Dažďové záhrady pre zdravú klímu miest III.

Autor: Michal Kravčík | 9.5.2010 o 10:57 | Karma článku: 11,09 | Prečítané:  8029x

Dažďové bioklimatické záhrady sa v poslednom období stávajú čoraz obľúbenejšími najmä v mestských aglomeráciách, kde obyvatelia už takmer stratili kontakt s  pôvodným prírodným prostredím. Patria medzi esteticky najkrajší spôsob využitia a šetrenia dažďovej vody[1],[2]. Úplne prvé dažďové záhrady vytvorila sama príroda a boli to naše pôvodné ekosystémy. Pred tým, ako človek začal pretvárať krajinu podľa svojich predstáv, dažďová voda bola filtrovaná pomocou pôdy, koreňov rastlín a samotnými rastlinami v pôvodných prirodzených lesoch, lúkach a mokradiach. Dažďové záhrady, ako ich poznáme v súčasnosti, sú svojou funkciou imitáciou týchto prirodzených filtračných systémov. Postupná infiltrácia dažďovej vody do pôdy je prirodzený jav. Využitie rastlín v tomto systéme však znamená nové možnosti pre krajinno-ekologickú tvorbu.

Dažďové alebo bioklimatické záhrady ako ich poznáme v súčasnosti, boli prvýkrát koncipované v roku 1990 v štáte Maryland v USA. Od týchto čias množstvo ľudí, samospráv i organizácií bolo ovplyvnených touto myšlienkou a rady priaznivcov sa neustále zväčšujú.[3]

15.png

Čo je dažďová záhrada? Môžu to byť prirodzené alebo umelo vytvorené plytké terénne depresie, do ktorých steká nadbytočná dažďová voda z okolitého terénu, striech, parkovísk a iných plôch spevnených pre vodu nepriepustným povrchom. Vysadzujú sa špeciálne vybrané rastlinstvá, ktoré slúžia ako filter (udržiavanie kvality vody) a zabezpečujú výpar. Veľkým prínosom je práve schopnosť zadržiavať a filtrovať znečisťujúce látky, ktoré by inak prenikli do podzemných vôd, či by boli odvedené kanalizáciou. Takéto napodobnenie prirodzenej schopnosti lesov či lúk absorbovať kontaminanty je o 30 - 40 % efektívnejšie ako pri štandartnom trávniku.[4] Dažďová záhrada taktiež umožňuje spomalenie odtoku dažďovej vody z prostredia, čím dochádza k väčšej možnosti jej vsiaknutia do pôdy s následným výparom a zníženie povodňových rizík.

13.png 14.png

Obr.: Schéma bioklimatickej záhrady jeden zo spôsobov ako spojiť príjemné s užitočným pre človeka i prírodu [5], foto z mesta Maplewood USA[6]

Funkciou dažďových záhrad je:

  • Znižovať objem odtoku
  • Filtrovať cudzorodé látky pomocou pôdnych častíc (ktoré cudzorodé látky zachycujú) a pomocou rastlín (ktoré ich prijímajú) a chrániť tak vodné toky a plochy pred znečistením
  • Znovu dopĺňať podzemné vody
  • Chrániť pred vysúšaním prostredia
  • Zlepšovať mikroklímu
  • ochladzovať prostredie
  • Zvyšovať estetickú hodnotu prostredia
  • Dotvárať prostredie
  • Vytvárať vhodné prostredie pre vtáky, motýle a užitočný hmyz
  • znížovať povodňové rizíká

Tvorbu bioretenčnej plochy je možné situovať na rôzne miesta: od malých plôch, ktoré sa nachádzajú na trávnikoch rodinných domov až  po rozsiahle systémy umiestnené pri veľkých budovách i parkoviskách.

2.png

Obr.: Schéma princípu dažďovej záhrady a príklady použitia v praxi, zbieranie dažďovej vody z administratívnej budovy, športového centra a zo spevnených plôch[7],[8],[9],[10].

7.png 8.png

Obr.: Realizácia dažďovej záhrady k rodinnému domu. Foto ukazuje stav pred a po[12]

Dažďová záhrada - je umiestnená buď v blízkosti domu a zavlažovaná dažďovou vodou stekajúcou zo strechy, alebo je vytvorená ďalej od domu ako súčasť trávnika. Zavlažovanie zabezpečuje nielen voda stekajúca zo strechy ale aj z okolitého trávnika. Dažďová záhrada dokáže po estetickej stránke úplne nahradiť klasickú kvetinovú predzáhradku.

V zásade je dažďová záhrada depresiou s vegetačným povrchom, v ktorej sa zbiera dažďová voda a tá sa infiltruje do podložia. Ak je potrebné zbierať väčšie množstvo stekajúcich dažďových vôd, vtedy je potrebné systém naprojektovať s rozšíreným podpovrchovým infiltračným lôžkom alebo sa veľkosť dažďovej záhrady zväčší.

9.png 4.png

Obr.: Príklady bioklimatických záhrad pri rodinných domoch v USA[13],[14]

3.png

Rodinný dom s vybudovanou dažďovou záhradou[15]

10.png 6.png

Obr.: Tvorba dažďovej/bioklimatickej záhrady[16]

5.png

Obr.: Dažďové záhrady sú aj dôležitým estetickým komponentom verejných priestranstiev (Maryland, USA)[17].

Bioretencia pri parkoviskách bez obvodových  obrubníkov - dažďová záhrada sa nachádza tesne vedľa parkovacej plochy bez obrubníkov, čo umožňuje dažďovej vode stekať priamo do dažďovej záhrady. Plytké stupne usmerňujú vtok primeranou rýchlosťou; toto riešenie je možné používať spolu s depresnými plochami slúžiacimi na kontrolu množstva dažďovej vody.[18]

12.png

Obr.:  Parkovisko s usmerneným odtokom vody do bioretencie[19] a parkovacia plocha bez vyvýšených obrubníkov umožňuje priame odtekanie vody z plochy[20]

Pri používaní pojmu „dažďové záhrady" sa nám môže zdať, že ide o napodobeniny záhradných jazierok, či rybníkov, ktorých hladina vody je dopĺňaná zrážkovou vodou. Mnohí ľudia si pod týmto pojmom nepriamo predstavia takéto terénne úpravy, ako miesta s vhodnými podmienkami na výskyt a rozmnožovanie komárov a teda problémy z hygienického a zdravotného hľadiska. Tieto obavy sú  neopodstatnené a celkom zbytočné. Komáre a iný hmyz na vývin svojich vajíčok potrebujú stráviť vo vode 7 - 12 dní. Zatiaľ čo v jazierkach a rybníkoch je vodná hladina viac-menej stála, u dažďových záhrad je to presne naopak. Vodná hladina sa tu udrží len niekoľko hodín po výdatnom daždi, kým sa okolitá pôda dostatočne nenasýti vodou. Podľa lokálnych podmienok (napríklad podľa funkcie a umiestnenia) je možné dažďové záhrady konštruovať aj s drenážnou vrstvou a bezpečnostným priepustom, ktorý odvedie vodu po dosiahnutí určitej úrovne. Ide najmä o tie prípady, keď priestor neumožňuje dostatočnú plochu dažďovej záhrady vzhľadom na predpokladaný objem zozbieranej dažďovej vody .

Rastliny musia byť schopné znášať zamokrenie 2 až 4 dni. Vegetačná skladba dažďovej záhrady je rôzna v závislosti od klimatických, pôdnych či geografických podmienok daného územia. Pri výsadbe možno použiť stromy, kry, ozdobné trávy či kvetiny.

Dizajn dažďových záhrad je flexibilný a môže sa rôzniť podľa cieľov zameraných na kvalitu vody  a požiadavky na objem zozbieranej dažďovej vody.

Dažďové bioklimatické záhrady sa nemajú zamieňať s vybudovanými mokraďami alebo rybníkmi, ktoré  permanentne udržiavajú vodu. Bioretencie sa najlepšie hodia pre plochy s aspoň miernou rýchlosťou infiltrácie (viac ako 0,3 cm za hod.). V extrémnych situáciách, kedy je priepustnosť menej ako 0,3 cm/hod, je možné používať špeciálne varianty, ktoré sú kombinované s prepojením na drenážne systémy pod povrchom, alebo na vybudované mokrade.

Dažďové bioklimatické záhrady môžu byť integrované do už vybudovaných pozemkov a plôch.  Určitú starosť u dažďových záhrad vzbudzuje ich dlhodobá ochrana a údržba, najmä ak sa nachádzajú na viacerých obytných územiach, kde údržbu zabezpečujú jednotliví vlastníci. V takých situáciách je dôležité stanoviť určitý manažment,  ktorý zabezpečí ich dlhodobé fungovanie.

 


[1] http://vacd.org/winooski/VtRainGardenManual.pdf

[2] http://blogs.oregonstate.edu/h2onc/tag/rain-garden/

[3] http://www.raingardens.org/Rain_Garden_History.php

[4] http://raingardennetwork.com/about.htm

[5] www.montgomerycountymd.gov/mc/services/dep/greenman/rain.htm

[6] www.mg.umn.edu/powerpoint/RainGardens-1.ppt

[7] http://www.beltramiswcd.org/Aquatic%20Biology/Flow.html

[8] http://www.raingardens.org/Index.php

[9] http://www.stormwaterlandscapes.com/mpwd1%5B1%5D.jpg

[10] http://wbtv.images.worldnow.com/images/283009_G.jpg

[11] http://www.albemarle.org/department.asp?department=planning&relpage=5779

[12] http://www.lincoln.ne.gov/city/pworks/watrshed/educate/garden/registry/netgrant/index.htm

[13] http://www.rainwatercollecting.com/blog/?p=448

[14] http://www.sws-sssd.org/conservation/conservation-reuse-practices.html

[15] http://www.ci.eagan.mn.us/live/page.asp?menu=13934

[16] http://www.syracuse.com/news/index.ssf/2008/06/onondaga_county_plants_seeds_f.html

[17] http://www.stphilip.ang-md.org/environment.html

[18] http://www.ludiaavoda.sk/vzdelavanie/Manazment_dazdovych_vod_TATRY_KRAVCIK.doc

[19] http://www.co.monroe.in.us/Raingarden/learnmore.htm

[20] http://www.landcareresearch.co.nz/research/built/liudd/casestudies/case_manukau.asp

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.


Už ste čítali?