Na protipovodňovom experimente porovnávali neporovnateľné

Autor: Michal Kravčík | 21.8.2011 o 1:48 | (upravené 21.8.2011 o 10:30) Karma článku: 12,89 | Prečítané:  13848x

Experimentálne testovanie protipovodňových opatrení v Ťahanovciach nie je možné považovať za nezávislý výskum. Prečo? Výskumníci na Ťahanovciach porovnávali neporovnateľné. Výskumníci sa rozhodli testovať a navzájom porovnávať na lesných cestách dve opatrenia, ktoré navzájom nesúvisia. Revitalizáciu a teda rozrušenie zhutnenej lesnej cesty, aby dažďová voda po nej nestekala, porovnávali s budovaním hrádzok, ktoré sú súčasťou odporúčaných revitalizačných opatrení Vládneho programu pre nezhutnené erózne ryhy, či hlboko zarezané periodický vysýchajúce vodné toky lokálneho významu. Televízia TA3 dokonca uviedla komentár realizátora experimentu, či zodpovedným postačuje takáto efektivita, ktorá dosahuje 30%-nú účinnosť hrádzok. Tu je spomínaný TV šot.

Čo testoval hydrologický experiment? Na tej istej lesnej ceste v katastrálnom území Ťahanovce výskumníci z Ústavu hydrológie SAV testovali účinnosť dvoch opatrení a navzájom porovnávali výsledky. Simulovali 100  milimetrovú zrážku, ktorá padla za 3 hodiny na tri rozdielne povrchy lesnej cesty.

Klasická zerodovaná zhutnená cesta...

P1190645.JPG

Rozrušený povrch zhutnenej cesty do hĺbky cca 50 cm vytvorením priečnych jám na ceste, tak ako som uviedol v tomto príspevku

P1190644.JPG

...a hrádzky na zhutnenej ceste. Z doterajších projektov sa robili hrádzky iba na hlboko zerodovaných kamenistých lesných cestách, ako v Malej Lodine, kde sú kamenité cesty so značnou náchylnosťou na eróziu. Pripomínam, že na takýchto typoch poškodených ciest je vplyv rozrušenia lesnej cesty určite menší, lebo ide o prostredie viac priepustnejšie ako v Ťahanovich.

P1190654.JPG

Výskumníci nasimulovali 100 milimetrovú zrážku v priebehu troch hodín na každú lokalitu. Vodu púšťali z kubíkových nádrží...

P1190651.JPG

Vodu pumpoval generátor do dýz, ktoré postrekovali jednotlivé úseky cesty...

P1190647.JPG

Voda buď stekala zhutnenou cestou, alebo vsakovala do hlinených jám rozrušenej cesty, alebo sa zastavovala na hrádzkach na zhutnenej ceste...

P1190670.JPG

...tá voda, ktorá sa nezdržala na ceste, stekala do zachytného žľabu a nádrže, kde sa zistil objem odtečenej vody.

P1190673.JPG

Toto sú údajne výsledky, ktoré som zachytil z médií: Účinnosť rozrušenej cesty 100% a ohrádzkovanej cesty 30%. Tak čo sme sa dozvedeli z experimentu? NIČ! Lebo sa už dávno vedelo, že rozrušením zhutnenej cesty všetka dažďová voda ostáva v prostredí, tak ako bol napríklad zrealizovaný projekt v Ťahanovciach, ktorý bol súčasťou štartovacích projektov, podporených predsedníčkou Vlády SR a je súčasťou podporovaných projektov Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny.

Taktiež je úplne logické, že ohrádzkovaná zhutnená lesná cesta má neporovnateľné nižšiu účinnosť zadržania dažďovej vody, lebo je takmer nepriepustná. Pre mňa je napriek tomu veľkým prekvapením, že zhutnená lesná cesta s hrádzkami dokázala až 30% simulovaných zrážok zadržať. Nedozvedeli sme sa však nič, aká by bola účinnosť hrádzok v nezhutnenom prostredí, tak ako odporúča metodika Vládneho programu revitalizácie krajiny. Pripomínam, že metodika spomínaného programu odporúča na živé lesné cesty budovať odrážky aj s možnými zasiakavacími jamami na zachytenie dažďovej vody a nie hrádzky. Nevedno prečo sa experimentátori nerozhodli pre testovanie takého opatrenia, keď už chceli z vlastnej iniciatívy prispieť k vedeckému poznaniu vplyvu revitalizačných opatrení poškodených častí krajiny na povodňový režim.

Prečo v experimente porovnávali neporovnateľné a neporovnávali porovnateľné? A komu to malo slúžiť? Neviem sa zbaviť dojmu možného zneužitia médií neznalých problematiky na to, aby roztrúbili do sveta, že Vládny program je zlé nastavený a že vložené peniaze sa míňajú účinkom. Ostáva záhadou, prečo sa na túto hru dal zneužiť Ústav hydrológie SAV i zhotoviteľ Ťahanovského revitalizačného projektu,  ktorý sa rozhodol sponzorovať financovanie tohto experimentu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?