V zastupiteľskej demokracii je ústavným právom ľudí, žijúcich v regiónoch vyberať si svojich volených zástupcov do verejných funkcií. Vyberáme ich na to, aby v zmysle princípu subsidiarity nám riešili veci, ktoré presahujú úroveň komunít a nedosahujú národnú úroveň. To aj robíme. Robíme to však v zdeformovanej regionálnej samospráve nesúrodých konglomerátov. Prečo? Napríklad Abovská župa sa riadi podľa ideologického priania občanov žijúcich v Zemplínskej župe a naopak. Je tiež úplne uletené, aby Zemplínska župa sa riadila podľa priania voličov v Abovskej župe. Toto jasne potvrdili sobotňajšie regionálne voľby.
V Abovskej župe volilo za župana pravicovo orientovaného politika 60% a lavicového 40%. V Spišskej župe volili občania vzácne vyrovnane. Pravicovému kandidátovi odovzdalo hlas 49% a ľavicovému 51% voličov. V Gemerskej župe si praje ľavicového župana 34% a pravicového 66% voličov. V Zemplínskej župe si však ľavicového župana praje až 74% a pravicového iba 26%. Takéto veľké rozdiely v politickej orientácii jasne potvrdzujú, že regionálna samospráva potrebuje reformu a zásadnú. Nie však v smerovaní k väčším konglomerátom, ako si praje premiér, ale k prirodzenejším regionálnym celkom, v ktorých občania komunít budú niesť väčšiu zodpovednosť za riadenie svojho regiónu a budú si vyberať politikov, ktorí im mentálne vyhovujú. Je úplným nezmyslom, aby napríklad občania Abovskej župy boli obmedzovaní prianím občanov Zemplínskej župy, ktorí majú pocit, že ich potreby vyrieši ten, kto raz za čas prikvitne do regiónu.
Táto nezmyselnosť v regionálnej samospráve má ešte aj iné nepríjemné súvislosti, ktoré znižuje konkurencieschopnosť regiónov i prosperitu, ak v nich nie je prirodzená súťaživosť v ekonomike i politike. Toto sa historický tiež potvrdilo. Rôznorodosť a originalita v riadení, či rozhodovaní tak v politike, ako aj v ekonomike, je hybnou pákou dynamiky rozvoja a prosperity. Ak sú si ľudia v chudobnejších regiónoch istí z presvedčenia, že politici neprirodzených konglomerátov im zabezpečia istoty, sú nie len v hlbokom omyle, ale zároveň susedov vťahujú na tú istú úroveň „prosperity", ako sú oni sami. Nebudú mať totiž spätnú väzbu o iných, možno efektívnejších, metódach riadenia svojich regiónov. Nie nadarmo sa zvykne hovoriť, že bohatší sused aj tebe pomôže. Nikdy to nie je naopak.
Preto tou zásadnou reformou verejnej správy je prinavrátiť sa k formovaniu prirodzených regionálnych celkov, ktoré sa historický vyvinuli a profilovali si svoj kultúrno-sociálny regionálny patriotizmus. Keďže regionálne voľby neprispeli k tomu, aby sa odštartovala zásadná reforma nie len regionálnej samosprávy, bude sa musieť formovať nová politická kultúra, ktorá prinesie Slovensku perspektívu i prosperitu do regiónov.
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/338908/Volby-do-VUC-Skuska-politickej-dospelosti-regionov-Slovenska.html