Stádové efekty, z ktorých vznikajú často veľmi dramatické a nekontrolované prejavy v spoločnosti sa podľa môjho názoru rodia v strate zodpovednosti človeka za vlastnú dôstojnosť. Tak ako my i vo svete sa akosi pozabúda na dôstojnosť človeka, ktorá pramení vo vnútri mysliacej bytosti. Ak spoločenské pravidla hry sú nastavené na kolektívnej zodpovednosti, potom je veľmi ľahko dosiahnuteľné, že slabšie, respektíve málo zrelé jedince sa skrývajú za klišé kolektívneho správania a majú pocit, že spoločnosť je zodpovedná za ich potreby bez toho, aby prikladali ruku k spoločnému dielu. Ak sa v tom stáde objaví jedinec, ktorý prejaví záujem vymaniť sa z neho a chce ísť vlastnou cestou, pobúri tým všetkých, ktorým efekt stáda vyhovuje.
V záplave kolektívneho myslenia sme akosi nepostrehli potrebu posilňovania individuálnej zodpovednosti a dôstojnosti človeka. Tak ako kvapka vo vodnom prostredí, tak človek v spoločenskom prostredí je tou individuálnou úrovňou, ktorá vedie k dokonalosti, ale aj pýche a pádu rodiny, komunity, štátu i sveta podľa toho, či je velebená, alebo zatracovaná duša človeka, bez rozdielu rasy, ideologického presvedčenia a triedneho postavenia.
Ak zo systému štruktúry riadenia štátu sme vynechali aktívnu a dôstojnú zodpovednosť človeka za svoje správanie, dochádza ku skolektivizovaniu zodpovednosti a skrývanie sa jedinca za masy. Vtedy rodina, komunita i štát upadá. Poznáme množstvo dobrých i zlých príkladov z histórie, čo to spravilo s rodinami, komunitami i štátmi, ak bola velebená alebo potieraná individuálna kreativita i zodpovednosť človeka. Preto by spoločnosť mala citlivo podporovať hodnotové vlastnosti ľudí i ich zodpovednosť za seba, rodinu, komunitu i štát a nie naopak.
Múdri politici vedia rozoznať, že napríklad strkanie Rómov, teda ľudí, do jedného vreca je ozaj holý nezmysel. Áno, treba to nie len rozpoznávať, ale to aj v spoločnosti pestovať a zveľaďovať. Ak chceme aby spoločnosť prosperovala, potrebujeme individuálne schopnosti človeka rozvíjať, aby človek mal šancu tvoriť i niesť zodpovednosť za svoju rodinu, komunitu i štát, bez ohľadu, na to, do ktorej náboženskej, etnickej, či ideologickej skupiny človek patrí. Ľudia, ktorí majú radi šedú masu, by nemali mať vplyv na spoločenský život. Ak ho majú, ženú spoločnosť k úpadku. Takito ľudia nemajú čo robiť vo verejných funkciách.
Ak dokážeme zmenu napríklad v novembrových regionálnych voľbách, máme šancu naštartovať procesy obnovy zo spoločenského marazmu, ekonomickej biedy i morálneho úpadku. Podporíme nie len duchovnú, ekonomickú i sociálnu emancipáciu človeka a teda aj Róma, ale umožníme ľuďom participovať na rozvoji spoločného dobra. Poznáte človeka, ktorý nie je rád, ak jeho rodina, komunita, či spoločnosť je na neho hrdá? Ja nie! Len spoločenský prínosná práca môže emancipovať a dostať ich z duchovnej biedy. Preto poďme všetci v novembri voliť zmenu, napríklad tým že Rómom dáme len takú prácu, z ktorej sa nedá kradnúť![2]
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/339311/Co-s-Romami-Dat-im-pracu-Nedame-Neda-sa-z-toho-kradnut.html
[2] http://kravcik.blog.sme.sk/c/276259/Romovia-revitalizuju-krajinu-a-uspesne.html
