reklama

Ako revitalizujú poškodenú krajinu v Indii I

Som účastníkom unikátneho vzdelávacieho projektu „Adaptácie na klimatickú zmenu v povodí Dereware" v Indickom štáte Maharashtra. Pred 20. rokmi švajčiarsky misionár Hermann Bacher spolu s aktivistami a dobrovoľníkmi v povodí vyschnutej riečky Dereware naštartoval projekty obnovy poškodenej krajiny, ktorú sami Indovia po získaní nezávislosti zdevastovali nekontrolovaným výrubom lesov a nadmerným spásaním pastvísk. Po získaní nezávislosti vysušili krajinu natoľko, že kto mal nohy, z tejto oblasti zutekal. Skúsenosti z povodia Dereware sa už preniesli do štyroch ďalších indických štátov a realizujú sa na ploche takmer milión hektárov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Monzúnové dažde prinášajú do povodia sotva 450 mm zrážok. Veľká časť týchto zrážok z poškodenej krajiny odtiekla. Vďaka švajčiarskemu misionárovi založili organizáciu Watershed Organization Trust (www.wotr.org), ktorá ponúka cestu k obnove toho, čo sami pokazili. Pre laika sa to môže zdať kuriózne, no pre zasväteného nie, že prinavrátiť život do zdevastovanej krajiny sa dá iba vodou. Cesta obnovy sa začala naplno rozvíjať v roku 1995, keď komunity v povodí začali realizovať plošné vodozádržné opatrenia, ktoré dokázali počas monzúnu zadržať až 150 mm tých zrážok (1500 m3/ha), ktoré z poškodenej krajiny bez úžitku odtekali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aký je výsledok? Viac ako 100 % zvýšenie produkcie základných poľnohospodárskych plodín pestovaných v povodí, emigrácia z regiónu sa znížili viac ako 10 násobne. Od roku 1995 do roku 2009 stúpli hladiny podzemných vôd o takmer 3,5 metra (viď obrázok).

Obrázok blogu

Na pozadí tohto unikátneho projektu vzniklo Derewadi tréningové centrum založené v roku 2000, ktoré prišiel otvoriť prezident Spolkovej republiky Nemecko s manželkou. 

Obrázok blogu

V tréningovom centre prebiehajú tréningové kurzy nielen pre domácich, ale aj pre zahraničných expertov. Momentálne sa na tréningu zúčastňujú aj Afričania od Kene, cez Nigériu až po Južnú Afriku, Angličania, Nemci, ako aj odborníci z Bangladéša. Vyškolených už bolo viac ako 600 zahraničných expertov z rôznych sfér pôsobenia z 26. krajín. Napriek tomu, že je tu momentálne cez deň aj 31 stupňov, príjemne sa tu trávi čas a relaxuje. A to preto, lebo rozvinutá vegetácia okolo centra vyparuje množstvo vody a pôsobí ako klimatizačné zariadenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Včera sme navštívili údolie povodia, kde nám odprezentovali rôzne technológie zadržiavania dažďovej vody, podobné ako realizovali obce v rámci vládneho Programu revitalizácie krajiny. Ponúkam zopár záberov, aj keď z vysušenej krajiny. Pripomínam, že je momentálne obdobie bez dažďov. Monzún v tomto regióne prichádza v apríli...

Obrázok blogu

Toto sú vrstevnicové zasiakávacie pásy hlboké 30 cm a široké 60 cm, do ktorých v roku 1997 vysadili stromy. Bez zadržanej vody by vysadené stromčeky vyschli. Aktuálne stromy dosahujú výšku 5 - 12 m...

Obrázok blogu

Aj z priľahlých svahov vyrastajú stromy vďaka vrstevnicovým zasiakavacím pásom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na úpätí svahov farmári vybudovali zemné valy, ktoré sa v období dažďov napĺňajú a pozbieraná dažďová voda postupne vsakuje a doplňuje zásoby podzemných vôd...

Obrázok blogu

Toto je pohľad do údolia s vysadenými stromami na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve obcí. Na to, aby ich domorodci nevytínali načierno už teraz, majú zaužívané pravidlo pokuty 100 rupií (1 euro 50 centov) za každý vyrúbaný strom...

Obrázok blogu

Na miestach s väčším náporom pritekajúcej vody farmári postavili murované kamenné stupne...

Obrázok blogu

V údoliach sa rozvíja farmárčenie. Toto je jedna z fariem na pestovanie granátových jabĺk s mladými farmármi. Vodu na zavlažovanie čerpajú zo studne, ktorá je zásobovaná priesakmi pozbieranej dažďovej vody vybudovanými vodozádržnými opatreniami počas monzúnových dažďov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Toto je šťastná farmárka s dcérou, ktorá si odnáša z poľa dopestovanú zeleninu...

V úvode som spomínal, že Indovia museli siahnuť až na dno, aby začali obnovovať zdevastovanú krajinu. Zrejme nás neminie podobný údel. Potrebujeme ešte viac padnúť na dno, aby sme sa potom prebudili a začali prácne opravovať, čo sme pokazili. Preto tak usilovne pracujeme na Slovensku nielen na devastácii a vysušovaní krajiny, ale aj na likvidácii toho, čo sa zrealizovalo v rámci vládneho Programu revitalizácie krajiny a malo ambíciu tomu zabrániť. Na ceste nech nám v tom pomáhajú komisie, ktoré zriaďujú vystrašení vodohospodári (boja sa, že prídu o štátne peniaze), aby prenasledovali a šikanovali starostov a iných aktérov revitalizácie krajiny. Aj tu, v Indii, som prezentoval skúsenosti zo Slovenska pri revitalizácii krajiny. Vyvolalo to nadšenie, že súbežne a nezávisle od seba nielen vo vysušenej Indii, ale aj na Slovensku - v krajine s relatívnym dostatkom vody - sa realizuje obnova zdevastovanej krajiny prostredníctvom zadržiavania vody v krajine a že táto iniciatíva ma ambíciu prerásť Indiu i Slovensko.

Ak si myslíte, že príspevok je hodný pozornosti, prosím hlasujte na http://vybrali.sme.sk/novinky.

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu