Zemplín mal byť regionom prosperity i zdravého života

Autor: Michal Kravčík | 7.3.2010 o 12:37 | Karma článku: 12,65 | Prečítané:  6055x

Tento príspevok je motivovaný Svetovým dňom vody, ktorý pripadá na 22. marca  a celý svet upozorňuje na globálnu krízu vody ako aj nevyhnutnú potrebu ochrany každej kvapky vody pre ľudí, potraviny i prírodu. Keďže Slovensko je na streche Európy, naďalej sa tvári, že nás sa tento problém krízy vody netýka, napriek tomu, že cena vody na Slovensku je 2 EUR, tak ako v Bruseli, kde je takmer 10 násobný vyšší plat.. Problémov s vodou je neúrekom, preto so si vybral región Zemplína, kde boli v minulom storočí najväčšie  vodohospodárske úpravy krajiny na Slovensku. Celkovo sa investovalo viac ako 5 mld. Sk v 60-80-tych rkoch. Poďme sa teda pozrieť, ako táto investícia pomohla rozvoju regiónu, kvôli ktorým sa tieto úpravy robili.

Vodné pomery na Východoslovenskej nížine (VSN) boli vždy výrazne ovplyvňované vodnými tokmi, riekami, ktoré z Karpát privádzali vody do oblasti Východoslovenskej nížiny, kde sa vylievali a boli častou príčinou záplav. V čase záplav mala vodná plocha na Zemplíne i viac ako 40 000 hektárov. Súčasťou Východoslovenskej nížiny boli mokrade, ktoré sa periodický vytvárali stekaním dažďovej vody do depresných plôch. Roztápaním snehov v jarnom období sa depresné plochy naplňovali vodou, ktorá následne vsakovala a vyparovala sa. Depresné plochy boli zaplavované po roztápaní snehov a najintenzívnejšie za predpokladu, že hladiny podzemných vôd na začiatku hydrologického obdobia boli vysoko. Takéto prípady sa vyskytovali, ak predchádzajúci roky bol zrážkovo nadnormálny[1]. V prípade, že na začiatku hydrologického roka boli hladiny podzemných vôd hlboko, povrchový odtok dažďových vôd bol minimálny a tým depresné plochy neboli naplňované dažďovou vodou, lebo ťažké pôdy na Východoslovenskej nížine dokázali absorbovať zrážky[2],[3]. V prípade výskytu intenzívnych dažďov resp. roztápajúcich snehov do pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody je percento odtoku zo zrážky veľmi vysoké. Za týchto okolností dažďová voda, resp. roztápajúce snehy steká na dná depresií, kde sa kumuluje a spôsobuje zamokrenie.

14.jpg

V roku 1966 bol prijatý zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu[4]. Na základe toho Vláda Slovenskej socialistickej republiky rozpracovala Koncepciu zúrodňovania Východoslovenskej republiky. Výsledkom tohto politického rozhodnutia boli vybudovanie rozsiahle odvodňovacie sústavy ovládané čerpacími stanicami, ktoré odčerpávali vnútorné vody z odvodňovacích sústav do riek. Takto boli vybudované odvodňovacie sústavy Čierna Voda, Úbrež, Kamenná Moľva, Hraň, Čičarovce, Somotor, Leles z celkovou kapacitou 70,4 m3/s[5], ktoré obsluhujú cca 100.000 ha z Východoslovenskej nížiny. Tento systém funguje doteraz. Prečerpávanie vnútorných vôd z odvodňovacích sústav je obvykle v čase zvýšených hladín v riekach a prečerpávanie prispieva k povodňovým rizikám. Ďalším fenoménom Východoslovenskej nížiny je výrazný deficit vody v poľnohospodárskej krajine v letno období. Preto v rámci zúrodňovania Východoslovenskej nížiny sa plánovali rozsiahle zavlažovacie systémy. Zásobárňou vôd na závlahy mali byť vybudovaná Zemplínska Šírava a Veľká Domaša.

1.png

Obr. Štruktúra vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine.

Rozsiahlymi odvodňovacími sústavami  postupne mizli zamokrené depresné plochy, ktoré sa vysušovali. Na štruktúre satelitných snímok vidno aj v súčasnosti miesta, ktoré boli v minulosti zamokrené, resp. miesta kade voda tiekla a teraz je tam poľnohospodárska krajina.

5.jpg

4.jpg

Obr. Satelitné snímky z Google Map ukazujú veľmi pestrú sieť drobných tokov a meandrov, ktoré v súčasnej poľnohospodárskej krajine  na Východoslovenskej nížine už neexistujú

Pre pochopenie systému fungovania  odvodňovacích sústav na Východoslovenskej nížine, je vhodné ich popísať podrobnejšie na jednom príklade. Najrozsiahlejšou odvodňovacou sústavou je Čierna voda, ktorá je ovládaná čerpacou stanicou Stretávka o výkone 16 m3/s (viď obr.) a zbiera vnútorné vody z plochy viac ako 28.000 ha, na ktorej boli vybudované odvodňovacie systémy na ploche viac ako 21.000 ha a 374 km odvodňovacích kanálov[6].  Na sever odvodňovacej sústavy je  Zemplínska Šírava a na východe bol vybudovaný záchytný kanál na zabránenie prítoku povodňových vôd z predhoria Karpát do Senianskej depresie. Senianska depresia je unikátnym ekosystémom, ktorý spĺňa kritéria pre jej začlenenie medzi unikátne mokrade, v ktorých žijú vzácne, ohrozené a kriticky ohrozených druhov vtákov. NPR má zvláštny význam pre zachovanie genetickej a ekologickej diverzity[7].

18.png
Z odvodňovacieho systému  Čierna voda sa odčerpáva v priemere 19 mil. m3 ročne, tej vody, ktorá v minulosti ostávala v krajine a pri jej výpare spotrebovala solárnu energiu. Podľa odhadov ide o viac ako 6.000 GWh solárnej energie, ktorá sa vplyvom odčerpávania vôd z odvodňovacieho systému sa uvoľňuje do atmosféry. Toto je pravdepodobnou príčinou, že za posledných 20 rokov na Zemplíne stúpla priemerná  ročná teplota o 1,1 0C.

Vodohospodárske úpravy na Východoslovenskej nížine napomáhajú odvádzaniu vnútorných vôd. Preto viac presušená nížina spôsobuje produkciu citeľného tepla do atmosféry, ktoré  výstupnými prúdmi v atmosfére vytláčajú mraky do chladnejšieho pohoria, kde po kondenzácii vytvárajú intenzívne lejaky s následnými bleskovými povodňami. Toto je pravdepodobne jedna z príčin, prečo práve na východe Slovenska, je najčastejší výskyt povodní v rámci celého Slovenska, čo poukazuje napríklad aj radarová mapa dažďov z 29. 6. 2009 SHMÚ. Búrkové lejaky sú najviac skoncentrované v horskom prostredí Karpát i celé stredné Slovensko. Oblasť Východoslovenskej nížiny je bez dažďa.

3.jpg

Potvrdením tejto hypotézy je aj trendový pokles zrážok v oblasti Východoslovenskej nížiny a rast v oblasti Karpát (viď grafy).  Trendový pokles ročného zrážkového  úhrnu dosahuje  100 mm (pokles o viac ako 15%). To znamená, že na priestorové rozdiely v zrážkových úhrnoch má vplyv nielen orografia reliéfu krajiny, ale aj stav vodnej bilancie a vegetácia v krajine. Vysušením krajiny (úbytok vody a vegetácie) a zmena energetických tokov medzi zemským povrchom a atmosférou dochádza k zvyšovaniu rozdielov zrážkových úhrnov medzi pohorím a nížinou. Tým, že sa zrealizovali rozsiahle úpravy na zmenu vodného režimu na Východoslovenskej nížine, došlo k zintenzívneniu teplých výstupných prúdov z nížiny, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou posilňujú tvorbu dažďa nad chladnejším horským prostredím a oslabujú tvorbu dažďa nad prehriatym vysušeným zemským povrchom.

Ak proces vysušovania (úbytok vody a vegetácie) bude pokračovať ďalej, je vysoko pravdepodobné, že okrem premeny Východoslovenskej nížiny na step až polopúšť, sa zvýšia riziká vzniku katastrofálnych povodní v pohorí Karpát.

10.jpg

11.jpg

Obr. Grafy znázorňujú trendový pokles ročných, sezónnych i mesačných zrážok v zrážkomernej stanici Michalovce.

 

Prehlbovanie rozdielov priestorovej distribúcie zrážok v oblasti Karpát je vysoko pravdepodobné, pretože južnejšie od Východoslovenskej nížiny na Maďarskej strane v povodí Tisy pokles zrážok presahuje 20%[8],[9].

Keďže zmeny v koncepcii hospodárenia s vnútornými vodami na Východoslovenskej nížine nie sú, lebo sa naďalej uvažuje s  odčerpávaním vnútorných vôd, nie je reálne, že proces premeny Východoslovenskej nížiny na step sa zastaví. Tento trend ešte posilňuje urbanizácia, pretože pribúdajú rozsiahle urbanne priestory, na ktorých sa realizujú i plánujú realizovať spevnené plochy (obytné komplexy, priemyselné parky, supermarkety) s klasickým odkanalizovaním dažďovej vody.

6.jpg

8.jpg

Obr. Všetka zástavba blokových i rodinných súborov so spevnenými cestami i chodníkmi je napojená na odkanalizovanie a odvedenie dažďových vôd do rieky Laborec.

7.jpg

9.jpg

Obr. Všetky Obchodné centrá na Slovensku i dopravná infraštruktúra je odkanalizovaná podzemnou dažďovou kanalizáciou, resp. prícestnými rigolmi a priekopami

Problémy Východoslovenskej nížiny je možné zhrnúť do týchto bodov:

1.      Manažment vôd v celej oblasti Východoslovenskej nížiny, podobne ako v celej strednej Európe bol v minulosti orientovaný na čo najrýchlejšie odvádzanie dažďových vôd.  Tým sa vytvorila infraštruktúra rigolov, kanálov, priekop i rozsiahlych odvodňovacích systémov v poľnohospodárskej i urbannej krajine, ktorá znižuje možnosť vytvárať zásoby vôd v krajine. Tým sa celá oblasť dlhodobo vysušuje. Odporúča sa rozvíjať systémy a princípy integrovaného ekosystémového hospodárenia s vodami v štruktúrach krajiny tak, aby dochádzalo k prirodzenej obnove vôd v krajinnej štruktúre zlepšenia protipovodňovej ochrany, prevencie pred suchom a klimatickou zmenou i posilňovaním biodiverzity s rozvojom takých ekonomických aktivít v území, ktoré prispejú k zlepšeniu vodnej bilancie v území.

2.      Prebytočná dažďová voda z poľnohospodárskej krajiny je odvodňovacími systémami prečerpávaná do riek. Podľa odhadov každým rokom sa prečerpáva cca 100 mil. m3 vnútorných vôd, ktorá v období sucha chýba. V urbánnom prostredí je výstavba spevnených plôch orientovaná na ich odkanalizovanie, rigolmi i miestnou kanalizáciou. Toto tiež zásadným spôsobom prispieva k vysušovaniu i k povodňovým rizikám.

3.      Zásobovanie vodnej nádrže Zemplínska Šírava (najväčšia vodná plocha v celkom Karpatskom Euroregióne, ktorá bola vybudovaná ako v 60-tych rokoch 20-tého storočia) je riešené prívodným kanálom z Laborca zo severozápadnej časti nádrže a odpadovým kanálom v juhozápadnej časti nádrže. Vo viac ako polovici nádrže nedochádza k výmene vody, preto vody starnú a eutrofizujú sa. Výzvou je nájsť riešenie, ktoré by obnovilo  kvalitu vody v nádrži. To je možné za predpokladu, ak by do východnej časti nádrže pritekala voda, ktorá by vymieňala vodu v nádrži a tým by sa zastavila eutrofizácia v nádrži.

4.      Z východnej časti pohoria Vihorlat vody stekajú do oblasti Sobraniec, kde spôsobujú časté povodne. V minulosti tieto vody stekali až na Senniansku depresiu. Po vybudovaní záchytného kanála, sú povodňové vody odvádzané záchytným kanálom do rieky Uh.

5.      Presušená poľnohospodárska krajina na Zemplíne pôsobí ako horúca platňa s výstupnými termodynamickými prúdmi v čase leta a v interakcii s okolitým horským lesnatým a chladnejším prostredím spôsobuje vyššiu tvorbu zrážkovej činnosti v okolitých chladnejších horských regiónoch s nižšími zrážkovými úhrnmi na nížine, čím sa zvyšuje riziko bleskových povodní v Karpatoch a záplavy na nížine.

6.      Presušená poľnohospodársko - urbánna krajina s vysokou teplotou v letnom období, nižšou vlhkosťou ovzdušia spôsobuje vyšší výskyt alergénov v ovzduší, čo má negatívne dopady na zdravotný stav občanov žijúcich v takomto prostredí. Viac vodných plôch, vlhkejšia krajina znižuje výskyt alergénov v ovzduší.

Integrované riešenie pre oblasť Zemplína

Pre oblasť Východoslovenskej nížiny je možné riešiť problém povodní, sucha, zlepšovania kvality vody v Zemplínskej Šírave, zlepšovať bilanciu vody v ekosystémoch i vlhkostné pomery vzduchu v krajine, posilňovať biodiverzitu, zmierňovať dopady klimatickej zmeny, zmierňovať rizika vzniku extrémnych prívalových dažďov a predchádzanie bleskovým povodniam, podporovať rozvoj lokálnej ekonomiky a vytvárať pracovné príležitostí.  Všetky tieto riešenia je možné komplexne riešiť spoločne podľa schémy.

13.jpg

Obr.: Schéma riešenia vodného zdroja pre Zemplínsku Šíravu

 

Riešenie

Vo východnej časti Vihorlatu rozpracovať program plošnej ekosystémovej ochrany vodných zdrojov na ploche minimálne 400 km2 a tým sa vytvorí:
1.  Vytvorí sa priestor pre investovanie do inovácií do technológií na ochranu vôd
2.  Vytvorí sa priestor pre zlepšovanie kvality vôd v najväčšej vodnej ploche Zemplínskej Šíravy
3.  Vytvorí sa priestor do investovania pre zníženie rizík ohrozenosti pred povodňami obcí v celom regióne s orientáciou na prevenciu, posilňovanie biodiverzity, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatickej zmeny
4.  Vytvorí sa priestor pre zníženie rizík vzniku extrémnych prívalových dažďov v Karpatoch
5.  Vytvorí sa priestor a orientácia na investovanie do poklesu letných extrémnych horúčav v regióne
6.  Podporí sa ochrana zdravia zlepšovaním mikroklímy a vlhkostných pomerov v celom regióne  a zmiernenie rizík ohrozovania ľudí peľovými alergénmi
7.  Rozvoj technológií a systémových riešení pre ponechanie dažďovej vody v urbánnych zónach pre ochladzovanie prostredia, čím sa zníži teplota v horúcom lete
8.  Bude možné budovať kapacitu pre implementáciu Integrovaného manažmentu vodných zdrojov v regióne a pre novú kultúru pre ochranu vôd, čím sa dosiahne zlepšenie kvality vôd
9.  Zníži sa spotreba vody v komunitách
10.  Znížia sa prevádzkové náklady na poľnohospodársku produkciu
11.  Vytvorí sa príležitosť pre obce v regióne ako riešiť verejný vodovod, odkanalizovanie i čistenie odpadových vôd integrovane v zmysle Rámcovej smernice EÚ pre vodu aj s ambíciou rozvojových programov obcí
12.  Región bude realizovať program prevencie pred klimatickou zmenou
13.  V regióne sa zvýši v súčasnosti nedostatočný počet vodných plôch, ktoré sú zároveň dôležité aj z klimatického hľadiska
14.  Za pomoci drobnej infraštruktúry vodných plôch, rybníkov, protipožiarnych nádrží sa zvýši atraktívnosť prostredia
15.  Vodné plochy môžu byť významným krajinotvorným prvkom poľnohospodársko-urbánnej architektúry, ale zároveň aj súčasť ochladzovania prostredia, ako stabilizátor teplotného a mikroklimatického režimu krajiny aj s vytváraním  príťažlivých zón pre infraštruktúru cestovného ruchu.

 


[1] Kravčík, M.: Aplikácia numerických metód riešenia rovníc neustáleného prúdenia vody v odvodňovacích kanálových systémoch Východoslovenskej nížiny, KDP, máj 1990.
[2] http://www.chmi.cz/meteo/CBKS/sbornikKosice/gombos.pdf
[3] http://www.cbks.cz/sbornikRackova03/sections/common/Gombos.pdf
[4] http://www.snem.cz/eknih/1981snr/tisky/t0048_01.htm
[5]http://www.google.sk/#hl=sk&q=Vodohospod%C3%A1rske+%C3%BApravy+VSN&meta=&aq=f&oq=Vodohospod%C3%A1rske+%C3%BApravy+VSN&fp=f6a3bbbb04e19fcc
[6] Kravčík, M., Barbas, D.: Hydrológia vnútorných vôd Východoslovenskej nížiny a jej vplyv na poľnohospodársky produkčný potenciál, Ústav Biológie a ekológie, Bratislava, pobočka Košice, Výskumná úloha  1989,
[7]http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A1_pr%C3%ADrodn%C3%A1_rezerv%C3%A1cia_Sennianske_rybn%C3%ADky
[8] http://www.cbks.cz/sbornik05b/Melo.pdf
[9] http://www.kzdi.sk/ESF0608/DOKUMENT/10_Intereg/Interreg-_infomaterial_c.4.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?