Eurofondy – brzda sociálneho a ekonomického rozvoja Slovenska

Autor: Michal Kravčík | 2.5.2010 o 13:05 | Karma článku: 11,94 | Prečítané:  3026x

Pre Slovensko, ako celok, sú tieto zdroje aj z ekonomického hľadiska prvkom, ktorý pri len trocha bližšom pohľade pôsobí ponižujúco. Ak ho totiž zasadíme do rámca tzv. národnej ekonomiky, zistíme, že sú dôkazom neschopnosti elity, dostatočne efektívne viesť túto spoločnosť. Ak čistý príjem z EÚ pre roky 2007 až 2013 ďalej očistíme len o náklady na technickú pomoc, na dodávky zo zahraničia a tzv. cenovú  vatu dodávok, zistíme, že skutočne vytvorená hodnota nepredstavuje viac ako 1,5 % HDP. Ak to premeníme na pracovné dni, dostaneme z toho maximálne počet 5. Teoreticky to teda znamená, že ak by sme znížili počet neplatených sviatkov o uvedený počet dní, nepotrebovali by sme tzv.  eurofondy

Samozrejme, celkom  takýto priamočiary vzťah nefunguje. Je však jasné, že váha týchto zdrojov je v spoločenskom vedomí mnohonásobne vyššia ako ich reálna hodnota pre krajinu. V efektívne riadenej spoločnosi by bola vyslovene marginálna.

Súčasný systém prerozdeľovania Eurofondov degeneruje myslenie a schopnosti ľudí. Z ľudí robí štatistov. Tento aspekt má viacero rozmerov  a v konečnom dôsledku ide o javy, ktoré už v súčasnosti prinášajú závažné škody, ktoré sa v konečnom dôsledku všestranne negatívne prejavia na kvalite života väčšiny občanov Slovenska.

Systém prerozdeľovania prostriedkov z Európskej únie, uplatňovaný na Slovensku, prináša viaceré negatívne javy, ktoré sú v priamom rozpore so zásadami, všeobecne deklarovanými hlavne pravicovými politickými stranami, ale i inštitúciami EÚ. Je potrebné zastaviť Grécku cestu využívania Eurofondov

Na základe vlastných poznatkov, získaných z terénu, sme pre obce definovali aj nasledovné závery.

Najmarkantnejším príkladom tohoto javu je systém prideľovania zdrojov z rozvojových fondov EÚ. Prevládajúce prvky procesov deformujú výstupy tak, že v konečnom dôsledku plne zodpovedajú zásadám „Rozdeľ a panuj" a „Darovanému koňovi na zuby nepozeraj", ktoré sa negatívne prejavujú hlavne v týchto momentoch:

1.       Zdroje z fondov EÚ sa stali hlavnými zdrojmi rozvoja obcí. V žiadnom prípade dnes nemôžu byť vnímané ako doplnkové (pritom ale tak boli definované).

2.       Za rozhodujúce znaky rozvoja sú občanmi aj politikmi považované objekty infraštruktúry. Z nástroja (podmienky) rozvoja boli povýšené na cieľ. Rozvoj človeka a medziľudských vzťahov sú v úzadí záujmu.

3.       Pri dlhších rozhovoroch (asi 200 hodín riadených rozhovorov) sa ale všetci priznávajú, že tento hodnotový systém im nevyhovuje, tlačí ich však takto nastavený systém z vonkajšieho prostredia.

4.       Obce nemôžu svoj rozvoj rozvíjať cielene. Nevedia, na ktorú oblasť práve „dostanú" peniaze. Či to bude naozaj priorita, alebo menej významný cieľ.

5.       Občania nadobudli dojem, že prostriedky z fondov EÚ sú zadarmo, teda akýmsi darom, u ktorého efektívne využitie nie je dôležité

6.       Obce vynakladajú finančné prostriedky aj na projekty, ktoré sa ukážu ako zmarené.

7.       Neskutočný priestor na korupciu a niekoľko krát predražené projekty. Ak by tieto peniaze išli priamo do rozpočtu obcí, tak obce by sa orientovali na lacnejšie, inovatívne technológie aj s vytváraním pracovných príležitostí priamo v obcí, čím sa posilňuje podpora lokálnej ekonomiky.

8.       Vopred, od zeleného stola, nastavené, prakticky nezmeniteľné podmienky, svojimi parametrami často bránia využiť inovatívne a spravidla efektívnejšie riešenia.

9.       Starostovia musia venovať veľa času "budovaniu vzťahov" na rôznych úradoch a menej času im zostáva na budovanie vzťahov a rozvoja myslenia v komunite, čo by malo byť ich hlavnou úlohou.

10.   Skutočná hodnota dosahovaných efektov je vždy ďaleko nižšia ako konečná cena realizácie.

Za najzávažnejšie negatívne dôsledky považujeme posuny v spôsobe myslenia. Vo viacerých oblastiach sa mení v opačnom smere. Komunitná spolupráca, súdržnosť a z toho vyplývajúca schopnosť riešiť problémy vlastnými silami sú už pomaly neznámymi pojmami. Môžeme uviesť veľa, niekedy až absurdných, príkladov.

V záujme zefektívnenia Eurofondov navrhujeme uplatniť podstatne zjednodušené schémy uplatnením princípu subsidiarity na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni takto:

1.       Časť prostriedkov (1/3 z plánovaných zdrojov) prerozdeliť podľa počtu obyvateľov na samosprávy prostredníctvom zákona, ktorý zaviaže obce tieto peniaze využiť na rozvojové projekty obce na základe schváleného rozvojového programu obce. Tento model zmobilizuje komunitu, aby za tie isté peniaze sa urobilo viac roboty a viac projektov, ako teraz cez nedôstojné a klientelistické žobranie cez agentúry, ktoré spravujú fondy. Tento princíp zmobilizuje záujme verejnosti o to, aby volili tú stranu, ktorá vyrieši tento problém

2.       Časť prostriedkov (1/3 z plánovaných zdrojov) prerozdeľovať podľa počtu obyvateľov kraja prostredníctvom zákona a financie sa využijú účelovo iba na projekty, zadefinované v rozvojovom programe kraja a schválené VUC parlamentom.

3.       Časť prostriedkov (1/3 z plánovaných zdrojov na programovacie obdobie) na národné projekty zadefinované Vládou a schválené NR SR.

Dôsledkom navrhovaného mechanizmu by boli ďalšie pozitíva:

1.       Nižšie náklady na samotnú správu systému.

2.       Vyššia miera transparentnosti, dôvery.

3.       Zvýšenie miery objektívnosti a spravodlivosti.

4.       Podpora a zavádzanie inovácii do reálneho rozvoja komunít

5.       Plošné mobilizovanie efektívneho využívania fondov

6.       Podpora rozvoja lokálnej ekonomiky a vytváranie pracovných príležitostí priamo v komunitách.

7.       Zmysluplná podpora kvality života v obciach na celom Slovensku a nie len u tých, ktorí majú stranícke prepojenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Fico má pravdu!

Poslanec Fico vraví, že epidémie podľa nieho niekto umelo vytvára kvôli ekonomickému zisku. Môže mať pravdu.


Už ste čítali?