V kompetencii tohto štátneho podniku je správa vodných tokov, ochrana vodných zdrojov i ochrana pred povodňami. V médiách sa o tomto podniku popísalo kadečo. Jedno je však isté. Tento podnik nespĺňa ani elementárnu úroveň základnej aritmetiky vodného hospodárstva v 21. storočí. Príčinou nízkej kvality odborného rozhodovania, a z toho prameniaci úpadok vnútornej metamorfózy, je nezvládanie riešenia problémov vodného hospodárstva. Stačí si uvedomiť súvislosť dlhodobo traumatizujúcich a čoraz extrémnejších povodní, ako aj novovznikajúce problémy súvisiace so suchom - teda klimatickou zmenou.
Ako funguje vnútorná metamorfóza neschopnosti riešenia ochrany vôd v 21. storočí? Minule som písal o riešení protipovodňovej ochrany mesta Košice, kde sa na základe odborne nezvládnutého riešenia preinvestuje 39 miliónov eur bez odstránenia povodňových rizík v Košiciach: (http://kravcik.blog.sme.sk/c/340081/Kosice-ochrani-pred-velkou-vodou-iba-zrevitalizovany-Spis.html).
Teraz ponúkam príklad zo Zemplína, ktorý súvisí so zneužitím Nórskeho finančného mechanizmu Slovenským vodohospodárskym podnikom pri pokračovaní nezmyselného vysušovania Zemplína. O čo ide? Slovenský vodohospodársky podnik žiada 3,6 milióna eur z Nórskeho finančného mechanizmu na rekonštrukciu čerpacích staníc Kamenná Moľva, Ladislav a Hraň.
Historicky sú veľkou traumou dolného Zemplína časté záplavy z pritekajúcich vôd z horného Zemplína i vnútorné vody dolného Zemplína. Pribudli aj nové traumy - častejšie suchá a postupujúca zmena klímy. Priemerné teploty tu vzrástli o jeden stupeň Celzia. Príčinou tejto teplotnej zmeny je každoročné odčerpávanie miliónov kubíkov vnútorných vôd čerpacími stanicami. Dolný Zemplín tak vysychá a prehrieva sa.
Vysušovanie dolného Zemplína prináša ďalšiu traumu vytláčaním mrakov na horný Zemplín, ktorá je spôsobená zvýšenou produkciou citeľného tepla z vysušenej nížiny. To je nebezpečné pre vznik bleskových povodní na hornom Zemplíne i vytváranie rozsiahlych záplav na dolnom Zemplíne. Tie zvyšujú riziko trhania poriečnych hrádzí, vybudovaných v minulom storočí.
Preto sa očakávalo, že Slovenský vodohospodársky podnik využije historickú príležitosť a finančné zdroje z Nórskeho finančného mechanizmu použije na reálne potrebnú pomoc Zemplínu. Nestalo sa tak. Slovenský vodohospodársky podnik nielenže odmietol spolupracovať na projektoch vodozádržných opatrení na hornom Zemplíne, aby v čase prívalových dažďov pritekalo na dolný Zemplín menej vody, ale sám predložil projekt ZEMPAS, ktorým chce zintenzívniť čerpanie vôd z dolného Zemplína. Prispeje to ešte k väčším rizikám vzniku bleskových povodní na hornom Zemplíne a na dolnom Zemplíne ešte k väčšiemu suchu a potenciálnym rizikám trhania hrádzí počas povodní. Nehovorím už o extrémnejších teplotách.
Ak Nóri akceptujú financovanie projektu, ktorý má údajne slúžiť prispôsobeniu regiónu klimatickým zmenám, požiadam vládu Nórskeho kráľovstva, aby túto nechutnosť zastavila. Neprajem si, aby Nóri financovali vysušovanie Slovenska.
Záverom: Ak súčasná Vláda SR má iný názor na využitie finančných zdrojov z Nórskeho finančného mechanizmu na riešenie klimatickej zmeny na Slovensku, mala predložiť návrh zmeny výzvy partnerom v Nórsku i v Bruseli a potom vyhlásiť výzvu. Ale to neurobila a svojvoľne zmenila ciele výzvy i podporu projektov, ktoré nie sú v súlade s výzvou i memorandom medzi Nórskym kráľovstvom a Slovenskou republikou. Toto je medzinárodná blamáž a hanba, ktorá potvrdzuje, akým spôsobom Slovensko využíva medzinárodné finančné zdroje.