Zahasme motory rastu extrémov počasia

Autor: Michal Kravčík | 27.12.2013 o 14:18 | (upravené 28.12.2013 o 7:42) Karma článku: 10,47 | Prečítané:  1890x

Už takmer každý mesiac prichádzajú správy o katastrofických prejavoch počasia. Momentálne sú povodne na Britských ostrovoch. Na opačnej strane Európy - v oblasti Moskvy - historicky teplá zima. Kanada i severovýchodná časť USA zaznamenáva rekordné prívaly snehu. Ak sa posunieme niekoľko mesiacov dozadu, tak napríklad koncom septembra na stredozápade USA zamrzlo viac ako 80 tisíc kráv, v júli v Arizone vystúpili horúčavy na viac ako 50 stupňov Celzia. Keď v roku 2010 postihli Slovensko katastrofálne záplavy, tak Moskva bola zahalená dymom z lesných požiarov, ktoré vznikali v dôsledku extrémneho sucha v celej Moskovskej oblasti.

 

Dnes som si pozrel nórsky dokumentárny film „Budúcnosť vody", ktorý okrem iných smutných príbehov zrodených z nedostatku vody ponúkal aj fakt, že variabilita v distribúcii zrážok bude v budúcnosti znásobovať sucho i povodne. V regiónoch, kde prší veľa, bude pršať ešte viac a v regiónoch, kde prší málo, bude pršať ešte menej. Pre mňa bolo prekvapením použitie príkladu konfliktu o vodu - juhoafrická vláda Nelsona Mandelu použila zbrane proti demonštrantom v chudobnom horskom štáte Lesotho, ktorí protestovali proti lacnému predaju vody pre vysušené mesto Johannesburg.

Práve toto je dobrý príklad, ako vysvetliť príčinu nielen priestorovej, ale aj časovej zmeny rozdelenia zrážok. Z takých a podobných miest, akým je osemmiliónový Johannesburg, sa do atmosféry produkujú ohromné kvantá tepla. To teplo sa produkuje tým, že zo  zastavaného, odkanalizovaného a vysušeného mestského prostredia sa nespotrebovaná energia Slnka na nevyparenej vode transformuje na citeľné teplo. Z toho vyplýva, že mestské prostredie s koncentrovanou zástavbou zapečatených, vysušených a odkanalizovaných plôch je motorom produkcie tepla do atmosféry. Rozsah produkcie tepla do atmosféry - teda výkon týchto motorov - závisí od rozsiahlosti zástavby.

Už viac ako 50 % ľudskej populácie žije vo veľkých mestách. Teda asi tri a pol miliardy ľudí. Na každého z nich pripadá minimálne 100 m2 zapečatených a odkanalizovaných plôch, ktoré umožnili odkanalizovanie do oceánov viac ako 10.000 mld. m3 tej dažďovej vody, ktorá pred 100 rokmi recyklovala v malých vodných cykloch. Tým sa do atmosféry produkuje o asi 7.000 mil. GWh viac tepla, ako pred 100 rokmi. Toto teplo v interakcii s latentným teplom, viazané na vyparovanú vodu, zvyšuje intenzitu prúdenia vzduchových más v atmosfére.

Ak by sa nám podarilo napumpovať stratenú vodu do malých vodných cyklov, motory rastu extrémov počasia sa utlmia, časová i priestorová distribúcia zrážok by sa postupne začala prinavracať do normálu. Výsledkom tohto procesu by bolo rovnomernejšie rozdelenie zrážok. Teda pokles extrémnych prívalových dažďov a s nimi súvisiacich nebezpečných povodní a na strane druhej - v prípade dlhodobého výpadku zrážok - menej časté sucho. Znamená to, že zrážky by boli častejšie a menej výdatné. Toto je alfa i omega prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?