Amerika do desiatich rokov môže byť bez hurikánov a tornád

Autor: Michal Kravčík | 5.11.2012 o 12:59 | Karma článku: 13,55 | Prečítané:  2775x

Vo víre vedeckých diskusií o tom, či superbúrku Sandy spôsobila klimatická zmena vplyvom zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov CO2 alebo sú za tým „nebeské sily" pôsobiace na planétu Zem, sa zahmlieva skutočná podstata dramatického výskytu extrémnej koncentrácie vody v atmosfére, ktorá po kondenzácii spôsobuje na zemskom povrchu skazu nebývalých rozmerov. Napriek tomu, že drvivá väčšina vedcov tvrdí, že za čoraz intenzívnejšie dažde a stúpajúce hladiny morí môže rastúca koncentrácia priemyselných emisií v atmosfére, nie je to pravda. Pravda je akurát to, že emisie v atmosfére rastú, dažde sú intenzívnejšie, teploty i hladiny morí stúpajú. Fyzikálne však tieto procesy navzájom nesúvisia.

Fyzikálna podstata tvorby tepla v prízemnej vrstve atmosféry je predsa všeobecne známa. Ak je v pôde na zemskom povrchu dostatok vody, potom táto voda - za účasti Slnka a CO2 - vyvoláva proces fotosyntézy a pritom sa vyparuje do atmosféry. Vyparená voda sa podieľa na tvorbe mrakov a po ich kondenzácii sa vracia späť do ekosystémov a spotrebované teplo pri výpare sa vo vyšších vrstvách atmosféry uvoľňuje. Toto je najdômyselnejší fyzikálny princíp termoregulácie našej planéty, ktorý ochladzuje prízemné vrstvy atmosféry a vyššie vrstvy atmosféry otepľuje. To znamená, že Slnko vykonáva prácu premeny vody na paru a je motorom obehu vody v malých vodných cykloch na kontinentoch. Takto nás to učili v škole.

Na výpar jedného m3 vody sa spotrebuje 700 KWh energie Slnka. To sme sa však už v škole neučili. Ak bol poškodený ekosystém, kde sa tento kubík vody nachádzal, voda odtiekla do najbližšieho toku a následne mora a ekosystém vyschol. Energia Slnka však naďalej tečie aj do vyschnutého ekosystému. Ekosystém bez vody však mení energiu Slnka na citeľné teplo a prehrieva sa. Ak k poškodzovaniu ekosystémov dochádza na rozsiahlych územiach, krajina sa vysušuje a mení sa na step alebo až púšť. Ak sa z územia o rozlohe napríklad 1 mil. km2 napríklad 100 ročným poškodzovaním krajiny stratilo 200 mld. m3, potom toto územie produkuje do atmosféry teplo o výkone 140 mil. GWh, lebo o tých 200 mm sa ročne vyparí menej vody do atmosféry. Ak si niekto myslí, že je to málo, porovnám to so Slovenskom - ide o 4000 ročnú produkciu všetkých elektrární na Slovensku. A kde sa stratila voda, ktorá termoregulačne udržiavala spomínanú plochu pre život v primeranom teplotnom režime? A čo s vodou, ktorá sa stratila? Nuž odtiekla do oceánov a prispela k stúpaniu ich hladín. Keď za posledných 100 rokov stúpli hladiny oceánov o 10 cm, tak objemovo je to 37.000 mld. m3. Dovolím si tvrdiť, že táto voda sa v minulom storočí zúčastňovala na obehu vody v malých vodných cykloch a udržiavala teplotu planéty Zem v rovnováhe.

Ak sa spomínané vyschnuté teritórium o rozlohe 1 mil. km2 nachádza v strednej Amerike a z neho sa produkuje ročne spomínaných 140 mil. GWh tepla to atmosféry, potom to ma zásadný vplyv na tvorbu počasia na celom severoamerickom kontinente. Prejavuje sa to napríklad tým, že vo vyschnutom území sa zrážky nemajú z čoho tvoriť a navyše produkujúce teplo z vyschnutej krajiny bráni vstupu vlhkých frontálnych systémov od Atlantiku do vnútrozemia kontinentov. Toto je jedna z hlavných príčin, prečo sa nad pobrežným pásmom Spojených štátov vyleje všetká voda z mrakov s následnými dramatickými povodňami, ako sme mohli zaznamenať minulý týždeň počas superbúrky Sandy.

Keď som v lete tohto roku navštívil na pozvanie indiánskych aktivistov vysušené a eróziou poškodené rezervácie Siuoxov v Južnej Dakote, bol to pre mňa veľmi smutný pohľad na krajinu takmer bez vody a života. Teplota v tom čase presahovala 110 stupňov Fahrenheita (42 stupňov Celzia). Vieme, že strednú Ameriku postihlo tohto roku dramatické sucho a ak sa nezastaví vysušovanie strednej Ameriky, východné pobrežie severnej Ameriky čakajú ešte horšie časy. Práve dramatické sucho v strede Ameriky mohlo mať významný vplyv na odštartovanie extrémnej koncentrácie vertikálnych mrakov s vytvorením superbúrky Sandy. Stačí si pozrieť satelitné snímky mrakov Sandy a je jasné, že v čase jej vyčíňania bol stred Ameriky úplne bez mrakov. Takže nie CO2 podporuje dramatický rast intenzívnejších dažďov a stúpanie hladín oceánov, ale vysušovanie ekosystémov ich poškodzovaním.

Ako to riešiť? Námety zo Slovenska som prezentoval napríklad vo filme „Blue Gold" a rozprával som o nich aj Kmeňovej rade Cheenne River Sioux Reservation - potomkom pôvodných obyvateľov Ameriky som povedal, že majú príležitosť začať realizovať riešenie, ktoré ukáže Amerike i svetu cestu, ako efektívne a lacno riešiť problémy klímy i prosperity prostredníctvom vody. Nuž, ale na to treba veľkorysých ľudí, ktorých je v súčasnosti ako šafranu, zvlášť medzi lídrami. Súčasný svet čaká na takých lídrov, akým bol český kráľ a rímsky cisár Karol IV, ktorý v roku 1356 nariadil budovanie rybníkov - nielen pre hojnosť rýb, ale aj pre celkovú zmenu krajiny plnej vody a života. Alebo ako americký prezident Franklin Delano Roosevelt, ktorý v reakcii na veľkú hospodársku krízu presadil v roku 1933 v USA program New Deal. Jedna jeho vetva dala prostredníctvom táborov ochrancov prírody prácu viac ako trom miliónom ľudí (!), ktorí revitalizovali krajinu - zadržiavali dažďovú vodu a oživovali tak rozsiahle oblasti postihnuté suchom a prašnými búrkami.

Ak by sa v súčasnosti administratívy severoamerického kontinentu rozhodli spustiť program založený na podobnom princípe, do desiatich rokov by sme mohli byť svedkami citeľného poklesu živelných pohrôm. Že sa to tak nestane, je viac ako isté. Dôvod? - ide o riešenie, ktoré priamo nezabezpečuje rast dnes čoraz väčšieho bohatstva skupiny bohatých ľudí, ale ide o riešenie pre trvalo udržateľný život a pre jeho celkovú harmóniu. Možno aj preto rôzni „klimatickí alarmisti" slúžia nevedome tým, ktorí sa dnes pohrávajú s myšlienkou, ako sa zbaviť istej časti populácie na našej planéte, aby nedošlo k jej globálnemu kolapsu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

Bývalá štátna tajomníčka začala spolupracovať s vyšetrovateľmi koncom októbra.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?