Nedovoľme, aby naša budúcnosť vyschla

Autor: Michal Kravčík | 17.6.2013 o 11:23 | Karma článku: 11,05 | Prečítané:  680x

Také je hlavné posolstvo výkonného riaditeľa Dohovoru o biologickej diverzite planéty Zem Braulia Ferreira de Souza pri príležitosti dnešného Svetového dňa boja proti suchu a rozširovaniu púští. Vo svojom liste ďalej píše, že bez vody by sa zastavila produkcia potravín, mestá by prestali fungovať, ekonomika by sa zastavila a lesy sa premenili na púšť. Prebiehajúca klimatická zmena zvýši frekvenciu období sucha a to zničí biodiverzitu.

Komunity, regióny i vlády vo svete si častejšie uvedomujú, že to potrebuje zásadnú zmenu. Svetoví vodcovia na Konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (RIO+20) volajú po spoločnom úsilí pri obnove ekosystémov, využívaní pôdy bez erózie a obnovy vody v pôde. Podľa nich musí byť hospodárenie v lesoch, na poliach a lúkach využívané tak, aby zabezpečovalo vsak dažďovej vody do pôdy - teda, aby viac dažďovej vody ostávalo v ekosystémoch krajiny (mokrade, zelená infraštruktúra). Viac sa o tom píše v brožúre „Voda a biodiverzita" (http://www.cbd.int/idb/doc/2013/booklet/idb-2013-booklet-en.pdf), ktorá bola vydaná pri príležitosti dnešného dňa boja proti suchu.

A ako na tom je Slovensko? Po historických povodniach v roku 2010 prišlo historické sucho. Od jesene 2011 množstvo potokov na Slovensku vyschlo. Z analýz, ktoré urobilo občianske združenie MVO Ľudia a voda, vyplýva, že sa vplyvom poškodzovania leso-poľnohospodárskej i urbánnej krajiny stráca zo Slovenska viac ako 250 miliónov m3 sladkej vody ročne. Najväčší vplyv na vysušovanie krajiny má poľnohospodárstvo (54 percentný podiel na vysušovaní). Druhým najvýznamnejším vplyvom na vysušovanie je urbanizácia krajiny (pečatenie zemského povrchu), ktorý sa podieľa 26 percentami. Tretím najväčším vinníkom tvorby sucha na Slovensku je lesné hospodárstvo - 17 percent. V poradí štvrtým vinníkom, podieľajúcim na vysušovaní je regulácia vodných tokov s tromi percentami.

Spôsob hospodárenia v krajine, ako aj jej ďalšie využívanie, zásadným spôsobom ovplyvňuje zmeny stavu vody v krajine. Výsledkom toho nie je len sucho, ale aj povodne, strata úrodnosti, extrémy v počasí, úbytok biodiverzity a prírodného produkčného potenciálu. Prečo? Lebo menej vody v krajine znamená menej fotosyntézy a zníženú tvorbu vegetácie, teda biomasy, na ktorej je závislá celá živočíšna ríša a teda aj človek. Jednoducho, pílime si konár na ktorom sedíme.

Slovensko v roku 2010 spravilo historický počin Programom revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí. Nastúpilo na cestu nielen boja proti povodniam, ale aj proti suchu a ďalším dopadom klimatickej zmeny. Program bol založený na podpore posilňovania biodiverzity tvorbou vodných zdrojov a posilňovaním prírodného produkčného potenciálu. Program už po roku prinášal prvé pozitívne výsledky. Žiaľ, lobistom zvyknutým na drahé projekty, sa podarilo súčasnú vládnu garnitúru presvedčiť, aby v tomto programe nepokračovala a vrátila sa k starým „osvedčeným" vodohospodárskym riešeniam, ktoré sú ekonomicky predražené, environmentálne kontroverzné a sociálne nespravodlivé.

A čo na to Európa? Zdá sa, že Európskou radou pre životné prostredie schválená koncepcia ochrany vodných zdrojov (17. decembra 2012) má šancu priniesť novú kvalitu v ochrane vody a tým pre trvalo udržateľný život pre Slovensko. Spomínaná koncepcia, ktorá sa má v roku 2014 dopracovať v rámci Európskej únie k smernici pre zadržiavanie vody v krajine je to, čo môže nielen zastaviť vysušovanie Európy, ale aj prinavrátiť vodu do krajiny. Samozrejme za podmienky, že to technokrati nezneužijú na budovanie nových predražených priehrad. Na Slovensku sa už mobilizujú, že pripravovaná smernica umožní budovanie nových priehrad. Bez revitalizácie poškodených častí krajiny v povodiach starých priehrad.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?