Dažďové záhrady pre zdravú klímu miest III.

Autor: Michal Kravčík | 9.5.2010 o 10:57 | Karma článku: 11,09 | Prečítané:  8563x

Dažďové bioklimatické záhrady sa v poslednom období stávajú čoraz obľúbenejšími najmä v mestských aglomeráciách, kde obyvatelia už takmer stratili kontakt s  pôvodným prírodným prostredím. Patria medzi esteticky najkrajší spôsob využitia a šetrenia dažďovej vody[1],[2]. Úplne prvé dažďové záhrady vytvorila sama príroda a boli to naše pôvodné ekosystémy. Pred tým, ako človek začal pretvárať krajinu podľa svojich predstáv, dažďová voda bola filtrovaná pomocou pôdy, koreňov rastlín a samotnými rastlinami v pôvodných prirodzených lesoch, lúkach a mokradiach. Dažďové záhrady, ako ich poznáme v súčasnosti, sú svojou funkciou imitáciou týchto prirodzených filtračných systémov. Postupná infiltrácia dažďovej vody do pôdy je prirodzený jav. Využitie rastlín v tomto systéme však znamená nové možnosti pre krajinno-ekologickú tvorbu.

Dažďové alebo bioklimatické záhrady ako ich poznáme v súčasnosti, boli prvýkrát koncipované v roku 1990 v štáte Maryland v USA. Od týchto čias množstvo ľudí, samospráv i organizácií bolo ovplyvnených touto myšlienkou a rady priaznivcov sa neustále zväčšujú.[3]

15.png

Čo je dažďová záhrada? Môžu to byť prirodzené alebo umelo vytvorené plytké terénne depresie, do ktorých steká nadbytočná dažďová voda z okolitého terénu, striech, parkovísk a iných plôch spevnených pre vodu nepriepustným povrchom. Vysadzujú sa špeciálne vybrané rastlinstvá, ktoré slúžia ako filter (udržiavanie kvality vody) a zabezpečujú výpar. Veľkým prínosom je práve schopnosť zadržiavať a filtrovať znečisťujúce látky, ktoré by inak prenikli do podzemných vôd, či by boli odvedené kanalizáciou. Takéto napodobnenie prirodzenej schopnosti lesov či lúk absorbovať kontaminanty je o 30 - 40 % efektívnejšie ako pri štandartnom trávniku.[4] Dažďová záhrada taktiež umožňuje spomalenie odtoku dažďovej vody z prostredia, čím dochádza k väčšej možnosti jej vsiaknutia do pôdy s následným výparom a zníženie povodňových rizík.

13.png 14.png

Obr.: Schéma bioklimatickej záhrady jeden zo spôsobov ako spojiť príjemné s užitočným pre človeka i prírodu [5], foto z mesta Maplewood USA[6]

Funkciou dažďových záhrad je:

  • Znižovať objem odtoku
  • Filtrovať cudzorodé látky pomocou pôdnych častíc (ktoré cudzorodé látky zachycujú) a pomocou rastlín (ktoré ich prijímajú) a chrániť tak vodné toky a plochy pred znečistením
  • Znovu dopĺňať podzemné vody
  • Chrániť pred vysúšaním prostredia
  • Zlepšovať mikroklímu
  • ochladzovať prostredie
  • Zvyšovať estetickú hodnotu prostredia
  • Dotvárať prostredie
  • Vytvárať vhodné prostredie pre vtáky, motýle a užitočný hmyz
  • znížovať povodňové rizíká

Tvorbu bioretenčnej plochy je možné situovať na rôzne miesta: od malých plôch, ktoré sa nachádzajú na trávnikoch rodinných domov až  po rozsiahle systémy umiestnené pri veľkých budovách i parkoviskách.

2.png

Obr.: Schéma princípu dažďovej záhrady a príklady použitia v praxi, zbieranie dažďovej vody z administratívnej budovy, športového centra a zo spevnených plôch[7],[8],[9],[10].

7.png 8.png

Obr.: Realizácia dažďovej záhrady k rodinnému domu. Foto ukazuje stav pred a po[12]

Dažďová záhrada - je umiestnená buď v blízkosti domu a zavlažovaná dažďovou vodou stekajúcou zo strechy, alebo je vytvorená ďalej od domu ako súčasť trávnika. Zavlažovanie zabezpečuje nielen voda stekajúca zo strechy ale aj z okolitého trávnika. Dažďová záhrada dokáže po estetickej stránke úplne nahradiť klasickú kvetinovú predzáhradku.

V zásade je dažďová záhrada depresiou s vegetačným povrchom, v ktorej sa zbiera dažďová voda a tá sa infiltruje do podložia. Ak je potrebné zbierať väčšie množstvo stekajúcich dažďových vôd, vtedy je potrebné systém naprojektovať s rozšíreným podpovrchovým infiltračným lôžkom alebo sa veľkosť dažďovej záhrady zväčší.

9.png 4.png

Obr.: Príklady bioklimatických záhrad pri rodinných domoch v USA[13],[14]

3.png

Rodinný dom s vybudovanou dažďovou záhradou[15]

10.png 6.png

Obr.: Tvorba dažďovej/bioklimatickej záhrady[16]

5.png

Obr.: Dažďové záhrady sú aj dôležitým estetickým komponentom verejných priestranstiev (Maryland, USA)[17].

Bioretencia pri parkoviskách bez obvodových  obrubníkov - dažďová záhrada sa nachádza tesne vedľa parkovacej plochy bez obrubníkov, čo umožňuje dažďovej vode stekať priamo do dažďovej záhrady. Plytké stupne usmerňujú vtok primeranou rýchlosťou; toto riešenie je možné používať spolu s depresnými plochami slúžiacimi na kontrolu množstva dažďovej vody.[18]

12.png

Obr.:  Parkovisko s usmerneným odtokom vody do bioretencie[19] a parkovacia plocha bez vyvýšených obrubníkov umožňuje priame odtekanie vody z plochy[20]

Pri používaní pojmu „dažďové záhrady" sa nám môže zdať, že ide o napodobeniny záhradných jazierok, či rybníkov, ktorých hladina vody je dopĺňaná zrážkovou vodou. Mnohí ľudia si pod týmto pojmom nepriamo predstavia takéto terénne úpravy, ako miesta s vhodnými podmienkami na výskyt a rozmnožovanie komárov a teda problémy z hygienického a zdravotného hľadiska. Tieto obavy sú  neopodstatnené a celkom zbytočné. Komáre a iný hmyz na vývin svojich vajíčok potrebujú stráviť vo vode 7 - 12 dní. Zatiaľ čo v jazierkach a rybníkoch je vodná hladina viac-menej stála, u dažďových záhrad je to presne naopak. Vodná hladina sa tu udrží len niekoľko hodín po výdatnom daždi, kým sa okolitá pôda dostatočne nenasýti vodou. Podľa lokálnych podmienok (napríklad podľa funkcie a umiestnenia) je možné dažďové záhrady konštruovať aj s drenážnou vrstvou a bezpečnostným priepustom, ktorý odvedie vodu po dosiahnutí určitej úrovne. Ide najmä o tie prípady, keď priestor neumožňuje dostatočnú plochu dažďovej záhrady vzhľadom na predpokladaný objem zozbieranej dažďovej vody .

Rastliny musia byť schopné znášať zamokrenie 2 až 4 dni. Vegetačná skladba dažďovej záhrady je rôzna v závislosti od klimatických, pôdnych či geografických podmienok daného územia. Pri výsadbe možno použiť stromy, kry, ozdobné trávy či kvetiny.

Dizajn dažďových záhrad je flexibilný a môže sa rôzniť podľa cieľov zameraných na kvalitu vody  a požiadavky na objem zozbieranej dažďovej vody.

Dažďové bioklimatické záhrady sa nemajú zamieňať s vybudovanými mokraďami alebo rybníkmi, ktoré  permanentne udržiavajú vodu. Bioretencie sa najlepšie hodia pre plochy s aspoň miernou rýchlosťou infiltrácie (viac ako 0,3 cm za hod.). V extrémnych situáciách, kedy je priepustnosť menej ako 0,3 cm/hod, je možné používať špeciálne varianty, ktoré sú kombinované s prepojením na drenážne systémy pod povrchom, alebo na vybudované mokrade.

Dažďové bioklimatické záhrady môžu byť integrované do už vybudovaných pozemkov a plôch.  Určitú starosť u dažďových záhrad vzbudzuje ich dlhodobá ochrana a údržba, najmä ak sa nachádzajú na viacerých obytných územiach, kde údržbu zabezpečujú jednotliví vlastníci. V takých situáciách je dôležité stanoviť určitý manažment,  ktorý zabezpečí ich dlhodobé fungovanie.

 


[1] http://vacd.org/winooski/VtRainGardenManual.pdf

[2] http://blogs.oregonstate.edu/h2onc/tag/rain-garden/

[3] http://www.raingardens.org/Rain_Garden_History.php

[4] http://raingardennetwork.com/about.htm

[5] www.montgomerycountymd.gov/mc/services/dep/greenman/rain.htm

[6] www.mg.umn.edu/powerpoint/RainGardens-1.ppt

[7] http://www.beltramiswcd.org/Aquatic%20Biology/Flow.html

[8] http://www.raingardens.org/Index.php

[9] http://www.stormwaterlandscapes.com/mpwd1%5B1%5D.jpg

[10] http://wbtv.images.worldnow.com/images/283009_G.jpg

[11] http://www.albemarle.org/department.asp?department=planning&relpage=5779

[12] http://www.lincoln.ne.gov/city/pworks/watrshed/educate/garden/registry/netgrant/index.htm

[13] http://www.rainwatercollecting.com/blog/?p=448

[14] http://www.sws-sssd.org/conservation/conservation-reuse-practices.html

[15] http://www.ci.eagan.mn.us/live/page.asp?menu=13934

[16] http://www.syracuse.com/news/index.ssf/2008/06/onondaga_county_plants_seeds_f.html

[17] http://www.stphilip.ang-md.org/environment.html

[18] http://www.ludiaavoda.sk/vzdelavanie/Manazment_dazdovych_vod_TATRY_KRAVCIK.doc

[19] http://www.co.monroe.in.us/Raingarden/learnmore.htm

[20] http://www.landcareresearch.co.nz/research/built/liudd/casestudies/case_manukau.asp

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Takto Sagana často neuvidíte. Čudoval sa aj Svorada

Trojnásobný majster sveta získal šiesty národný titul skvelým spôsobom, keď unikol viac ako 80 kilometrov pred cieľom.

EKONOMIKA

Právnik: Útek Kočnera by bola blamáž (rozhovor)

Právnik a súdny lekár Peter Kováč v rozhovore pre denník SME.

ŠPORT

Peter Sagan nedal nikomu šancu. Pozrite si jeho triumf

Slovák suverénne vyhral spoločné majstrovstvá Česka a Slovenska.


Už ste čítali?