Bežne sa vie, že ťažba nerastných surovín znečisťuje životné prostredie, zvyšuje prašnosť a dusí rast vegetácie. Ponúkam exkurziu na Gemer do obce Lubeník, kde ťažba magnezitu s kostrbatými ekologickými limitami degraduje prírodné prostredie a život v ňom. Chápem, že priemysel potrebuje nerastné suroviny, len mám problém pochopiť, prečo pri ich ťažbe dovoľujeme všetko pretvárať natoľko, že sa z prostredia, kde mimochodom žije aj človek, stáva mesačná krajina. Pre túto oblasť bolo vypracovaných stovky kilogramov ekologických štúdií, na ktoré iste potiekli milióny korún v minulosti. Všetky tieto štúdie ostali v šuflíku a ako vnímam odborníkov pre ekológiu a životné prostredie, určite tieto štúdie nepriniesli odporúčanie využíť dažďovú vodu, aby ostala tam kde padá, aby zadržaná dažďová voda sa za účinku Slnka vyparovala a tak blahodárne pôsobila na okolité prostredie. Mimochodom, v roku 1356 toto odporúčal český kráľ Karol IV v nariadení budovať rybníky v českých zemiach. My ľudkovia v 21. storočí v ére bezdrotových technológií a virtuálnych výskumov o globálnej klimatickej zmene žiaľ nevieme pochopiť to, čo pred viac ako 600 rokmi zreálnil do života český panovník.
V pozadí areálu dedinka Lubeník...
Stekajúca dažďová voda vytvára erózne ryhy a mohla by oživovať mŕtvu krajinu, ak by jej človek pomohol.
Poslední umierajúci mohykáni...
Potočik, ktorý zbiera daždovú vodu z mesačnej krajiny..
Z mŕtvej krajiny odtekajúca dažďová voda eroduje aj cesty...
Ak si myslíte, že by malo viac vody ostávať v tejto krajine i na celom Slovensku, pomôžte šíriť posolstvo českého panovnika:
"Všem stavům a městum nařízení dávám pilne stavěti rybníky, jednak aby bylo postaráno o hojnost rýb, dále pak, aby půda byla co nejvíce využita. Zejména aby se voda z bahnisek a močálú v nich mohla zhromažďovati a jako vodní pára blahodárne působila na okolní rostlinstvo. Mimoto má rybník ješte úkol část vody zadržeti a tím náhlým povodním v krajinách níže ležících zabrániti."
Karol IV, český kráľ a rímskonemecký cisár, 1356
