Človek svojimi aktivitami pri využívaní krajiny nevedomo sa zbavuje vody. Zbavovanie sa znamená zmenu energetických tokov v atmosfére tým, že sálavé teplo z vysušenej poškodenej prevažne poľnohospodársko-urbannej krajiny vytláča mraky do hornatých, chladnejších a menej vysušených regiónoch. Vyliatie mrakov spôsobuje nebývalé prívalové dažde s následnými katastrofálnymi povodňami, ako napríklad teraz v Česku. Pripomínam, že všetky tri tisícročné povodne za ostatných 13 rokov vznikli práve v hornatých prihraničných regiónoch Čiech. Prečo to tak je? Ak sa pozrieme do satelitných snímok Čiech i okolitých krajín tak vidíme zalesnené hornaté oblasti v pohraničných oblastiach Čiech, dve rozsiahle poľnohospodársko-urbanne regióny (južná Morava a stred Čiech so stovežatou Prahou) a z druhej strany Čiech rozsiahlu priemyselnú zónu Katovíc i poľnohospodársko-urbannu zónu Drážďan.
Rozsiahle urbanné zóny Čiech, Poľska, Nemecka permanentne zbavované dažďovej vody kanalizáciou spôsobujú, že pôvodná energia Slnka spotrebovaná na výpare vody z krajiny sa teraz vo vysušenej krajine transformuje na citeľné teplo. Odhadujem, že ročne len z urbannej zóny Prahy sa do atmosféry uvoľní cca 100.000 GWh tepla. Toto sálavé teplo vytláča mraky do kopcov a tam za dramatických okolností sa vylejú. Ďalšie státisíce GWh tepla sa uvoľňuje z ďalších odkanalizovaných miest a obcí z Čiech, Poľska i Nemecka. Nuž to zákonite musí narobiť chaos v atmosfére, ktorý sa prejavuje nebývalými extrémnymi zrážkami v horách i suchom bez zrážok v poškodenej krajine.
Vzniká tu otázka, ako je možné, že výskum na takéto zmeny energetických tokov v atmosfére nereflektuje. Nuž akosi sa odovzdali davovej psychóze, že za extrémy počasia môže zvyšovanie skleníkových plynov v atmosfére. Hovorím nahlas, že za extrémy v počasí je vinný človek nie produkciou skleníkových plynov CO2, ale produkciou tepla do atmosféry vplyvom vysušovania krajiny a vedecké tímy by sa mali hlboko zamyslieť, prečo predmetom výskumov nie je sledovanie vplyvu poškodenej krajiny na vytváranie chaosu v atmosfére a výskyt extrémnych zrážok i dlhodobé suchá.
Vzniká ďalšia otázka, či je to riešiteľné, či civilizácia môže žiť bez „pečatenia" zemského povrchu? Áno, je to riešiteľné a veľmi jednoducho. V mestách a obciach treba budovať namiesto drahých a náročných kanalizačných systémov systémy že dažďová voda bude ostávať na strechách budov, bude sa zbierať v parkoch v bioklimatických i dažďových záhradách, bude viac vody ostávať tam kde žijeme a bude sa spotrebovať viac solárnej energie na výpar vody z pretvorenej poľnohospodársko-urbannej krajiny. Tým pádom mraky sa vylejú na väčšiu plochu s menšou intenzitou i menšou výdatnosťou. Tým sa vyhneme katastrofálnym záplavám i suchám. Ak nezmeníme starostlivosť o dažďovú vodu v priebehu 5-tích rokoch, nebudeme stíhať sa presťahovať z nížin do hôr, aby sme si zachránili holý život.
Obraciam sa na občanov, prosím Vás neposielajte dažďovú vodu na hlavy svojim susedom, neohrozujte ich a pokúste sa vo svojom blízkom okolí nechávať podľa možností všetku dažďovú vodu tam kde padne. Voda Vám to vráti tak, že Vám nebude ubližovať, ale bude vám pomáhať!