reklama

Vyschnutá krajina a extrémy v počasí

Rast extrémov počasia je najničivejším prejavom prebiehajúcich klimatických zmien, ktoré ostro kontrastujú s dlhodobo vyrovnanými pôvodnými klimatickými podmienkami územia. Poruchy v počasí sa prejavujú jeho náhlymi zmenami a často ich násilným charakterom. Častejšie sú extrémne búrky, prívalové dažde a veterné smršte, mení sa časové a priestorové rozdelenie zrážok[1], predlžujú sa obdobia neznesiteľných horúčav a veľkého sucha. Regióny, ktoré sú najviac presušené, sú i najviac postihované extrémnymi prejavmi počasia. Potvrdzuje to povodie Dunaja, ale aj Moravy, Tisy a Prutu. Paradoxne vznik ničivejších a častejších povodní ľuďom bráni vidieť, že ich kraj sa odvodňuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Suchá pôda pomáha odtoku

Paradoxom je aj to, že pôda čiastočne nasýtená vodou je schopná absorbovať ďalšiu vodu lepšie ako presušená pôda. Ak spadnú zrážky na zhutnenú a presušenú pôdu, vsakovanie do hlbších vrstiev nastane až o niekoľko desiatok minút. V prvých minútach sa pôda správa ako nepriepustný povrch. Pri extrémnych zrážkach tak nastáva rýchly odtok a koncentrácia zrážok do korýt tokov. Tá istá zrážka, ktorú by krajina zdravo nasýtená vodou ľahko absorbovala, mení v presušenej krajine potoky a bystriny na dravé riečky, vznikajú extrémne prietoky a povodňové situácie. To znamená, že povrch bez možnosti odparovať vodu vytvára nielen priaznivé podmienky na vznik extrémnych prejavov počasia, ale stupňuje aj ich následky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Premena krajiny na púšť

Dlhodobé sucho spúšťa špirálu dezertifikácie, t. j. premeny na polopúšť alebo púšť. V zmysle tejto publikácie môžeme púšť a polopúšť chápať i ako úplne odvodnenú časť kontinentu s minimálnym alebo s nijakým obehom vody v malom vodnom cykle. Polopúšť či púšť môže vzniknúť aj v klasickej prírodnej krajine s vegetáciou a dostatkom vody deštrukciou malého vodného cyklu nad územím ľudskou činnosťou (môže ísť napr. o prílišné urbánne zaťaženie, príliš intenzívne poľnohospodárstvo či neúmerný chov dobytka s nadmerným spásaním vegetácie).[2] Tento osud možno postihol aj prímorský pás stoviek miest v severnej Afrike, ktorý bol kedysi obilnicou Rímskej ríše. Postupný proces premeny pôvodnej prírodnej krajiny s dostatkom vodných zdrojov na odvodnenú krajinu môžeme nazvať konvergenciou územia na polopúšť či púšť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Následky extrémnych prejavov počasia

Následkami extrémnych prejavov počasia sú časté lesné požiare, povodne, degradácia, erózia a zosuvy pôdy, ako aj rôzne ekologické a iné katastrofy. Tieto javy ohrozujú životy a zdravie ľudí a spôsobujú rozsiahle hospodárske škody. Pri opakovaní extrémov počasia sa postupne a trvalo znižuje konkurencieschopnosť územia, čo sa prakticky prejavuje napríklad tým, že poisťovne odmietajú poisťovať majetok v takýchto lokalitách, bankový sektor obmedzuje pôžičky a záruky na projekty v tomto území a pod. Povodne, suchá, víchrice a iné extrémne prejavy počasia sú syndrómom krajiny využívanej a obývanej človekom pri jeho terajšom prístupe k povrchovej a dažďovej vode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rast extrémov počasia pri úbytku vody v malom vodnom cykle

Úbytkom vody v systéme vznikajú teplotné rozdiely, ktoré vyvolávajú extrémy počasia rôzneho druhu.

Obrázok blogu

Deštrukcia malých vodných cyklov vplyvom pretvárania krajiny

Výstupné sálavé prúdy vytláčajú oblaky do chladnejšieho prostredia.

Obrázok blogu

Rast zrážkovej činnosti v horských a severných oblastiach a pokles zrážkovej činnosti na juhu krajiny a v nížinách - príklad Slovensko

Obrázok blogu

Trend zrážok na Slovensku

Predlžuje sa obdobie „sucha" (A) a skracuje sa čas, keď väčšina zrážok vypadne (B).

Obrázok blogu

Úhrn zrážok v Prešove

Podobá sa priemernému trendu na celom Slovensku.

Obrázok blogu

Vpád studeného vzduchu do oblasti Vysokých Tatier (tatranská bóra)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stav krajiny pod horstvom umožňoval pozvoľné rozptýlenie prúdenia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Veterná smršť vo Vysokých Tatrách, Slovensko, 19. november 2004 Výstupné sálavé prúdy prehriatej poľnohospodársko-urbánnej krajiny (zóna D) akcelerovali prúdenie vzduchu pri náhlom vpáde studeného frontu cez hrebeň Vysokých Tatier. Rýchlosti vetra v zónach: v(A) ≈ 150 - 200 km/h, v(B) < 100 km/h; v(C) ≈ 200 -250 km/h, v(D) < 150 km/h.

[1] P. Faško, J. Pecho, K. Mikulová, P. Šťastný, Prípady vysokých denných, mesačných a sezónnych úhrnov atmosférických zrážok na Východnom Slovensku na konci 20. a na začiatku 21. storočia v kontexte s historickými údajmi. Zb. príspevkov z medzinárodnej konferencie Ochrana pred povodňami. Podbanské, 2006, s. 153 -158

[2] Richard van Noorden , More plants make more rain, Satellite observations suggest vegetation encourages rainfall in Africa; www.nature.com, September 25, 2006

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu