Nový fenomén Košíc: Rašizmus

Dá sa vôbec takéto zlyhanie voleného verejného funkcionára racionálne vysvetliť? Môj názor je ten, že Richard Raši zrejme nadobudol pocit, že my občania sme tu pre napĺňanie jeho potrieb a nie on - primátor mesta a súčasne (!) poslanec Národnej rady - pre napĺňanie potrieb občanov. Tých občanov, ktorým počas predvolebných kampaní na početných plagátoch v Košiciach sľuboval Zdravé mesto a po celom Slovensku ISTOTY! Neuvedomuje si, že má občanovi slúžiť a nie sa mu vyhrážať? Navyše, slúžiť s dostatočnou mierou empatie? Veď je kráľovsky platený z naších daní a len vďaka občanovi požíva množstvo ďalších výhod! Ako si to vlastne vysvetliť? Ide len o prejav jeho osobnostných „kvalít"? Alebo si máme myslieť, že takýto prístup k občanovi je iba jedným z charakteristických rysov popredných členov a teda súčasťou ideologickej podstaty politického subjektu Smer - SD, ktorý ho na oba dôležité verejné posty, ktoré zastáva, nominoval?

Možno sú aj iné dôvody tohto svojského prístupu košického primátora k občanom mesta. Môže ísť napríklad o skratové konanie v dôsledku časového stresu. Kadejakí obyčajní a bezvýznamní človiečikovia mu pritom narúšajú jeho budovateľské vízie hradené z eurofondov (ktoré, minochodom, vybavil niekto iný) a znepokojujú ho kritizovaním a dožadovaním sa opravy chybných rozhodnutí. Ak však má pán Raši pre svoju inú zaneprázdnenosť problém stretávať sa a diskutovať so svojimi občanmi a s dostatočnou empatiou reflektovať na dianie v meste, ktorého je momentálne primátorom, nech prehodnotí svoje priority a vzdá sa svojho mandátu v Národnej rade alebo primátorského postu! Takmer 250-tisícové mesto si predsa zaslúži človeka, ktorý mu venuje nielen celý svoj pracovný čas, ale ktorý sa mu venuje naplno! Takto mestu a jeho občanom len ubližuje svojou častou absenciou vo svojom úrade.

V Y J A D R E N I E vo veci pod sp. zn. 19C/174/2012 navrhovateľa: MUDr. Richard Raši, PhD., MPH

(ďalej len „Navrhovateľ" )

proti Odporcovi: Ing. Michal Kravčík, CSc., (ďalej len „Odporca" )

v konaní o ochranu osobnosti

ODPORCU K NÁVRHU NAVRHOVTEĽA NA ZAČATIE KONANIA

V zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. 19C/174/2012 zo dňa 2.8.2012 v označenej právnej veci v konaní o ochranu osobnosti týmto k návrhu Navrhovateľa zo dňa 02.07.2012 v lehote určenej súdom podávam nasledovné

v y j a d r en i e :

Vzhľadom na charakter a povahu sporu nesúhlasím s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok Navrhovateľa tento z nižšie uvedených dôvodov neuznám a navrhujem, aby súd návrh Navrhovateľa zo dňa 02.07.2012, ktorý súdu bol doručený dňa 06.07.2012 v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a zároveň zaviazal Navrhovateľa na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I. Ku skutkovým okolnostiam

Ako to vyplýva z porovnania obsahu návrhu Navrhovateľa iba z jeho strany priloženými dôkazmi aj bez poznania iných dôležitých nižšie uvedených skutočností a okolností je možné spoľahlivo dospieť k záveru, že obsah návrhu Navrhovateľa vôbec nie je v zhode so skutočným obsahom príspevkov a už vôbec nie so zámerom mojich diskusných príspevkov a úvah uverejnených na mojom internetovom blogu dňa 20.06.2012 http://kravcik.bolog.sme.sk/c/301594/s názvom„Primátor Košíc podporuje Harman solution?" (http://kravcik.blog.sme.sk/c/301594/Primator-Kosic-podporuje-Harman-solution.html), resp. „Otvorený list primátorovi Košíc II" (http://kravcik.blog.sme.sk/c/301594/Otvoreny-list-primatorovi-Kosic.II.html). Rovnako ani ďalší môj príspevok uverejnený dňa 29.06.2012 s náz-vom „Primátor rozširuje zónu nezákonnosti z Luníka IX na celé Košice?" na mojom internetovom blogu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/302106/Primator-rozsiruje-zonu-nezakonnosti-z-Lunika-IX-na-cele-Kosice.html. nie je spôsobilý vyvolať následok prezentovaný Navrhovateľom, keďže je iba výsledkom na reakciu Navrhovateľa ako primátora Košíc na môj blog, z ktorého citujem: „Pán Kravčík žiada, aby mesto porušilo zákon. Tak ako na Luníku IX budú platiť aj preňho zákony. Osobne ma navádzal na porušenie zákona, pretože chcel, aby som zmenil rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade so všetkými predpismi. Dal som jeho blogy prešetriť a ak splnia skutkovú podstatu, dávam naňho trestné oznámenie." Koniec citátu. Tento môj príspevok, úvaha a hodnotiaci úsudok bol motivovaný udalosťami, ktoré mňa a moje aj širšie okolie poškodzujú, bol otvorený, nie zlomyseľný s jasným zámerom na otvorenie diskusie vo veci síce priamo aj mňa dotýkajúcej ale inak verejného záujmu.

Keďže najvyššia verejne činná osoba mesta, zároveň poslanec Národnej rady Slovenskej republiky reagoval na moju výzvu do diskusie nie rozšírením diskusie vo veci dnes všeobecne veľmi dôležitej a akútnej otázky verejného záujmu, ale spôsobom ako reagoval, považoval som za potrebné a priam nutné v záujme informovania verejnosti na to odpovedať tým, že som opísal podstatu veci chronologicky a podľa mňa nezákonného postupu stavebného úradu, ktorý ohrozuje majetok i komfort bývania mojej rodiny a zohyzďuje architektúru mesta. Práve zapojením sa do diskusie by mohol Navrhovateľ ako verejne činná osoba presvedčiť občanov, čitateľov elektronickej tlače o dôvodnosti výstavby štvorpodlažného bytového domu na malej ploche bez priľahlého pozemku v lokalite, kde sú stavby charakteru víl a rodinných domov so záhradami a maximálne s dvoma podlažiami.

Skutočnosť, že platná legislatíva mi poskytuje rôzne možnosti na uplatnenie mojich nárokov ma nevylučuje z práva slobody prejavu a z toho, aby vzhľadom na dnešný a v niektorých ustanoveniach rozporný stavebný zákon z roku 1976 a na akútnu problematiku rozhodnutí o umiestnení stavieb po prechode pôsobnosti na obecné samosprávy a zvlášť kedy som sám dotknutý s problematickým a z môjho hľadiska nezákonným úradným postupom a rozhodnutím som uverejnil príspevok, ktorý vyvoláva záujem nie iba občanov, ktorí sú priamo dotknutí podobnými kontroverznými rozhodnutiami stavebných úradov, ale širšej verejnosti. Právo slobody prejavu a právo na informáciu vo veciach verejných sú minimálne ústavné práva občanov demokratického právneho štátu.

V návrhu Navrhovateľ okrem iných uvádza, citujem: „K dnešnému dňu však žiaden príslušný orgán nerozhodol o tom, že dotknuté stavebné povolenie bolo vydané v rozpore so zákonom. Napriek tomu ho za také vo svojom príspevku verejne Odporca označuje, keď uvádza „...košický primátor, ktorý nekompetentne rozhodol protizákonne stavať bytovku, prilepenú na rodinný dom."

Som toho názoru, keďže pisateľom diskusného príspevku som aj sám poškodený, ktorý využívam všetky dané právne možnosti k náprave napr. podaním žaloby na preskúmanie rozhodnutia, podaním podnetu Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (Príloha č.1) a prípadne aj ďalšie, ktoré v prípade potreby neskôr môžem využiť, som právom mohol dospieť k takémuto hodnoteniu a úsudku, ktoré v otvorených listoch prezentujem, keďže v opačnom prípade by som nebol presvedčený o mojej pravde. Tento môj názor a hodnotenie podporujú aj vyjadrenia niektorých nie výkonných ale odborných poradných orgánov príslušných orgánov štátnej správy a samosprávy, ako aj ústredných orgánov štátnej správy. Moje posledné podania za účelom nápravy vo veci a stanoviská odborných poradných orgánov pripájam k tomuto vyjadreniu (Príloha š.2).

Vyjadrenie nekompetentnosti a protizákonnosti rozhodnutia z môjho hľadiska a presved-čenia ako poškodeného, ktorý prežíva denno-denne stavebníkom spôsobené vibrácie a rušivé vplyvy, ktoré nad mieru primeraným pomerom nás obťažujú, ale aj inak z hľadiska občana práv-neho štátu a mesta, ktoré vydáva bez náležitého prieskumného konania územné rozhodnutia a stavebné povolenia a neberie ohľad na petíciu občanov vo veci verejného záujmu, v kontexte s obsahom príspevku ako celku, ale ani podľa rozhodovacej praxe súdov nemôže byť voči verej-nému činiteľovi difamujúce. Občania sú si vedomí toho, že sa vydávajú rôzne rozhodnutia a nie každé právoplatné rozhodnutie je spoločensky užitočné a dobré a nemusí byť ani zákonné, teda takýto subjektívny názor a úsudok nemá taký účinok, ktorý sa snaží nešťastne preukázať Navrho-vateľ svojim svojským výkladom častí z môjho príspevku.

Ďalej Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, citujem: „V súvislosti s podpisovaním rozhodnutí Stavebného úradu - Mesta Košice Navrhovateľ uvádza, že nie je nič protizákonné a ani škandalózne na tom, že jeho rozhodnutia podpisujú iné osoby ako je primátor Mesta Košice, keďže sú na to oprávnené. Aj preto kritika Odporcu v tomto smere nie je pravdivá a vecná a jeho hodnotenie, podľa ktorého „ ... Na územnom rozhodnutí i stavebnom povolení nie je podpis primátora, ale nejakého anonymného úradníka a preto považujem realizáciu stavby za nelegálnu a škandalóznu... „ je neadekvátne." Koniec citátu.

Skutočnosť, že iné osoby podpisujú rozhodnutia a nie sám primátor mesta sám o sebe nie je protizákonné a ani škandalózne, ale ak podpisujúca osoba pri mene primátora neoznačuje svoje meno a funkciu, ktorá ho oprávňuje k podpisovaniu toho ktorého administratívneho aktu, už nie je iba čudné, ale podľa mňa aj protizákonné.

Rozhodovacia právomoc vo veciach stavebného konania je prenesená pôsobnosť zo strany štátu na samosprávu a v týchto veciach, ako vo veciach daní a poplatkov jediným rozho-dujúcim orgánom je primátor. Samozrejme, že územné rozhodnutia a stavebné povolania vyba-vuje na to spôsobilý odborný aparát samosprávy, ale rozhodovanie a podpisovanie patrí iba primátorovi a nie námestníkom, prípadne iným osobám.

Aj vo veciach, ktorých prichádza do úvahy delegovanie právomoci, táto musí vyplývať z organizačného poriadku, ale pri podpisovaní musí byť uvedené meno a funkcia podpisujúceho.

Je rozdiel medzi delegovaním právomoci a podpisovým právom. Tieto otázky by mali byť upra-vené v organizačných aktoch riadenia mesta. Žiaľ na týchto rozhodnutiach je uvedené meno a funkcia primátora a pri podpisujúcom žiadny iný údaj. Ak by anonymná osoba sa bola podpiso-vala na základe osobitného splnomocnenia aj tak údaje, ktoré ho identifikujú a oprávňujú k pod-pisovaniu mali by byť uvedené. Správnosť môjho úsudku potvrdzuje fakt, že na každom doklade je podpis inej pre mňa anonymnej osoby. Možno, že moje znalosti v tejto oblasti nie sú na úrovni odborníkov okolo Navrhovateľa, ale si dovoľujem tieto aspoň na svoju obranu uviesť. (Príloha č.3)

Skutočnosť, že Navrhovateľ zveličuje fakty, vykrúca a skresľuje údaje z mojich úvah zverejnených na blogu a že účelovo cituje iba vytrhnuté časti z kontextu, v snahe uviesť moje úvahy a závery do iného svetla a do polohy tvrdenia, najviac preukazujú nasledujúce časti návrhu, z ktorých citujem:

„...Odporca ako autor príspevku, tvrdí, že Navrhovateľ podporuje „Harman solution", teda „Harmanovo riešenie" a celkom otvorene pritom odkazuje na tragické udalosti v Devinskej Novej Vsi, kde v lete 2010 Ľubomír Harman streľbou zo samopalu usmrtil viacerých ľudí. Odporca sa vyjadruje v tom zmysle, že dotknuté rozhodnutie Stavebného úradu je nesprávne, jeho následkom dochádza ku škodám a že z toho dôvodu by mohlo dôjsť k násiliu - „Harman solution", ktoré údajne Navrhovateľ podporuje svojim konaním."

„Odporca v príspevku označuje Navrhovateľa ako osobu vo funkcii primátora Mesta Košice, ktorá svojimi rozhodnutiami a úradným postupom údajne schvaľuje, vyvoláva a podporuje násilie, na konci ktorého je zásah do ľudského života alebo zdravia. Pôsobenie Navrhovateľa vo funkcii primátora spája s udalosťami, keď boli na Slovensku v nedávnej minulosti zastrelení ľudia.. Podľa Odporcu „...kultúra nášho primátora je veľmi nízka a len potvrdzuje, že svojou nekompetentnosťou v pozícii primátora nám občanom ubližuje. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo vnáša chaos do výstavby a tým rastie agresivita, intolerancia a xenofóbia vo vzájomných susedských vzťahov, ktoré môže prerásť do podobných konfliktov, aké vznikli v Devínskej Novej Vsi, či v Hurbanove...Len tak ďalej pán primátor, Ste na najlepšej ceste k posilňovaniu agresivity, intolerancie a barbarskej kultúry do prostredia ľudí." Takéto tvrdenia a hodnotiace úsudky o osobe Navrhovateľa zo strany Odporcu sú znevažujúce a hanlivé." Koniec citátov.

Ako to vyplýva z posledne citovaných dvoch odsekov z návrhu Navrhovateľa ide o jasný účelový výklad časti z mojich úvah vyjadrených v „Otvorenom liste primátorovi Košíc II".

Z prvého odseku tohto otvoreného listu pre objektívneho čitateľa, teda tretiu osobu a nie Navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že v článku sa uvažuje nad tým, že zrejmou príčinou oboch masakrov bolo zlyhanie osôb, ktorí zobrali do svojich rúk „spravodlivosť" ( v úvodzovkách ) a spáchali zločin. Ďalej ako autor článku sa pýtam (otáznikom) „Kde rastie takéto agresívne správanie? V úvodnej časti vlastne naznačujem problém, resp. vznik problému, ktoré potom ďalej rozvádzam, že rozhodovanie vo veciach verejného záujmu, najmä ktoré sa týkajú vlastnícke, majetkové a susedské vzťahy vyžaduje citlivejší a profesionálny prístup, aby nedošlo ku stavu, aby dotknutá osoba, alebo účastník konania sa dostal do stavu, kde by už nedokázal racionálne riešiť svoj problém a to som prirovnal k uvedeným udalostiam. Možno, že táto úvaha sa zdá byť pre Navrhovateľa „šokujúca", ale z nej v žiadnom prípade nevyplýva záver, ktorý vyvodil vo svojom návrhu Navrhovateľ.

V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na súvisiace rozhodnutie - judikát:

„Sloboda prejavu podliehajúca č. 10 ods. 2 Dohovoru sa dá použiť nielen pre „informácie" alebo „myšlienky", ktoré sú priaznivo očakávané alebo označované za neútočné, alebo i ľahostajné, ale tiež pre tie, ktoré porušujú zákon, šokujú alebo obťažujú štát alebo ktorúkoľvek časť spoločnosti. Novinárska sloboda tiež zahŕňa možné odchýlenie sa k určitému stupňu zveličenia alebo dokonca provokácie" (Ro ESĽP, čl. 10 Dohovoru - Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995, sťažnosť š. 15974/1990, Series A č. 313).

Moje myšlienky ospravedlňuje aj samotný fakt, že nepriaznivé následky spojené s výs-tavbou bytovky podkopávaním základov môjho rodinného domu a následným prasknutím stien mňa autora týchto myšlienok a úvah priamo dotýka, ale aj ostatných občanov, ako to vyplýva z môjho otvoreného listu a že ide o verejný záujem týkajúcich sa najmä občanov, ktorí v tejto veci podali aj petíciu na mestskú samosprávu.

Žiaľ, Navrhovateľ neakcentuje tie časti otvoreného listu, v ktorých poukazujem na ne-priaznivé následky tejto výstavby jednak na mojom dome ale aj v celej lokalite rodinných domov Pod Červeným brehom Košice - Sever.

Ako je zrejmé z otvoreného listu ja v ňom píšem o právnej kultúre nášho primátora a nie o kultúre primátora, ako to vynechaním slova „právna" účelovo cituje Navrhovateľ v návrhu, ktorý môj názor aj inak vytrhol z kontextu.

Z môjho listu jednoznačne vyplýva oprávnená kritika o tom, že týmto precedensom Navrhovateľ vnáša chaos do výstavby, v zmysle toho, ako sa vyjadruje, je povinný schváliť bytovky z ďalších strán rodinného domu, ak terajší alebo budúci vlastník nehnuteľností bude chcieť maximálne speňažiť 4 árové parcelky. V tejto a iných súvislostiach uvedených v otvorenom liste je potrebné posúdiť moje názory a hodnotiace úsudky. K tomu snáď poznamenávam, že išlo o druhý otvorený list primátorovi a vo veci podalo 1166 občanov aj petíciu, ktorá napriek požiadaniu občanov podpisujúcich pod petíciu nebolo postúpené poslancom mestského zastupiteľstva.

Petičný hárok s obsahom petície občanov ako aj odpoveď Mesta Košice na petíciu občanov zo dňa 10.07.2012 prikladám v prílohe tohto vyjadrenia (Príloha č.4 a 5).

Aj zo samotnej odpovede primátora na petíciu občanov vyplýva, že mesto má nedostatky v územnoplánovacích podkladoch a rozhodnutiach, ktorý stav umožňuje pri použití rozporných ustanovení stavebného zákona a necitlivom prístupe k veci ľubovoľný postup v územnom a stavebnom konaní.

Z uvedených jednoznačne vyplýva, že ak vychádzame z obsahu príspevku ako celku a že v nich ide o hodnotiaci úsudok vo vzťahu k Navrhovateľovi, ako verejnému činiteľovi a politi-kovi vo veci verejného záujmu a že som písal otvorený list primátorovi ako poškodená osoba, zároveň občan mesta, že motívom nebol zlý úmysel, ale vyvolať otvorenú verejnú diskusiu, tak moje úvahy, úsudky vo svetle dnes platnej judikatúry nie je možné hodnotiť voči osobe Navrho-vateľa ako znevažujúce a hanlivé.

Veľmi svojsky a účelovo vykladá Navrhovateľ posledné moje výroky na strane 3 návrhu:

„Taktiež za veľmi závažné Navrhovateľ považuje vyjadrenie Odporcu, v ktorom píše „...Pán primátor, toto podporujete a rozvíjate ako lekár? Nechce sa mi veriť, že Ste až taký zlý človek. Prajete si Harman solution aj v Košiciach, alebo až tak Ste opitý mocou?" Takéto hanlivé vyjadrenie vzbudzuje u Navrhovateľa obavu pred možným násilím smerujúcim najmä voči osobe Navrhovateľa."

Je to jasná prezentácia toho, že ako je možné svojským výkladom dospieť aj k nemož-nému, teda k zamýšľanému výsledku, ktorý vôbec z otvoreného listu nevyplýva a ktorý ani objektívni čitatelia takto nevnímajú. Veď o niečo vyššie v návrhu dospel Navrhovateľ k záveru, že Odporca v príspevku označuje Navrhovateľa ako osobu vo funkcii primátora Mesta Košice, ktorá svojimi rozhodnutiami a úradným postupom údajne schvaľuje, vyvoláva a podporuje násilie, na konci ktorého je zásah do ľudského života alebo zdravia a v tejto časti návrhu už dospel výkladom k tomu, že na základe OTVORENÉHO LISTU, ktorý ho ako verejného činiteľa a politika vyzýva na otvorenú diskusiu pred občanmi a svojimi voličmi sa obáva o svoj vlastný život, dokonca aj o život členov jeho rodiny, keďže v rámci svojich úvah som používal z hľadiska Navrhovateľa neželateľné prirovnania, burcujúce a preňho možno „šokujúce" slová. Pritom všetkom nejde o konštatovania, ale o úvahy a úsudky pod otáznikom. (?) Je to viac ako zveličovanie skutočného stavu a osoby Navrhovateľa, ktorý je verejným činiteľom, politikom a dokonca aj lekárom. Ničím nepodložené konštatovania Navrhovateľa vnášajú pochybnosti do veci a neoprávnene vnucujú taký výklad, aký z otvoreného listu ako celku skutočne nevyplýva. Takýto nasilu robený a cielený výklad je útokom skôr na moju osobu, ako objektívne popísanie skutkového stavu a deja.

Pokiaľ ide o príspevok s názvom „Primátor rozširuje zónu nezákonnosti z Luníka IX na celé Košice? je vo forme otázky a je reakciou na neobjektívnu a nevyčerpajúcu reakciu primátora na môj blog a v podstate s cieľom, aby verejnosť vedela v čom je nezákonný postup stavebného úradu, ktorý ohrozuje majetok i komfort bývania mojej rodiny a zohyzďuje architektúru mesta, z ktorého údajne sa má šíriť kultúra európskeho formátu v roku 2013. Teda za tohto stavu som si dovolil opísať chronologicky postup konania do tohto blogu.

V úvode blogu som vyslovil svoj názor k reakcii Navrhovateľa takto:

„Prvým vážnym posolstvom pre mňa je, že primátor nezvláda základnú komunikáciu so svojim občanom a namiesto toho, aby si dal vysvetliť nezákonný postup svojho úradu, tak obviňuje ma, že ho navádzam na porušenie zákona. Skutočne „úmyselná" lož. Lož má krátke nohy a klamať v kultúrnej spoločnosti sa nepatrí. Druhé závažné posolstvo je, že nezákonnosť, ktorá je na Luníku IX prerastá ako rakovina z tohto po desaťročia neriešeného sídliska do celého mesta a primátor namiesto toho, aby túto zónu nezákonnosti utlmil, tak ju rozširuje na ďalšie lokality v meste. Primátor by sa mal zastaviť a porozmýšľať, aké posolstvá občanom mesta zvestuje. Ja by som si prial, aby v meste vládol duch zákonnosti, transparentnosti, tolerancie a solidarity a o to by sa mal snažiť aj primátor."

Ďalšia časť blogu obsahuje iba opis postupu v rámci územného konania danej veci.

Vychádzajúc z uvedených aj pri najlepšej snahe je ťažko dospieť k záveru, že by som bol vo svojich príspevkoch vyjadril znevažujúce a hanlivé hodnotiace úsudky o osobe Navrhovateľa a najmä, že by tie vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov by boli voči osobe navrho-vateľa a vo veci verejnej neprípustné.

II. K právnemu stavu

Navrhovateľ opiera svoj návrh o ustanovenia § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občian-skeho zákonníka. Je potrebné však dodať, že práve výklad ustanovení o ochrane osobností sa postupne vyvíjal od výkladu právneho systému socialistického štátu, až po výklad právneho systému demokratického a právneho štátu. Najpozoruhodnejší je vývoj v tejto oblasti po roku 1990 prijatím Listiny základných práv a slobôd, neskôr Ústavy Slovenskej republiky. O tento ústavnoprávny stav sa opiera aj bohatá rozhodovacia súdna prax, vrátane rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a po roku 1992 o prijatý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nie v poslednom rade po 1.5.2004 aj o celý právny systém Európskeho spoločenstva, vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „ESĽP ).

V danom právnom vzťahu dochádza ku stretu práva na slobodný prejav a práva na osob-nú česť a dobrú povesť a ku vzťahu práva na ochranu osobnosti a oprávnenej kritiky osoby verejne známej aj politicky činnej.

V tejto súvislosti je rozhodovacia prax veľmi bohatá a preto si dovoľujem poukázať na nález Ústavného súdu ČR z 17. júla 2007 sp. zn. IV. ÚS 23/05 z ktorého nižšie aj citujem:

Věcí veřejnou jsou veškeré agendy státních institucí, jakož i činnost osob působících ve veřej-ném životě, tj. např. Činnost politiků místních i celostátních, úředníků, soudců, advokátů, popř. kandidátů či čekatelů na tyto funkce; věcí veřejnou je ovšem i umění včetně novinářských aktivit a showbyznysu a dále vše, co na sebe upoutává veřejnou pozornost. Tyto veřejné záležitosti, resp. veřejná činnost jednotlivých osob mohou být veřejně posuzovány. Při kritice veřejné záležitosti vykonávané veřejně působícími osobami platí z hlediska ústavního presumpce, že jde o kritiku ústavně konformní. Jde o výraz demokratického principu, o výraz participace členů občanské společnosti na věcech veřejných. Dalším obecným pravidlem, které lze dovodit z evropské judikatury, je, že chce-li kdokoliv zveřejnit o jiné osobě informaci difamačního charakteru, nelze jeho počínání považovat za rozumné či legitimní, pokud neprokáže, že měl rozumné důvody pro spoléhání se na pravdivost difamační informace, kterou šířil, a dále pokud prokáže, že podnikl řádné dostupné kroky k ověření pravdivosti takové informace, a to v míře a intenzitě, v níž mu bylo ověření informace přístupné, a konečně, pokud sám neměl důvod nevěřit, že difamační informace je nepravdivá.

Důležité pro zvážení legitimního zveřejnění informace je zkoumání motivu zveřejnění. Legitimitu zveřejnění informace nelze dovodit, pokud byla dominantně motivována touhou poškodit difamovanou osobu, pokud šiřitel sám informaci nevěřil anebo pokud ji poskytl bezohledně, aniž by se řádně staral o to, zda je či není pravdivá. Základní právo na čest se uplatňuje ve více sférách. Jde o soukromou sféru, sféru společenskou, občanskou a profesionální, přičemž poslední tři lze označit za sociální sféru. V první sféře jde vlastně o ochranu soukromí, v jehož rámci se nepochybně také uplatňuje i právo na čest. Zásadně je věcí každého, co a v jakém rozsahu z této sféry uvolní jako informaci pro okolní svět...

Základné právo na slobodný prejav je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorom je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vyvodiť o nich hodnotiace úsudky.

Podľa čl. 26 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

Podľa ďalšieho nálezu Ústavného súdu SR:

Ak ide o zásah do osobnosti osoby verejného záujmu, táto okolnosť má za následok potrebu posudzovať akceptovateľnú mieru jej tolerancie voči kritickým názorom vysloveným médiami na jeho adresu a voči miere expresivity použitých výrazov ako zvýšenú. Aj takáto osoba má právo na ochranu svojej povesti, dokonca aj vtedy, ak koná ako súkromná osoba, ale potreba takejto ochrany musí byť v rovnováhe so záujmami otvorenej diskusie o konaní takejto osoby.

Uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod číslom 110/2009

Súčasťou slobodného vyjadrenia názorov je kritika skutkov alebo názorov iných osôb. Kritika ako súčasť slobody prejavu je významným nástrojom miery a kvality demokracie. Kritika obsahujúca hodnotiace úsudky má vždy subjektívny charakter. Hodnotiace úsudky totiž vyjadrujú vždy názory svojich autorov.

K danej problematike existuje bohatá judikatúra ESĽP, ktorá vyzdvihuje význam slobody prejavu, ako aj určuje hranice, ktoré sú dané potrebou rešpektovať jednak spoločnosťou chránené záujmy vymedzené v čl. 10 ods. 2 Dohovoru a jednak záujmy tretích osôb. ESĽP zdôrazňuje rolu slobody prejavu ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti; absencia tejto slobody ju pojmovo vylučuje. Sloboda prejavu platí nielen pre „informácie" alebo „myšlienky", prijímané priaznivo či považované za neškodné či nedôležité, ale rovnako pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú či znepokojujú: tak to chce pluralita, tolerancia a duch otvorenosti, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť. Tieto princípy nadobúdajú osobitnú dôležitosť, pokiaľ ide o tlač. Tlač síce nesmie prekračovať vymedzené hranice z dôvodu ochrany dobrej povesti iných, viac-menej však na nej spočíva úloha šíriť informácie a myšlienky, ktoré sa týkajú politických záležitostí, ako aj tém z ostatných oblastí verejného záujmu. Úlohou tlače je nielen šírenie informácií a myšlienok. Verejnosť má súčasne právo tieto informácie a myšlienky prijímať (porovnaj Ro ESĽP vo veci Lingens v. Rakúsko z 8. 7. 1986, č. 09815/82, ods. 41).

„Sloboda prejavu podliehajúca č. 10 ods. 2 Dohovoru sa dá použiť nielen pre „informácie" alebo „myšlienky", ktoré sú priaznivo očakávané alebo označované za neútočné, alebo i ľahostajné, ale tiež pre tie, ktoré porušujú zákon, šokujú alebo obťažujú štát alebo ktorúkoľvek časť spoločnosti. Novinárska sloboda tiež zahŕňa možné odchýlenie sa k určitému stupňu zveličenia alebo dokonca provokácie" (Ro ESĽP, čl. 10 Dohovoru - Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995, sťažnosť š. 15974/1990, Series A č. 313).

­Ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej v prípade politika sú z dôvodov jeho postavenia verejnej osobnosti dané širšie limity prípustnej kritiky ako v prípade súkromnej osoby, pričom je potrebné veľmi starostlivo rozlišovať medzi faktami a vlastným hodnotením. Existenciu faktov možno preukázať, pravdivosť ich hodnotenia na druhej strane nemožno podrobiť dôkazom. Vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom nemožno teda požiadavku dokázať ich pravdivosť naplniť, takáto požiadavka samotnú slobodu názorov porušuje (Lingens, 8. 7. 1986, Series A - 103, obdobne Oberschlick, 26. 4. 1995, A 13)" (Na ÚS ČR z 8. 2. 2000, sp. zn. I. ÚS 156/1999).

Osobitnú kategóriu osôb predstavujú tzv. osoby verejného záujmu. Znížený prah citlivosti zásahov do súkromnej sféry týchto osôb vychádza z toho, že tieto osoby dobrovoľne a vedome vstupujú do verejného života, a preto musia počítať so zvýšeným záujmom verejnosti o svoj súkromný život. Tento oprávnený záujem je na druhej strane relatívny. Rozsah a intenzitu zásahov u týchto osôb je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať osobitne.

Z judikatúry ESĽP vyplýva nižšia ochrana verejne činných osôb, keďže tieto sa vedome vystavujú kontrole každého svojho slova a činu zo strany novinárov a širokej verejnosti. Čl. 10 ods. 2 Dohovoru poskytuje síce ochranu aj týmto osobám, ale v týchto prípadoch musí požiadavka ochrany vyvažovať záujmy slobodnej diskusie o verejných otázkach. Použitie ostrejších formulácií v slobodnej diskusii najmä o politických otázkach môže byť prostriedkom, ako vyjadriť nesúhlas s určitým názorom či správaním a malo by byť sankcionované iba v prípade, ak sú použité výrazy celkom neúmerné legitímnemu cieľu. Hranice prijateľnej kritiky sú preto širšie pri verejne činných osobách než pri súkromných osobách.

Pokiaľ ide o hranice prípustnej kritiky, sú širšie vo vzťahu k politikovi, ktorý koná ako verejná osoba, ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Politik sa nevyhnutne a vedome vystavuje pozornej kontrole svojich činov a prejavov, ako zo strany novinárov, tak všetkých občanov a musí prejaviť väčšiu toleranciu, predovšetkým potom vtedy, keď sa sám púšťa do verejných vyhlásení, ktoré môžu byť terčom kritiky. Má samozrejme právo na ochranu povesti, a to aj mimo rámec súkromného života, avšak táto ochrana musí byť v rovnováhe so záujmami diskusie politických otázok, pričom výnimky z práva na slobodu prejavu musia byť interpretované reštriktívne (Ro ESĽP, č. 10 Dohovoru - Oberschlick v. Rakúsko z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20834/1992, RJD 1997-IV).

Hranice prijateľnej kritiky sú adekvátne širšie u politikov než u súkromných osôb. Politik nevyh-nutne a vedome predkladá novinárom a širokej verejnosti na kontrolu každé svoje slovo a čin, a preto musí prejaviť vyšší stupeň tolerancie. Ochrana osobnosti sa vzťahuje i na politikov, do-konca aj vtedy, keď nekonajú ako súkromné osoby, avšak v takých prípadoch požiadavka ochra-ny musí byť porovnávaná vo vzťahu k záujmu na otvorenej diskusii o politických témach (Ro NS ČR z 18. 3. 2008, sp. zn. 30 Cdo 5018/2007).

Z návrhu Navrhovateľa jednoznačne nevyplýva, či podáva návrh ako súkromná osoba alebo osoba verejne činná a návrh má aj iné nedostatky.

Ako to vyplýva zo skutkových okolností, priložených dôkazov a právneho stavu veci a vzhľadom na povahu príspevkov a informácie, na postavenie Navrhovateľa ako osoby verejne činnej, na naliehavosť veci výstavby, na skutočnosť, že Navrhovateľ bol oslovený a vyzvaný k diskusii, ktorú nevyužil, že bola podaná petícia, že v návrhu uvedené časti z mojich otvorených listov sú vytrhnuté z kontextu a na okolnosti, ktoré viedli k zverejneniu veci inak verejného záujmu, zverejnením predmetných článkov nedošlo k neoprávnenému zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti Navrhovateľa, keďže som neuviedol hodnotiace úsudky, ktoré by boli hanlivé a vo vzájomnej súvislosti sú také, ktoré právom majú byť tolerované.

Na základe uvedených navrhujem konajúcemu súdu po vykonaní dokazovania rozhodnúť tak ako som uviedol v úvode svojho vyjadrenia a návrh Navrhovateľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

S úctou

V Košiciach dňa 23. augusta 2012