reklama

Vedci zabudli na vodu v scenároch klimatickej zmeny! A máme sucho!

Voda vo všetkých jej formách má podstatnú úlohu v klimatickom systéme Zeme. Odvodňovanie krajiny prostredníctvom odlesňovania, niektorých spôsobov poľnohospodárstva a urbanizácie prispieva ku klimatickej zmene. Hlavným opatrením na prispôsobenie sa a na zmiernenie tej časti klimatickej zmeny, ktorá je spôsobená odvodňovaním krajiny človekom, je obnova vody a vegetácie na poškodených územiach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Publikované dokumenty OSN k téme klimatická zmena svedčia o pevnom odhodlaní zainteresovaných strán čeliť klimatickej zmene a jej dôsledkom, ale:

1. ich záujem sa obmedzuje na antropogénne emisie CO2 (a niekoľkých ďalších plynov), akoby tieto boli jedinou formou vplyvu človeka na klímu; nezaoberajú sa, ba ani nespomínajú úlohu vodnej pary, ktorá je najrozšírenejším skleníkovým plynom v atmosfére;

2. tie časti prípravných dokumentov, ktoré sa venujú sekvestrácii CO2 v pôde a vegetácii,[1] čiastočne alebo úplne prehliadajú iné podstatné klimatické služby poskytované zdravou krajinou. Ide najmä o výpar, ktorý je najdôležitejšou premenou energie na Zemi. Vďaka výparu vody sa prichádzajúce slnečné žiarenie premieňa na latentné teplo a zmierňuje tak akumuláciu citeľného tepla pri zemskom povrchu;[2]

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

3. citeľné teplo pochádzajúce z odvodňovania krajiny je značne väčšie (aspoň na lokálnej úrovni) ako teplo, ktoré je výsledkom zvýšenia koncentrácie skleníkových plynov v priemyselnom období;[3]

4. rastie počet vedeckých článkov svedčiacich o klimatických dopadoch poškodenia vegetácie a prirodzeného obehu vody človekom;[4]

5. adaptačné a zmierňujúce účinky vody a vegetácie s ohľadom na klimatickú zmenu sú explicitne či implicitne vyjadrené vo viacerých medzinárodných dokumentoch zaoberajúcich sa touto témou.

Opomenutie účinkov vody a vegetácie má za následok zanedbanie podstatných tokov energie, politických činiteľov a širokú verejnosť necháva bez informácie o rozsahu dôsledkov zlého hospodárenia s vodou a s krajinou, veľké oblasti ľudskou činnosťou spôsobených klimatických zmien ponecháva neošetrené. Nedostatočnosť súčasných matematických modelov simulovať energetické procesy súvisiace s výparom v ekosystémoch nesmie byť dôvodom na ich ignorovanie.[5] Výskum a obnova vodných zdrojov a vegetácie (napr. prostredníctvom širokozaloženého programu zadržiavania dažďovej vody, obnovy mokradí či znovuzalesňovania) na veľkých poškodených územiach si zaslúžia aspoň toľko, ak nie viac pozornosti, ako sa venuje skleníkovým plynom. Opomenutie účinkov vody a vegetácie v neposlednom rade podkopáva vyhliadky na dosiahnutie „Zdieľanej vízie dlhodobej spoločnej akcie."[6]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ŠPECIFICKÉ POZNÁMKY:

1. Niet pochýb o tom, že voda má podstatnú úlohu v klimatickom systéme Zeme. Voda robí Zem unikátnou medzi inými planétami. Vďaka vode sú teploty na Zemi relatívne stabilné a priaznivé pre život. Na miestach s nedostatkom vody v pôde a v atmosfére zvyčajne prevládajú extrémne teplotné podmienky. Voda má najväčšiu tepelnú kapacitu spomedzi všetkých látok prirodzene sa vyskytujúcich na našej planéte. Voda je tiež výnimočná tým, že pri teplotách bežne sa vyskytujúcich na Zemi existuje vo všetkých troch skupenstvách. Pri zmene skupenstva viaže alebo uvoľňuje veľké množstvo tepelnej energie. Výpar jedného metra kubického vody 20°C teplej spotrebuje 680 kWh energie. Výpar hrá podstatnú úlohu pri disipácii slnečného žiarenia, ktoré sa jeho vplyvom mení na latentné a nie citeľné teplo. Premenou vody či ľadu na paru táto získava veľkú mobilitu, vďaka ktorej sa pomerne veľké objemy môžu rýchlo premiestňovať v horizontálnom i vertikálnom smere. Vďaka schopnosti viazať, transportovať a uvoľňovať energiu, voda zmierňuje teplotné rozdiely na Zemi. Vodné pary, ktoré vystúpia vyššie do atmosféry, kondenzujú vplyvom chladu, pričom uvoľnia tepelnú energiu. Ochladené vo výške sa vracajú späť v podobe dažďa. Opakovanie tohto dômyselného mechanizmu je dominantným procesom na transfer nadbytočnej tepelnej energie zo zemského povrchu do vyšších vrstiev atmosféry. Dôležitú úlohu pri udržiavaní energetickej rovnováhy Zeme regulovaním slnečného žiarenia hrajú oblaky.[7] Odrážajú časť krátkovlnného žiarenia a obmedzujú jeho vstup do atmosféry a na povrch Zeme. Zachytávajú tiež časť dlhovlnného žiarenia zo Zeme, ktoré by inak uniklo do kozmického priestoru; čím majú i otepľovaciu funkciu. Dominantný efekt vody a vodnej pary je však ochrana Zeme pred nadmerným prehrievaním, zmierňovanie teplotných rozdielov a klimatických extrémov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Urbanizáciu, odlesňovanie a niektoré formy poľnohospodárstva zvyčajne sprevádza odvodnenie krajiny. Zmeny vo využívaní krajiny a zmeny jej povrchu rozličným spôsobom ovplyvňujú biofyzikálne toky v nej. Ak je v krajine nedostatok vody, veľké toky slnečnej energie sa nemôžu premeniť na latentné teplo vyparenej vody a zmenia sa na citeľné teplo. Každoročne sa urbanizuje približne 54 750 km² zemského povrchu. Ak výpar na tejto ploche poklesne o 200 mm, každoročne vznikne navyše približne 6 751 040 GWh citeľného tepla. Ak ten istý pokles výparu aplikujeme na 127 000 km² zemského povrchu, ktorý je každoročne odlesnený, vznikne navyše približne 17 374 000 GWh citeľného tepla.[8] Len toto samotné množstvo približne zodpovedá ročnej produkcii elektrickej energie ľudstvom.[9] Toto množstvo by bolo ešte vyššie, ak by sme brali do úvahy pokles zrážok vplyvom zníženého výparu. Ohromné množstvá citeľného tepla vznikajú na plochách, ktoré boli premenené na poľnohospodársku pôdu či na urbánne prostredie už v minulosti (polia, pasienky a urbánne plochy zaberajú takmer 35% [55 miliónov km²] plochy kontinentov[10]). Rozdelenie teplôt v krajine a ich zmeny v čase možno monitorovať infračerveným (diaľkovým) snímaním (viď Prílohy 1-4).[11] Výsledkom vzájomného pôsobenia suchých „horúcich platní" (poľnohospodársko-urbánna krajina) a vlhkejších a chladnejších oblastí (s väčšou nadmorskou výškou alebo zemepisnou šírkou) je vyššia koncentrácia oblakov a zrážok nad neskoršie spomínanými oblasťami. Ďalšími klimatickými extrémami a ich dôsledkami, ktoré spúšťajú „horúce platne," sú povodne, predlžujúce sa obdobia sucha alebo horúčav, lesné požiare, znižujúce sa hladiny podzemných vôd, znižovanie úrodnosti, biodiverzity, atď. Rozdelenie teploty v súvislosti s výskytom vody a vegetácie v krajine poskytuje priamejšie a logickejšie vysvetlenie regionálnych klimatických extrémov ako zvýšenie takmer homogénneho obsahu CO2 v atmosfére.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Adaptačné/zmierňujúce účinky vody a vegetácie na klimatickú zmenu sú explicitne či implicitne vyjadrené vo viacerých medzinárodných dokumentoch zaoberajúcich sa touto témou. Niektoré, ako konferencia Ramsarského dohovoru v Changwong, artikulovali smerom na Kodaň posolstvo: „[Konferencia zmluvných strán]... povzbudzuje zmluvné strany a iné organizácie študovať, kde to len je možné, úlohu mokradí pri ukladaní uhlíka, pri adaptácii na klimatickú zmenu, vrátane zmierňovania povodní, zvyšovania vodných zdrojov...a poskytnúť tieto výsledky...UNFCCC."[12] Na nedávnom Svetovom vodnom fóre v Istanbule vyústili diskusie o ozdravení poškodených vodných cyklov a klimatických systémov v záver: "Pozemné ekosystémy plnia v rámci vodného cyklu podstatné úlohy a poskytujú veľmi cenné služby pre manažment vody. Využívanie týchto služieb si vyžaduje iniciatívnu koordináciu manažmentu vody a krajiny. Trvalo udržateľné využívanie ekosystémových služieb môže v porovnaní s investíciami do štrukturálnych opatrení znamenať lacnú stratégiu s mnohými výhodami pre krajinu, vodu a klímu."[13] Európska Komisia v nedávnej Bielej správe o adaptácii na zmenu klímy vyhlásila: „Stratégie zamerané na manažment a ochranu vody, krajiny a biologických zdrojov s cieľom zachovať a obnoviť zdravé, účinne fungujúce a klimatickej zmene odolné ekosystémy sú jedným zo spôsobov ... ktoré môžu prispieť k prevencii nešťastí... Zelená infraštruktúra môže zohrávať kľúčovú úlohu v adaptácii na poskytovanie základných zdrojov za extrémnych klimatických podmienok. Príkladom môže byť zlepšovanie schopnosti pôdy prijímať uhlík a vodu, ako aj zadržiavanie vody v prirodzených systémoch na zmiernenie účinku sucha, protipovodňovú a protieróznu prevenciu, ako aj na prevenciu pred dezertifikáciou."[14] Sprievodný dokument k Bielej správe[15] je ešte konkrétnejší: "Ekosystémy majú priamy vplyv na reguláciu klímy prostredníctvom fyzikálnych, biologických a chemických procesov, ktoré určujú toky energie, vody a zložiek atmosféry."[16] Tento dokument tiež špecifikuje užitočné opatrenia v rozličných oblastiach hospodárstva.[17]

PRÍLOHA 1 - VEGETÁCIA SA OCHLADZUJE TRANSPIRÁCIOU[18]

Obrázok blogu

Fotografie riedkej vegetácie v infračervenom a vo viditeľnom spektre. Holý povrch pôdy je viditeľne teplejší ako povrch listov, ktoré sa ochladzujú transpiráciou (Třeboň, 12. júl, 2002, 10:00). Ochladzujúci účinok transpirácie je silnejší ako efekt albeda (odrazivosti).

Obrázok blogu

Rozdelenie teplôt na zdravom a nalomenom liste (Convolvulus arvensis L., 27.júl 2004, 12:00). Oscilácia teplôt zodpovedá zmenám oblačnosti.

PRÍLOHA 2 - TEPLOTY V MESTÁCH A NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE ZÁVISIA OD VODY A VEGETÁCIE[19]

Obrázok blogu

Obrázok blogu


Povrchové teploty lúky a oraného poľa preukazujú rozdiel 12.7°C (Južné Čechy, 27.4.2008, 13:43).

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Chladiaci účinok vegetácie dokumentovaný na infračervenom snímku námestia v Třeboni. Dlažba a strechy domov majú takmer 40°C, teplota stromov v parku je pod 30°C.

PRÍLOHA 3 - ZEMSKÝ POVRCH URČUJE ROZDELENIE TEPLÔT V REGIÓNE

Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Snímky regiónu o veľkosti približne 100 x 85 km v Severných Čechách (s časťou Východného Nemecka) dokumentujú, ako rozličné druhy zemského povrchu ovplyvňujú rozdelenie teplôt. Najvyššie teploty sú na holej pôde (povrchové bane, orná pôda, mestá), kým zdravý les vykazuje najnižšie teploty. Les a vodné plochy majú v priebehu denných hodín nižšie teploty, hoci majú nižšie albedo (odrazivosť) ako holá pôda.[20]

PRÍLOHA 4 - ODLESŇOVANIE PRISPIEVA K OTEPĽOVANIU

Satelitný snímok lesa Teplotná mapa oblasti:

Mau Forest (biela farba):

28.1.1986

Obrázok blogu

27.1.2000

Obrázok blogu

5.8.2005

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Výrub lesa spôsobuje značné zvýšenie teploty. Satelitné snímky zo strednej Kene (výrez asi 124 x 125 km) ukazujú na rokoch 1986, 2000, 2005 časovú postupnosť úbytku lesa a jeho vplyv na teploty. Zvýšenie teploty na vyrúbaných plochách je evidentné.[21]

[1] "A text on other issues outlined in document FCCC/KP/AWG/2008/8"

[2] napr. M. Kravčík, J. Pokorný et al. - "Voda pre ozdravenie klímy - Nová vodná paradigma", 2007, 3.kapitola, www.waterparadigm.org

[3] cca 1.6 Wm-2 podľa údajov Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu, 2007

[4] napr. http://climatesci.org alebo http://www.bioticregulation.ru/;

[5] e.g. Marco Schmidt - Global climate change: the wrong parameter, RIO 9 - World Climate & Energy Event, 17.-19.marec 2009, Rio de Janeiro, Brazília

[6] Nadpis 1.časti dokumentu "Negotiating Text"

[7] viď napr. http://www.theglobalcoolingproject.com/science/science.shtml

[8] Schmidt, Global Climate Change: The Wrong Parameter

[9] Svetová produkcia elektriny bola v roku 2006 18 triliónov kilowatthodín

[10] J. A. Foley et al. - Green surprise? How terrestrial ecosystems could affect earth's climate, Front Ecol Environ 2003;

[11] Napr. satelit Landsat poskytuje údaje o teplote s rozlíšením 120m alebo 60 m (pixel 120 x 120m)

[12] 10. konferencia zúčastnených strán Ransarského dohovoru, Changwon, Kórea, 2008, Resolution X.24-Climate change and wetlands;

[13] WWF, Rezolúcia 3.3.1 - Zmena paradigmy: Ekosystémy pre vodu, voda pre ľudí, ekosystémy pre ľudí, Istanbul, 2009

[14] White Paper - Adapting to climate change: Towards a European framework for action, 1.apríl 2009, str.5

[15] COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT accompanying the WHITE PAPER Adapting to climate change: Towards a European framework for action, 1.apríl 2009,

[16] tamže, Časť 2.1.3

[17] tamže, Tabuľky 5 - 14;

[18] Ján Pokorný et al. - The Role of Vegetation in Water Cycling and Energy Dissipation, Proceedings of the 1st Natural Sequence Farming Workshop. 'Natural Sequence Farming: Defining the Science and the Practice', Bungendore, Austrália, 2007

[19] Všetky snímky pochádzajú od ENKI ops a boli vytvorené v rámci Národného výskumného programu (2B06023) „Vývoj metodológie na odhad tokov materiálu a energie vo vybraných ekosystémoch" (2006 - 2011) Ministerstva školstva, mládeže a športu ČR

[20] Hesslerová, P. - Pokorný, J. The synergy of solar radiation, plant biomass and humidity as an indicator of ecological functions of the landscape: a case study from Central Europe, Integrated Environmental Assessment and Management, 2009; Hesslerová, P. Landscape functioning assessment based on solar energy dissipation. Acta Universitatis Carolinae Geographica. V tlači.

[21] Hesslerová, P. - Pokorný, J. Effect of Mau forest clear cut on temperature distribution and hydrology of catchment of lakes Nakuru and Naivasha. In: Kröpfelová, L., Vymazal, J. (eds.) 7th Medzinárodný workshop, 22. - 25.apríl 2009, Třeboň; T. J. Baldyga et al. - Assessing land cover change in Kenya's Mau Forest region using remotely sensed data. African Journal of Ecology 46, 2007

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu