Na sútoku Hnilca a Hornádu v Margecanoch je nádrž bez vody a s bahnom už teraz. Do jari sa situácia ešte zhorší. V pozadí železničný most Margecany - Červená skala.
V pozadí kopce a v popredí stratená riečka Hnilec v bahne suchej priehrady.
Odtiaľ priteká kultúra Spiša. Ak odteká veľa dažďovej vody z poškodenej krajiny Spiša, zákonite veľmi málo priteká pramenistej vody do Ružína. Na chrbte povodňovej vlny priteká bahno i odpad. Za vyšších vodných stavoch sa v priehrade zbiera odpad (http://kravcik.blog.sme.sk/c/234257/Kultura-Spisa-splachnuta-do-priehrady-Ruzin.html). Keď klesnú hladiny, obnaží sa naakumulované bahno, ako je to na obrázku. V takom žalostnom stave sa nachádza vodná nádrž Ružín. Bez záujmu vodohospodárov i politikov. Ani v čase predvolebnej kortešačky o ňu nezavadia. Keď je veľa vody, v Ružíne pláva veľa odpadu. Keď vody klesnú, obnaží sa dno s nazbieraným bahnom.
Treba nahlas povedať že tí, ktorí rozhodli o investovaní do protipovodňovej ochrany Košíc, páchajú niekoľkonásobný zločin. Prvý zločin je v nezmyselnom využití verejných financií. Druhý zločin, je nechať poškodenú krajinu permanentne prispievať k povodňovým rizikám. Tretí zločin je permanentný stres extrémnych výkyvov hladín v nádrži. Štvrtý zločin je nechávať ľudí bez práce a na sociálnych dávkach. Za 39 mil. eur by mohla na Spiši pracovať na obnove poškodenej krajiny armáda viac ako 2.000 dlhodobo nezamestnaných ľudí stavaním vodozádržných opatrení, ktoré by znížili prítok dažďovej vody, bahna i odpadu do Ružína. Tým by si zlepšovali svoje prostredie a navyše vylepšili hladinový režim v nádrži a zvýšili bezpečnosť Košíc pred povodňami.
Ružín by sa stal opäť rajom turizmu aj pre Košičanov. To sa akosi nedarí, lebo Ružínska priehrada je z minulosti známa ako turistický raj pre obyčajných ľudí z Košíc a nie pre papalášov. Napriek tomu papaláši v minulosti mali väčšiu zodpovednosť za kvalitu životného prostredia, ako súčasní. Možno práve preto, lebo dnešným papalášom s voľnými hranicami bez ostnatých drôtov a plnými vreckami peňazí je jednoduchšie cestovať na Seychelské ostrovy, ako nsa nejaký trápny Ružín. Žiaľ obyčajným ľuďom, ktorí žijú z rúk do huby, bol aj Ružín dobrým pre relax. Teraz už nie ani Ružín, ktorý sa z atraktívnej vodnej plochy stáva lokalitou odpadu.
A prečo spomínam v názve článku dvoch politikov z Košíc? Pretože jeden, ako primátor Košíc, by si mohol radšej postaviť hausbót na Ružíne a nie na Jaroveckom ramene pri Bratislave. Vtedy by snáď bol motivovaný využiť svoju politickú funkciu zlepšiť kvalitu vôd v Ružíne. A druhý? Ak by ako štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí mal hausbót na Ružíne, možno by presvedčil tretieho Košičana, teda ministra životného prostredia, aby neblbol a navrhovanú investíciu do regulácie Hornádu presmeroval na zamestnanie armády nezamestnaných na revitalizáciu poškodenej krajiny Spiša.
Kto vie, možno to pán Burian prezradí až keď sa opätovne stane regionálnym poslancom VÚC Košického kraja. Potešil by aj štvrtého Košičana, ministra financií, aby mu kolegovia nerozdrapili štátny rozpočet. Ministrovi financií by možno bolo dobré pripomenúť, že ak by sa 39 mil. eur investovalo do vytvorenia 2.000 pracovných príležitostí pre nezamestnaných na Spiši, do štátnej kasy by sa na odvodoch a daniach vrátilo takmer 15 mil. eur. Ak to pôjde na reguláciu Hornádu, tak si minister financií olíže prázdnu labu. A ozaj. Na Stupavskej konferencii minister Kažimír vyzval tretí sektor, aby pomohol s lepším výberom daní. Tak tu je tip, pán minister!
