Dá sa vysvetliť príčina apokalyptického supertajfúnu na Filipínach?

Autor: Michal Kravčík | 11.11.2013 o 1:46 | (upravené 11.11.2013 o 9:09) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  1445x

Asi áno, ale nie klasickými metódami poznania klímy. Tá sa totiž spolieha na vysvetlenie, že extrémy v počasí rastú s globálnym otepľovaním. Toto zjednodušenie zrejme nebude postačovať aj preto, lebo samotní vedci práve tento tajfún nevedia vysvetliť. Meteorológ Jeffrey Master z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa v magazíne Science vyjadril „Prial by som si, aby som to vedel," Tak poďme trošku dávať dohromady fyzikálne súvislosti vzniku neštandartných javov v atmosfére a možno sa nám podarí prísť na niečo, čo nás môže priviesť k novému poznaniu, ako si vysvetľovať rast extrémov v atmosfére.

Skúsme si urobiť fyzikálny pokus. Do veľkého a plytkého hrnca nalejme vodu a postavíme na plynový šporák. Na hladinu nasypme lupienky kvetov.  Lupienky budú stáť. Ak pod jednou časťou hrnca zapálime oheň, voda sa začne ohrievať. Teplá voda sa začne premiešavať so studenou a lupienky na hladine sa dajú do pohybu. Ak pod hrniec zapálime ďalší oheň, proces miešania teplej vody zo studenou sa urýchli.

Predstavme si ten hrniec v makropriestore na Tichomori tak, že hrniec zasahuje Austráliu, Filipíny i Čínu. Filipínske ostrovy sú uprostred hrnca a dno hrnca sa opiera o Austráliu i Čínu. K rozsiahlym púštnym oblastiam Austrálie sa tento rok pridali suchá a katastrofálne požiare z nedostatku dažďa. Preto sa na Austrálskom kontinente tento rok vyprodukovalo oveľa viac citeľného tepla v preschnutej krajine, ako po minulé roky. Tiež juhovýchodná časť Ázie prechádza dramatickými premenami spriemyselňovania krajiny. Vieme dobre, že v Číne v rozsiahlych oblastiach poklesávajú hladiny podzemných vôd. Napríklad v oblasti Pekingu ročne až o jeden meter. Spriemyselňovanie a tým aj vysušovanie krajiny vyvoláva zvýšenie produkcie citeľného tepla v rozsiahlych oblastiach Číny. Z tohto pohľadu Čína i Austrália sú vlastne dva teritoriálne tepelné ostrovy, ktoré ohrievajú vodu v hrnci a „urýchľujú" jej pohyb. Zrejme toto je jedna z možných príčin výskytu častých tajfúnov v oblasti Filipín i Indonézie.

Prečo však teraz vznikol supertajfún takých nebývalých rozmerov?  Vysvetlenie je možne  hľadať práve v postupujúcej dezertifikácii Austrálie i celej juhovýchodnej Ázie a s tým súvisiacej zvýšenej produkcii citeľného tepla do atmosféry, ktoré zdynamizuváva procesy prúdenia vzduchu medzi teplým a studeným, resp. medzi vysokým a nízkym tlakom vzduchu v atmosfére. Na obrázku to názorne vidíme.

FILIPINY_ZEMEGULA1.JPG

Ak je to tak, potom zmiernenie intenzity tajfúnov a iných superbúrok v tejto oblasti i inde na svete je možné znížením produkcie citeľného tepla vo vzsušených oblastiach. Ak by aj pôvod vzniku tajfúnov bol iný, utlmenie ich účinnosti je možné zrealizovať tiež znížením produkcie citeľného tepla, v tomto prípade na oboch stranách Filipín. Tak v Austrálii, ako aj v Číne. Túto logickú úvahu potvrdzuje podobný jav na východnom pobreží USA. Stačí si spomenúť na superbúrku v novembri minulého roku. O tom som písal tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/312449/Amerika-do-desiatich-rokov-moze-byt-bez-hurikanov-a-tornad.html. Zdá sa, že vysvetlenie vzniku supertajfúnu Haiyan, superbúrky Sandy, či iných prípadov neštandartných javov v atmosfére je treba hľadať v dezertifikácii kontinentov a nie v globálnom otepľovaní. To akosi klimatológovia nepostrehli.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Decembrový prieskum je skúpejší na dobré správy než v minulosti

Prognózovať iné ako pat je neprirodzené.

Výbuch plynu v Prešove: Plynári určili kopať výhradne ručne

SPP - distribúcia reaguje na pochybnosti obvinených.


Už ste čítali?