Čo vyšetruje Brusel na programe revitalizácie krajiny?

Autor: Michal Kravčík | 26.3.2012 o 9:10 | Karma článku: 13,82 | Prečítané:  3330x

Európska komisia žiada vysvetlenie, prečo sa pred budovaním hrádzok za 42miliónov eur, ktoré majú brániť povodniam, neposúdil ich vplyv na životné prostredie. Som zvedavý, ako odporcovia vysvetlia v Bruseli svoju horlivosť pre zastavenie lacnejšieho, efektívnejšieho, environmentálne bezpečnejšieho a sociálne spravodlivejšieho riešenia. Navyše v situácii, keď vyše 7 tisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí v chudobných regiónoch Slovenska získalo aj vďaka európskym peniazom pracovnú príležitosť. Prinieslo to prospech nielen ich rodinám a komunitám. Na základe vlastnej skúsenosti tvrdím, že napriek kríze, ktorou Európska únia prechádza, sa aj vďaka projektom Programu revitalizácie krajiny v takmer piatich stovkách našich obcí, vnímajú myšlienky európskej integrácie na našom vidieku pozitívnejšie. Lídri občianskej iniciatívy Monitor by preto mali verejnosti vysvetliť, v čí prospech konajú.

Začalo sa vyšetrovanie porušovania zákonov EÚ

Keďže veľa ľudí na Slovensku zneistili správy o vyšetrovaní Programu revitalizácie krajiny Bruselom pre údajné porušovanie európskej i slovenskej legislatívy, ponúkam na príklade protipovodňovej ochrany obce Roztoky vo Svidníckom okrese, kto a ako porušuje zákon. V obci Roztoky vo Svidníckom okrese sa realizuje projekt regulácie toku za 5 miliónov eur, ktorý je financovaný Európskou úniou cez Operačný program pre životné prostredie. V obci sa pritom realizuje aj projekt za 50 tisíc eur, financovaný cez vládny Program revitalizácie krajiny. Ani na jeden z týchto projektov pritom nebol uplatnený zákon EIA č.24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V prvom prípade preto, lebo Obvodný úrad životného prostredia vo Svidníku na základe žiadosti navrhovateľa podľa § 22 ods. 7 zákona od požiadavky variantného riešenia zámeru upustil. Preto sa posudzovanie dopadov investície regulácie tokov na životné prostredie neuskutočnilo. V druhom prípade preto, lebo sa uplatnil zákon č.42/1994 o civilnej ochrane, ktorým bolo nevyhnutné urobiť nápravné opatrenia v štruktúrach krajiny na ochranu životov i majetku občanov.

Klasická protipovodňová ochrana reguláciou potokov pretrváva

V tomto teda rozdiel medzi týmito projektmi nie je. Protipovodňová ochrana regulovaním vodných tokov, ktorá má riešiť bezpečnosť občanov pred povodňami v mieste regulácie, však ide na úkor bezpečnosti občanov žijúcich na dolných úsekoch tokov. Prečo? Pretože v zregulovaných úsekoch sa zrýchľuje prechod povodňovej vlny a to zvyšuje riziká ohrozenia obcí v dolnej časti toku. Tá sa prejaví demoláciou v ceste stojacích objektov po prúde. Toto je samozrejme v rozpore s jedným zo základných princípov trvalej udržateľnosti (solidarita).

Protipovodňová ochrana prostredníctvom revitalizácie a zvyšovania vodozádržnosti krajiny pritom prispieva k bezpečnosti obce, kde sa robia opatrenia, ale súčasne je príspevkom k povodňovej bezpečnosti pre všetky obce pod realizovaným projektom.

Momentálne sa na Slovensku v duchu regulácie tokov realizuje 64 projektov protipovodňovej ochrany miest a obcí za súhrnne viac ako 93 miliónov eur (77miliónov eur z Európskej únie, 11 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a 5 miliónov eur z rozpočtov miest a obcí). Viac ako 95% z tejto investície ide do regulácie vodných tokov. Náklady do takto investovaných projektov protipovodňovej ochrany dosahujú 1000 - 2200 eur na bežný meter regulácie toku.

Finančne najväčšia investícia, s celkovou dĺžkou 2280 metrov regulácie potokov, prebieha v spomínanej obci Roztoky vo Svidníckom okrese. Ide o koncovú obec na hraniciach s Poľskom a patrí do povodia priehrady Veľká Domaša. Do regulácie potoka sa v obci, ktorá má 316 obyvateľov (www.roztoky.sk), investuje 5 miliónov eur - 2200 eur na bežný meter regulácie. Investícia je teda viac ako 15 tisíc eur na jedného obyvateľa a na štvorčlennú rodinu viac ako 60 tisíc eur, čo je pravdepodobne slovenský rekord nákladov na ochranu pred povodňami.

 P1210888.JPG

V obci Roztoky s plochou katastra 1126 hektárov sa pri extrémnej prívalovej zrážke 100 mm tvorí povodňová vlna odtekajúcej dažďovej vody z katastra o objeme cca 550 tisíc m3. Ak odrátame asi 50% z objemu dažďovej vody stekajúceho do údolia pod obcou, potom môžeme reálne uvažovať s objemom povodňovej vlny pretekajúcou obcou na úrovni cca 300 tisíc m3 o kulminácii 100-ročnej vody na úrovni cca 40 m3/s. Regulácia potoka, okrem ochrany pred povodňou, pritom nemá žiadne ďalšie pozitívne vplyvy, skôr naopak. Prispieva k vysušovaniu prostredia a objem povodňovej vlny posúva na hlavu susedom v dolnej časti toku (Vyšný Orlík, Svidník, Stropkov, Miňovce), samozrejme aj s erodovaným materiálom o objeme cca 50 tisíc m3, ktorý sa zastaví až v priehrade Veľká Domaša.

Pripomíname, že vodná nádrž Veľká Domaša bola na jeseň minulého roka takmer prázdna po historicky najsuchšom roku. Vodný režim tejto vodnej nádrže je závislý na dostatočnom a stálom prítoku vody do nádrže. Stav poškodenia lesopoľnohospodárskej i urbánnej krajiny obmedzuje vsak dažďovej vody do podzemia a preto pramene v povodí vysychajú rýchlejšie a preto v čase sucha priteká do nádrže menej vody. K tomu nepriaznivému stavu prispievajú aj všetky regulácie v povodí akejkoľvek vodnej nádrže.

Ak sa v obci Roztoky robí regulácia toku na odvedenie povodňovej vlny o objeme 300 tisíc m3, tak táto voda odnesie so sebou sedimenty, ktoré sa uložia v nádrži, voda však nie - tá z nej odtečie. Ak by sa v obci Roztoky vybudovali vodozádržné prvky na cyklické zadržanie spomínaného objemu dažďovej vody v štruktúrach krajiny, vodná nádrž Veľká Domaša by sa vedela ľahšie vysporiadať s povodňami i suchom. Je zvláštne, že Úrad životného prostredia, ktorý vydal rozhodnutie o upustení posudzovania vplyvov na životné prostredie, tieto súvislosti nepovažuje za dôležité. Navyše ostáva v presvedčení, že alternatívne riešenie neexistuje.

P1210887.JPG

P1210831.JPG

P1210832.JPG

P1210844.JPG

 

P1210868.JPG

P1210854.JPG

P1210869.JPG

P1210857.JPG

P1210837.JPG

P1210858.JPG

P1210824.JPG

P1210825.JPG

P1210827.JPG

P1210840.JPG

P1210843.JPG

P1210851.JPG

P1210856.JPG

P1210855.JPG

Ochrana pred povodňami revitalizáciou poškodených častí krajiny

Aké sú alternatívne riešenia? Jedným z nich je zadržiavanie dažďovej vody v štruktúrach krajiny, aby dažďová voda odtekala z kopcov do údolia pomalšie i v krajine jej viac ostalo. Vybudovaním vodozádržných objektov na zadržiavanie dažďovej vody o objeme 300 tisíc m3 v katastri obce, by obec nebola ohrozovaná povodňami ani pri extrémnej 100 mm zrážke. Ak by sme chceli znížiť 100-ročný na 5-ročný povodňový prietok, stačí vybudovať vodozádržné prvky o objeme cca 150 tisíc m3. To zníži povodňový kulminačný prietok zo 40 m3/s na cca 15 m3/s. Na to je potrebná investícia 600 tisíc eur (12% z doteraz realizovanej investície na regulácii potokov v obci).

V obci sa tiež začali budovať vodozádržné opatrenia zatiaľ o objeme 10.000 m3 v rámci Programu revitalizácie krajiny financované zo štátneho rozpočtu (20.000 eur) a Európskeho sociálneho fondu (30.000 eur), na realizácii ktorého sa podieľa aj 10 dlhodobo nezamestnaných cez paragraf 50j zákona o zamestnanosti. Tu je ich výsledok:

P1210861.JPG

P1210875.JPG

P1210880.JPG

P1210881.JPG

P1210883.JPG

P1210884.JPG

P1210886.JPG

Obec ešte zrealizuje zasiakavacie pásy i jamy, podobné, ako boli vybudované v obci Okrúhle:

P1210810.JPG

P1210817.JPG 

Skúseností z Portugalska

Pripomínam, že obec spolufinancuje projekt regulácie potokov vo výške 250 tisíc eur, čo je 40% potrebnej investície pre protipovodňovú ochranu obce pri alternatívnom riešení v rámci Programu revitalizácie krajiny. Ak by obec využila aj paragraf 50j zákona o zamestnanosti a vytvorila ročne 30 pracovných príležitostí, obci by náklady klesli na 150 tisíc eur a hodnota vytvoreného diela by dosiahla 600 tisíc eur. Obec by bola odsúdená na úspech a nie na úpadok. V katastri obce by vznikli rôzne vodné plochy či rybníky, ktoré by zatraktívnili krajinu, ako sa to robí napríklad v Portugalsku na projekte Tamera ((http://gazovic.blog.sme.sk/c/287445/Projekt-Tamera-revitalizacia-krajiny-a-cloveka-vPortugalsku.html):

20110223tamera.jpg

To by naštartovalo ďalšiu pridanú hodnotu spočívajúcu v rozvoji lokálnej ekonomiky. Experti na projekt Tamera tvrdia, že týmto projektom sa rieší až 80% ekonomických problémov. Tieto možnosti vyššie spomínaná princíp protipovodňovej ochrany prostredníctvom regulácie potoka nevytvára.

Riešením protipovodňovej ochrany revitalizáciou krajiny sa ušetria finančné prostriedky nielen obce a štátu, ale i Európskej únie. Z ušetrených peňazí sa môže financovať ďalších 7 projektov v susedných obciach. Týmto počinom sa vytvorí 240 pracovných príležitostí na tri roky v  regióne, kde je problém získať akúkoľvek prácu. Zabezpečí sa tým prevencia pred povodňami a vytvoria sa zásoby vodných zdrojov v regióne, ktoré naštartujú jeho ekonomickú prosperitu - zatraktívnenie prostredia prispeje k rozvojovému potenciálu obce. Dosiahne sa tiež významný príspevok k prevencii pred zmenou klímy.

Kto porušuje zákon?

Takáto predstava riešenia prevencie pred povodňami pre konzervatívnych vodohospodárov je ťažko stráviteľná. Zrejme preto sa snažia cez Brusel o zastavenie vládneho Programu revitalizácie krajiny. Údajne pre nedodržiavanie predpisov Európskej únie. Podľa odporcov sú projekty revitalizácie krajiny realizované v rozpore s európskou legislatívou, lebo neboli posudzované podľa zákona č. 24 o posudzovaní vplyvu investície na životné prostredie. Všetci však dobre vedia, že Program revitalizácie krajiny vznikol v reakcii na katastrofálne povodne v roku 2010, a že civilná ochrana obyvateľstva pred živelnými pohromami má najvyššiu prioritu, čo je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky i Európskej únie.

Kritikom programu revitalizácie krajiny pripomínam, že pri všetkých projektoch regulácie vodných tokov Úrady životného prostredia rozhodli, že sa projekty nebudú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Je investovaných 77 miliónov eur z Operačného programu životné prostredie na protipovodňovú ochranu, kde podmienkou získania finančnej podpory je uplatnenie zákona č. 24 o posudzovaní vplyvu na životné prostredie. V prípade Programu revitalizácie krajiny boli finančné zdroje z Európskeho sociálneho fondu vo výške 18 miliónov eur použité na vytváranie pracovných príležitostí pri údržbe a obnove poškodených častí krajiny. Na vytváranie pracovných príležitostí sa žiadna povinnosť zákona č. 24 nevzťahuje.

Ako ďalej

Vnímam to tak, že v snahe zastaviť jeden z najambicióznejších projektov novodobej histórie Slovenska sa niekto podujal zneužiť Brusel v duchu slovenských tradícií, aby Slovensko sa naďalej utápalo v rizikovom prostredí živelných pohrôm, neistoty i ekomického úpadku, čo je nie náhoda, ale recidíva. Navyše, byť inovatívnym príkladom pre iných, to sa v našich podmienkach tiež nenosí. Mali by sme byť viac zodpovední v starostlivosti o krajinu a nesťažovať sa do Bruselu ako mali chlapci. Sťažovať sa do Bruselu je prejav lokajstva a nezodpovedného prístupu za svoj život, prírodu i hospodárstvo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Drucker ešte ani nezačal a ubúdajú mu možní partneri

Strán, ktoré vylúčili spoluprácu so stranou bývalého ministra za Smer, pribúda

Dobré ráno

Dobré ráno: Vláda stratila väčšinu, Most-Híd sa rozpadá

Čo hovoria odchody a vzdávanie sa postov.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Drucker ešte môže byť pravici dobrý

Pravica už chcela vládnuť s Mečiarom aj s Dankom, znesie aj Druckera.


Už ste čítali?