidentnejší prejav agresivity vidieť v politike. Všetci cítime, ako narastá napätie v spoločnosti. Len akosi nevieme nájsť cestu z bludiska agresivity, intolerancie a vzájomnej neúcty. Najradšej by sme sa utopili v lyžičke vody. A zrejme aj s vodou to súvisí. Vieme dobre, ako sa správa človek, ktorý je dehydrovaný. Viac podlieha emóciám a je viac agresívnejší. Zavodniť ľudský organizmus vodou znamená návrat k racionálnemu správaniu. pokračovanie článku
Voda poráža zlato i ropu na poli akcií spoločností zviazaných s týmito komoditami, uviedli Hospodárske noviny [1]. Voda bude už v krátkej budúcnosti oveľa dôležitejšia, ako najcennejší kov, či ropa. Prečo ceny akcií obchodníkov s vodou rastú? Nuž jednoducho preto, lebo zásoby sladkej vody na planéte Zem klesajú. Z toho pramení aj celosvetový tlak na privatizáciu vodných zdrojov. Mať vplyv na komoditu, ktorá rozhoduje o existencii človeka, predsa len môže byť „dobrým" základom na veľké zisky. Prečo zásoby vodných zdrojov na kontinentoch klesajú? Je možné zastaviť pokles zásob vodných zdrojov? Na obidve otázky existuje pomerne jednoduchá odpoveď. Tí, ktorí s vodou obchodujú však nepotrebujú, aby pospolitý ľud vedel odpoveď na spomínané otázky. Potrebujú proste, aby čím viac ľudí bolo závislých na obchode s vodou. pokračovanie článku
V tejto našej krajine funguje všetko inak, ako v krajinách so silnou občianskou spoločnosťou a s minimálnou mierou korupcie či klientelizmu. Ak by sme chceli hodnotiť úsilie akéhokoľvek mladého ambiciózneho človeka žiť, pracovať a napĺňať svoje sny na Slovensku, bez zázemia známych či spriaznených ľudí, má len minimálnu šancu uplatniť sa. Je extrémne málo príbehov na Slovensku, ak vôbec sú také príbehy mladých ľudí, ktorí sa bez rodinných, či iných barličiek prepracovali tam, kde ich vzdelanie a odpovedajúce schopnosti mali prirodzene dotlačiť. Naopak, poznám až priveľa takých mladých ľudí, ktorí vyštudovali na Slovensku a išli pracovať do zahraničia práve preto, že tu po nich ani pes neštekol. Rovnako poznám príbehy mladých ľudí, ktorí získali finančnú podporu zo zahraničia, aby mohli pracovať na Slovensku a pritom sa stávajú terčom nepriazne tých, ktorí si teplé chlieviky nadobudli vďaka rôznym „špecifickým" barličkám. pokračovanie článku
Prečo sa voda míňa až tak rýchlo, že podľa prognóz OSN budú už v roku 2020 žiť na planéte Zem viac ako 3 miliardy ľudí v regiónoch bez vody? Aké zbrane pomôžu medzinárodnej bezpečnosti? Ako je možné, že rozsiahle regióny vysychajú, keď voda je obnoviteľný prírodný zdroj? Čo robíme pre to, aby povodia a ekosystémy nevysychali?
pokračovanie článku
Profesia vodohospodár sa historický odvíjala od potreby zabezpečovania dostatku vody pre človeka, prírodu, potraviny, priemysel i energetiku. Práve energetické využívanie vody je ukážkou toho, ako je potrebný vyrovnaný vodný režim potokov a riek. Ten je závislý od dobrej kondícii zadržiavania dažďovej vody v ekosystémoch krajiny. Najvyššia energetická účinnosť malých, či veľkých vodných elektrárni je na tých potokoch a riekach, z povodí ktorých čo najmenej dažďovej vody odteká priamo po zemskom povrchu. Takéto podmienky na Slovensku však možno existovali pred niekoľkými storočiami. Vtedy nebola poškodená krajina a väčšina dažďovej vody vsakovala do pôdy a pomaly cez pramene vytekala do potokov a riek. pokračovanie článku
V septembri 2007 sme v Bratislavskom Pálffyho paláci, prezentovali publikáciu a koncept Nová vodná paradigma - Voda pre ozdravenie klímy. Skupina slovenských a českých odborníkov na vodu, ekológiu i prírodu ponúkla verejnosti dovtedy málo vnímaný a podceňovaný vplyv vody na klímu. Svet bol zaskočený, že z maličkého štátu, z ktorého sa zväčša očakáva akceptovať rozhodnutia veľkých a mocných, sa zrodil koncept, ktorý ponúka východisko ako bezbolestne a efektívne riešiť nielen dostatok kvalitnej vody pre ľudí, potraviny i prírodu, ale aj pre ozdravovanie klímy so štartovaním skutočne reálnych predpokladov pre prosperitu a ekonomický rast ktorejkoľvek komuníty, regiónu i štátu. Tomu konceptu súčasní lídri sveta hovoria moderne zelený rast. pokračovanie článku
Povodie Darewadi v indickom štáte Maharasthra trpí nedostatkom zrážok (450 mm ročne). Najnižší zrážkový úhrn v povodí bol zaznamenaný v roku 1972, kedy zrážky sotva dosiahli 70 mm. Čo tomu predchádzalo? Odlesnenie a nesprávne hospodárenie na poľnohospodárskej pôde postupne premenilo krajinu na polopúšť. Potoky vyschli, dažde sa takmer vytratili. Poľnohospodárstvo pre nedostatok dažďov s ťažkosťami dokázalo uživiť miestnych ľudí. Obyvateľstvo odchádzalo do miest. pokračovanie článku
Pokračujeme v prezentácii výsledkov dotazníka ohľadom Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v rokoch 2010-2012. Starostovia obcí zapojených do programu odpovedali na otázky, ktoré vyjadrovali argumenty zástancov i odporcov projektu. V čase písania tohto príspevku sa organizátorom prieskumu z Nadácie na podporu občianskych aktivít (NPOA) vrátilo vyplnených viac ako 200 zo 488 zaslaných dotazníkov. Príspevok bol publikovaný v Obecných novinách 26. februára 2013. S láskavým dovolením redakcie novín, ponúkam príspevok aj čitateľom môjho blogu. pokračovanie článku
V polovici januára v hlavnom meste Indie dosahovali teploty sotva 3 stupne. Je to najnižšia nameraná teplota v meste za históriu sledovania. Pred začiatkom monzúnov v máji sa teploty v Dillí šplhajú až k 45 stupňovej hranici. V rozpálenom meste, v ktorom žije 18 mil. ľudí, je neznesiteľná horúčava, ktorá traumatizuje celé mesto. Všetci s nádejou čakajú na monzúnové dažde, aby ich ochladili. Ak monzúnové dažde v meniacej sa klíme neprichádzajú, trauma sa predlžuje. Preto sa Indická vláda zaoberá výskumom Inštitútu energie a prírodných zdrojov, ktorý tvrdí, že megamestá, ako sú Dillí či Mumbai, sa stali mestské tepelné ostrovy so značne rozličným podnebím, ako majú vidiecke oblasti, kôli nekontrolovanej urbanizácii. pokračovanie článku
Pred mesiacom som mal možnosť stráviť istý čas v Slovenskej Volovej v údolí riečky Ondávka pri Humennom. V katastri obce sa odohrala dráma, ktorej stopy vedú do čias kolektivizácie poľnohospodárskej krajiny. Hlboké rokliny pod poľnohospodárskou krajinou priam vyrážajú dych. Na prvý pohľad by človek aj uveril, že tieto erózne rokliny pochádzajú z dávnych čias. Podrobnejším preskúmaním terénu a vegetácie dospejeme k poznaniu, že je to z čias budovania svetlých zajtrajškov. pokračovanie článku
Naši najstarší si nie raz zaspomínajú, že ľudia za ich mladosti síce boli chudobní, ale šťastní. Pravdepodobne aj preto, že celý život pracovali na pôde. Nový vedecký objav Chrisa Lowriho z Coloradskej Univerzity hovorí práve o tom. Práca s pôdou človeka upokojuje a má pozitívny účinok na jeho psychickú kondíciu (http://tech.sme.sk/c/6687674/vedecky-stlpcek-praca-s-podou-znizuje-stres.html). pokračovanie článku
Refrén Riša Müllera z pesničky Rieka v názve príspevku sa iste hodí k tomu, čo sa urodilo v obci Brehy pri Žarnovici v projekte revitalizácie krajiny. Rišo Müller v pesničke tiež spieva "prečo sme tak sprostí, že pálime mosty". Aj z toho dôvodu Juraj Tencer, starosta obce Brehy mi poskytol fotografie zo zrealizovaných protipovodňových opatrení, aby obnovil spálené mosty. pokračovanie článku
Keď v roku 2010 na Slovensku intenzívne pršalo, Rusko postihli katastrofálne požiare. Vtedy vyplávali na svetlo božie rozhodnutia ruských politikov, ktorí schválili zákon na zasypávanie vodných plôch. Údajne preto, aby spriazneným developerom nezavadzala jedna vodná plocha. A tak padlo veľa vodných plôch za obeť politickému rozhodnutiu. Keď nebolo čím hasiť, spomenuli si na pozadie schváleného zákona. Teraz podobný úkaz zasiahol Austráliu. Neznesiteľné horúčavy a z toho vzniknuté požiare jasne poukazujú na to, že je niečo prehnité v hospodárení s vodou aj v krajine u protinožcov - podobne však aj v Amerike, Európe, Ázii či v Afrike. Katastrofálne sucho a požiare striedajú intenzívne lejaky a katastrofálne povodne. Prečo? Lebo princípy vodného hospodárstva kdekoľvek na svete sú postavené krátkozrako: Dnes hojno, zajtra hovno. Keď nám nebesá pridelía vody viac, tak ju čo najrýchlejšie posielame do mora. Ako keby zajtra sme ju už nepotrebovali. Prakticky sme pozabudli na to, že pre vznik požiaru je kľúčový index zavlaženia. A ten sa odvíja od stavu vody v krajine. pokračovanie článku
To, že Košice skončia v hanbe kvôli projektu Európskeho hlavného mesta kultúry je neodškriepiteľný fakt. Dôvodom je nie len to, že od 1. januára 2013 sa mali v Košiciach uskutočňovať kultúrne a spoločenské aktivity európskeho formátu v objektoch, ktoré už mali byť zrekonštruované a nebudú. Verejnosť takmer nevie o tom, že Košice nerealizujú projekt vďaka ktorému získali titul EHMK 2013. A to nie je možné nazvať inak ako podvod. Súčasťou projektového návrhu v súťaži o titul EHMK 2013 bol projekt „Nová vodná kultúra", ktorá mala mestu, Slovensku i Európe ponúknuť inovatívne riešenia, ako ozdravovať klímu miest vodou. Košice získali spomínaný titul preto, lebo v Košiciach sa zrodil Košický protokol pre vodu v 21. storočí, čo Prešov nemal. Vo februári 2005 totiž Košický parlament schválil protokol. pokračovanie článku
Málo ľudí na Slovensku si uvedomuje, že vysušené prostredie je práve preto, že dažďovú vodu kanalizujeme z prostredia, kde žijeme a tým jej neumožňujeme vsiaknuť a vypariť sa tam kde padne. V presušenom ovzduší pláva množstvo prachových i alergénnych častíc, ktoré vdychujeme do našich pľúc a zhoršujeme si svoj zdravotný stav. Najhoršie sú na tom naše deti, u ktorých sa to prejavuje častými respiračnými chorobami i alergiami. Toto je jedna z hlavných príčin, prečo v mestách rastie počet alergikov i astmatikov. A nemuselo by. Stačilo by zmeniť systém manažmentu dažďových vôd v intravilánoch miest a obcí a viac vody by sa vyparovalo do ovzdušia. Zvlhčený vzduch má totiž fenomenálnu vlastnosť čistiť vzduch tým, že každá prachová častica či peľové zrnko poletujúce vo vzduchu sa nabaľuje mikroskopickou časticou vody a následne padá na zem, lebo je ťažšie. Ak by pri každom dome na Slovensku vyrástla dažďová záhrada, ročne by sa cez rastliny zrecyklovalo možno aj 50 mil. m3 dažďovej vody. Mali by sme krajšie mestá a obce s lepšou mikroklímou, so zdravšími deťmi a možno, že by sme sa k sebe tolerantnejšie správali. pokračovanie článku
Vláda v stredu schválila návrh výziev na predkladanie projektov pre malé a stredné podniky, ktorými sa má podporiť zamestnávanie mladých ľudí. Bude to stáť 225 miliónov eur a má sa tým vytvoriť „až" 1200 pracovných príležitostí. Podnikatelia sa zaviažu zamestnávať mladých ľudí na 3 roky. Ambíciou je dosiahnuť inováciu a nákup technológií pre efektívne zhodnotenie prírodných zdrojov so znížením negatívneho dopadu na životné prostredie. pokračovanie článku
Veterná smršť, ktorá zasiahla Slovensko 19. novembra 2004, vyvrátila aj 12.500 hektárov lesa v Národnom parku Vysoké Tatry. O obnove i neobnove Vysokých Tatier sa popísalo kadečo. Jedným z projektov obnovy zdevastovanej prírody TANAPu je Vodný les Slovenskej sporiteľne. Občianske združenie Ľudia a voda v spolupráci so Slovenským skautingom zmobilizovalo viac ako 800 mladých ľudí z 26-tich krajín sveta, ktorí na Peknej vyhliadke pod Hrebienkom zrevitalizovali 42 hektárov vyváľaného lesa. V predvečer 8-ho výročia prírodnej katastrofy som sa vybral na prechádzku do Vodného lesa pod Hrebienok. Pozývam aj čitateľov denníka SME na jesennú prechádzku do lesa, v ktorom človek spolupracoval s prírodou pri jej obnove. pokračovanie článku
Vyhlásenie skupiny siedmich členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub "O kvalite života v Slovenskej republike", adresované predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi z 9. novembra 2012 pokračovanie článku
Napriek tomu, že všetci občania sú závislí na dostatku vody, nie sú zodpovední za jej stav v prostredí, kde žijú. Tento paradox spôsobuje, že o vodu sa občania začínajú zaujímať až vtedy, keď ich ohrozuje, alebo keď je jej nedostatok. Preto je potrebné naplno uplatniť princíp subsidiarity v ochrane, využívaní i obnove vody na úrovni vlastníka pozemku, katastra obce, regiónu i štátu, aby občanovi, komunite, regiónu i štátu sa jasne definovali zodpovednosti za stav vody, jej ochranu i obnovu v prostredí na všetkých úrovniach. pokračovanie článku
Stojíme pred vážnym rozhodnutím v spôsobe využívania prírodných zdrojov. Stav vody v krajine a riekach potvrdzuje, že krajina je natoľko poškodená, že stratila schopnosť obnovy vody v nej. To je neudržateľný stav. Ak ľudstvo chce mať perspektívu, potrebuje mobilizovať všetkých ľudí na planéte Zem pracovať na plošnom zadržiavaní dažďovej vody a tým zabezpečiť dostatok vody pre ľudí, potraviny, prírodu a klímu. pokračovanie článku
Najväčším omylom ľudstva pri ochrane prírody je ilúzia, že voda sa sama obnovuje, aj keď prirodu pretvárame. Zvykli sme si, že nám stačí chrániť prírodu v rôznych stupňoch ochrany a trvalo udržateľný rozvoj je zarúčený. Je to fatálny omyl. Voda, ktorá je kľúčom k všetkému, je obnoviteľná iba za predpokladu, že človekom pretvárané ekosystémy sa nevysušujú. So zmenami krajiny sa mení aj charakter vodného cyklu. Táto zmena sa prejavuje poruchami v počasí. A to ohrozuje človeka i jeho bytie na planéte Zem. Ak sa pretváraním zemského povrchu ekosystémy vysušujú, mení sa bilancia vody v nich a následne aj vodný cyklus. Dochádza k časovej a priestorovej zmene rozdelenia zrážok, rastu extrémov v počasí, živelných pohrôm. pokračovanie článku
Voda je modrá niť života a preto má fenomenálne funkcie na planéte Zem. Voda spolu s energiou Slnka a uhlíkom (CO2) je základom fotosyntézy, ktorá je továrňou všetkých zdrojov potrebných pre náš život. Fotosyntéza v krajine zaniká, ak sa stratí voda. Vodu vidíme v podzemí, v jazere, či rieke. Vodu nevidíme v pôde, ale vidíme mokrú pôdu. Vodu nevidíme v rastlinách, ale vidíme rastliny. Vodu nevidíme v živočíchoch, ale vidíme živočíchy. Nás obklopuje voda, ale ju nevidíme. Ak sa obmedzuje nasycovanie pôdy vodou, pôda vysýcha a prestáva rodiť, ubúdajú zásoby podzemnej vody, menej sa vyparuje do atmosféry, vysýchajú rieky, zrážky sa vyskytujú nepravidelne, prestáva fungovať fotosyntéza, hynú rastliny, živočíchy i človek trpí smädom. Utlmuje sa všetok život. pokračovanie článku
V dejinách civilizácie bol nedostatok či prebytok vody zdrojom ekonomickej prosperity, biedy, hladu, tragédií i konfliktov. Na jednej strane voda prinášala radosť zo života, na druhej strane zabíjala. Spájala i rozdeľovala. Azda nič tak hlboko nie je súčasťou kultúry i rituálov človeka, ako je voda. Voda je dedičstvo, vďaka ktorému žijeme. Sme na nej závislí a je súčasťou kultúry človeka. Napriek tomu, že človek je závislý na vode, správa sa k nej neúctivo. Likviduje ju z prostredia, kde žije. pokračovanie článku
Ekonomický rozvoj je závislý na dostatku vodných zdrojov v povodiach. Nie je však možné chrániť rieku, ak nechránime celé povodia. Ak vysušujeme povodia, vysušujeme rieky a vytvárame permanentný nedostatok vodných zdrojov pre socio-ekonomické prostredie človeka i prírodu. Tam, kde je deficit vodných zdrojov, je nielen vysušená krajina, ale sú s tým spojené i riziká chudoby, klimatických zmien a medzinárodných konfliktov. pokračovanie článku
Vstupili sme do 3. tisícročia a pred civilizáciou je množstvo výziev, na ktoré potrebujeme hľadať odpovede. Sme svedkami (z laického pohľadu) nevysvetliteľných prírodných úkazov, ktoré naberajú v posledných rokoch nesiernu silu a razanciu. Ide o častejší a intenzívnejší výskyt prírodných katastróf, smrští a povodní, súch, ktoré so sebou prinášajú množstvo nezodpovedaných a aj ťažko vysvetliteľných otázok. 17 najväčších živelných katastróf na svete, ktoré spôsobili nevyčísliteľné škody na životoch i majetku ľudí, sa 15 vyskytlo práve v posledných desiatich rokoch. Povodne striedajú suchá, ktoré spôsobujú množstvo tragických prípadov i ohrozujú socio-ekonomické prostredie tak vo svete, ako aj v strednej Európe. Preto je potrebné poznať príčiny i riešenia. pokračovanie článku
Štartom priemyselnej revolúcie v 19. storočí sa začali technologicky rozvíjať systémy odkanalizovania splaškových i dažďových vôd v rozvíjajúcich sa mestách. Splaškových vôd pre zlepšenie hygieny v meste a dažďových vôd preto, aby sme nechodili v blate. Technologickým inovátorom v tejto oblasti bolo mesto Paríž. Poznáme to aj z množstva dobovej literatúry, v ktorých sa zobrazovali napríklad úteky z väzenia podzemnými kanalizačnými chodbami. pokračovanie článku
Podarilo sa mi zatúlať túto nedeľu do Frankfurtu nad Mohanom. V rámci svojich povinnosti som využil polhodinovú prestávku na rýchlu prechádzku po nábreží rieky Mohan. Okrem pôžitku z nádherného počasia, sledoval som množstvo ľudí všetkých vekových kategórií pohybovať sa peši, na korčuliach, bicykloch vo verejnom priestore s pôžitkom a pohodou. Ponúkam zážitok a zároveň poznanie, že máme ďaleko od kultúry rozvíjať tak verejný priestor, aby prinášal podobnú pohodu pre ľudí priamo v meste. pokračovanie článku
Čína ekonomicky rastie tempom, na ktoré mnohí hľadia s obdivom i závisťou. Napriek tomu sú aj triezve hlasy, ktoré vyslovujú pochybnosti nad ekonomickou prosperitou budúcnosti a to pre zle nastavený systém vzdelávania - uprednostňuje bifľovanie pred rozmýšľaním. Tieto triezve hlasy tvrdia, že z dlhodobého hľadiska vedie takýto systém vzdelávania k spoločnosti, ktorej jedinci dokážu urobiť len čo je už je vymyslené. Aj to je dôvod, prečo medzinárodné spoločnosti fungujúce v Číne vyberajú ľudí na pozície, ktoré vyžadujú tvorivosť a schopnosť pozerať sa na riešenie problémov z viacerých strán, zo zahraničia. pokračovanie článku
Keď pramene a potoky po dlhotrvajúcom suchu na Slovensku vysýchajú, na zrealizovanom projekte Modrá alternatíva prameň nevyschol. V roku 1996 v suchej eróznej rokline vytvorili dobrovoľníci počas tábora Modrá alternativa 87 m3 vodozádržných prvkov. Prameň sa prvý krát objavil v roku 1998 a od vtedy nevyschol. Za 13 minút a 46 sekúnd vytieklo z prameňa 1,53 litra, čo je dôkazom, že prameň aj v historickom suchu dáva 160 litrov pramenistej vody. Tým sa potvrdzuje, že revitalizáciou krajiny je možné vyrábať čistú pramenistú vodu. Ak by sa na hornej Toryse namiesto výstavby priehrady Tichý Potok o objeme 24 mil. m3 vybudovali o tom istom vodozádržné opatrenia, vytvoril by sa vodný zdroj, ktorý aj v najsuchšom období by ponúkal 500 litrov za sekundu. Ak by sa na revitalizáciu krajiny použili peniaze plánované na priehradu Tichý Potok (332 mil. EUR), vytvoril by sa vodný zdroj 1.700 litrov za sekundu. Údajne na projekte bola 12. septembra kontrola, ktorá tvrdí, že výdatnosť prameňa bola nulová a že klamem a podvádzam. Video o dĺžke 13 minút a 46 sekúnd o naplňaní flaše potvrdzuje, že odporcovia si neprajú na Slovensku vyrábať lacnejšie vodu. pokračovanie článku
Európa, a teda aj Slovensko, zažíva extrémne sucho. Aj to je dôvod, prečo práve voda bola témou víkendového stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín Európskej únie a je hlavnou témou aj práve prebiehajúceho rokovania ministrov pôdohospodárstva krajín Únie v rámci Cyperského predsedníctva Európskej únii. Európa už chápe, že naše istoty sú viac závislé od vody, ako od prázdnych slov. Ako sa tak človek pozerá na vyschnuté krajiny juhu Európy a vysychajúce krajiny strednej Európy, je logické, že už aj v Európe zabíja nílska chrípka. pokračovanie článku
Ministri a vodohospodári si opäť podávajú kľučky na Veľkej Domaši. Najmä po sťažnostiach miestnych ľudí, že vodohospodári na nich kašlú a ničia im jeden z mála možných príjmov v regióne (rekreačné využitie nádrže), prišiel pred rokom na Veľkú Domašu bývalý minister a tento týždeň dokonca aj súčasný minister životného prostredia. Urobili tak v snahe pochopiť, v čom je problém. Pritom je už dávno jasné, že odporúčania a tvrdenia vodohospodárov nemajú ani za mak zdravého vodohospodárskeho rozumu. Prečo? Po veľkom tlaku pripustili zníženie odtoku z nádrže zo 4,9 na 4,0, prípadne až na 3,5 metra kubického vody za sekundu. Predbežne do budúcoročnej jari. Čo však na to „povie" fauna a flóra na dolnom toku Ondavy a čo priemyselné podniky pod nádržou, ktoré na svoju výrobu potrebujú úžitkovú vodu z Ondavy? A čo sa vlastne stane, ak sa takmer dvojročné sucho ešte predĺži a v najbližších mesiacoch poriadne nezaprší? Bude vôbec ešte čo z nádrže vypúšťať? pokračovanie článku
Kto má aspoň kúsok súdnosti jasne vidí, že civilizácia smeruje k úpadku a neodvratnej kríze. Ako sa to prejavuje? Jednoducho suchom, požiarmi, nedostatkom vody, nedostatkom potravín a navyše ľudskou fatamorgánou, ktorá z vysušeného prostredia a v ilúzii vykrikuje: Kráčame k svetlým zajtrajškom! Stabilita a prosperita však závisí od stáleho prísunu vody do prostredia, v ktorom žijeme. Tou vodou je dážď. pokračovanie článku
V kvapke vody môžeš poznať celý svet, hovorí indické príslovie.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
