Róbert Fico nie je pripravený pracovať pre Slovensko

Autor: Michal Kravčík | 5.1.2014 o 17:00 | (upravené 5.1.2014 o 18:36) Karma článku: 19,09 | Prečítané:  6188x

Je veľa mediálnych výstupov, hovoriacich o neblahom dopade medzinárodnej pomoci na rozvoj Slovenska. Menej je však známych konkrétnych prípadov, ako to funguje v praxi. Finančná pomoc prúdi na Slovensko aj z Nórskeho finančného mechanizmu. V jeho rámci aj investícia 14 miliónov eur, určených na projekty ochrany pred klimatickou zmenou. Za 14 miliónov eur nie je možné vyriešiť všetky problémy na Slovensku, preto sa v zložitom negociačnom procese s Nórmi dospelo k využitiu peňazí nórskych daňových poplatníkov na riešenie adaptačných opatrení pred klimatickou zmenou na Zemplíne, Hornej Nitre i v dvoch vybraných mestách.

Jedným z vážne skúšaných regiónov Slovenska s upadajúcou ekonomikou, vysokou nezamestnanosťou i najčastejším výskytom záplav i sucha, je Zemplín. Z jednoduchého dôvodu. Naštartované rozsiahle vodohospodárske úpravy v 60. rokoch 20. storočia vytvorili rozsiahly systém odvodňovacích kanálov s čerpacími stanicami, ktorý mal z Východoslovenskej nížiny spraviť druhú obilnicu Slovenska. Z nížiny sa však druhá naša obilnica nestala, ale vysychajúci prehriaty región s vysokou prašnosťou a výskytom alergénov v ovzduší, s vysokou nezamestnanosťou a nateraz bez perspektívy. Prečo? Preto, že z regiónu sa ročne odčerpáva viac ako 50 miliónov m3 nenahraditeľnej tekutiny - VODY.

Sucho a horúčavy sa prejavujú zvýšeným výskytom astmatických ochorení na celom Zemplíne. Ďalším rizikom je produkcia citeľného tepla z vysušenej krajiny, čím sa celá oblasť extrémne prehrieva a vytvára tepelný ostrov nad nížinou, ktorý vytláča mraky do okolitých chladnejších hôr. Preto na nížine menej prší a v okolitých horách prší viac ako v minulosti. Tvorba ťažkých mrakov v okolitých horách dramaticky prispieva k vzniku bleskových povodní, ktoré následne trhajú ochranné hrádze okolo zemplínskych riek a spôsobujú záplavy. Takže celý vodohospodársky systém na Zemplíne, vytvorený ešte v období budovania svetlých zajtrajškov, systémovo devastuje celý Zemplín. Žiaľ, po roku 1989 sa v tom pokračovalo.

Zemplín urgentne potrebuje investovať do zadržiavania vody a nie do jej odčerpávania, aby sa neprehlboval vlahový deficit. Ak v území nížiny spadne 600 mm zrážok a potenciálne sa vyparí až 900 mm vodného stĺpca ročne, pre trvalo udržateľný rozvoj Zemplína je dôležité zadržať každý kubík dažďovej vody a nie ho odčerpávať - aby sa vlahový deficit neprehlboval. Preto odvodňovacie systémy Východoslovenskej nížiny potrebujú nulový odtok vody z územia, aby sa región v budúcnosti nepremenil na púšť.

Vláda Ivety Radičovej chcela pomôcť Zemplínu za pomoci Nórskeho finančného mechanizmu. Na Zemplíne sa mal realizovať projekt regenerácie poškodenej krajiny v okolí Zemplínskej Šíravy tak, aby v okrese Sobrance nevznikali povodne a zároveň aby sa na východnej strane Zemplínskej Šíravy vytvoril nový vodný zdroj, ktorý by bol zaústený do nádrže a začal sa proces zlepšovania kvality vody v Zemplínskej Šírave. Teraz je tam zostarnutá eutrofizovaná voda a objekty cestovného ruchu si na jej brehu dávajú budovať bazény, aby aspoň takto prilákali turistov. Zlepšením kvality vody v nádrži sa však prinavráti masový záujem ľudí rekreovať sa v oblasti Zemplínskej Šíravy. Celé toto riešenie malo ukázať cestu, ako komplexne riešiť rozvoj regiónu prostredníctvom regenerácie poškodených častí krajiny. Z tohto riešenia boli nadšení aj Nóri a videli v tom jasné modelové riešenie pre adaptáciu na klimatickú zmenu, z ktorého sa skúsenosti využijú nielen na Slovensku, ale aj inde. Na realizácii projektu malo pracovať viac ako tisíc ľudí.

Nástupom vlády Róberta Fica sa záhadným spôsobom, a to bez vedomia Nórov, na Úrade vlády projekt zmenil. Zrazu sa pohľad vládnych úradníkov o 180 stupňov otočil - adaptácia na klimatickú zmenu teraz podľa nich znamená odčerpávanie vody z krajiny a nie jej zadržiavanie. A na to idú použiť nórske peniaze - aby zrekonštruovali čerpacie stanice, teda aby sa intenzívnejšie pracovalo na vysušovaní krajiny. Darmo, že klimatológovia varujú, že sa krajina vysušuje[1].

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil výzvu na predkladanie ponúk na rekonštrukciu čerpacích staníc s financovaním z Nórskeho finančného mechanizmu z programu Adaptácie na klimatickú zmenu[2]. Obstarávateľom je Slovenský vodohospodársky podnik a to s investíciou takmer 4 milióny eur na zefektívnenie čerpania vnútorných vôd z odvodňovacích systémov. To znamená, že financie určené na pomoc Slovensku, budú využité na podporu tvorby ešte väčšieho sucha, vyššej prašnosti ovzdušia (so zvýšeným rizikom astmatických ochorení v regióne) a v konečnom dôsledku na zvýšenie rizika výskytu extrémnych povodní. Takto „odborne" sa rozhoduje na Úrade vlády pod vedením premiéra Róberta Fica. Aj tento príklad použitia verejných peňazí na ďalšiu devastáciu Zemplína len potvrdzuje, že Róbert Fico nie je pre Slovensko pripravený, ako nám to v týchto dňoch tvrdí zo svojich predvolebných bilboardov.

Článok môžete podporiť aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Robert-Fico-nie-je-pripraveny-pracovat-pre-Slovensko


[1] http://tech.sme.sk/c/7056510/oteplovanie-meni-planetu-zohreje-sa-viac.html

[2] https://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/228562

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Glváč dohadoval stretnutie so Zsuzsovou v Chorvátsku

Podpredseda Smeru sa opakovane pokúšal o stretnutie so Zsuzsovou.

Dobré ráno

Dobré ráno: Ešte nie je čas na paniku z koronavírusu

Aká je situácia okolo šíriacej sa epidémie.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Ako Zsuzsová rozvášnila Danka

Za obeť mu padli nevinné výložky.


Už ste čítali?