Aká je budúcnosť a perspektíva lyžiarskeho biznisu na Slovensku?

Autor: Michal Kravčík | 26.1.2014 o 13:57 | (upravené 27.1.2014 o 10:02) Karma článku: 13,75 | Prečítané:  10364x

Minulé som počul, že už aj majitelia lyžiarskych stredísk chcú požiadať vládu, aby kompenzovala nepriazeň počasia. Možno v predvolebnej kampani sa im to podarí. Argument našli v častých kompenzáciách poľnohospodárov za nevyspytateľné počasie. Teraz keď trochu prituhlo, môžu si svoje podnikateľské ratolesti zasnežiť a ponúknuť potešenie lyžiarom. Aká je však budúcnosť a perspektíva v lyžiarskom biznise?

Bude viac a viac nevyspytateľne počasie. Výkyvy teplôt i zrážok budú ako na hojdačke s vážnym dopadom aj na lyžiarsky priemysel a s tým aj vyššie ceny v lyžiarskych strediskách. Možno príbeh už dvojročného sucha v Kalifornii by mohlo pootvoriť oči, ako tomu nebezpečnému trendu zabrániť. Tak sa poďme zoznámiť s extrémnym suchom v Kalifornii.

Posledné dva roky trápi Kaliforniu extrémne sucho. Navyše, je tu aj znepokojujúci trend poklesu zrážok. Za 117 rokov sledovania zrážok v Kalifornii dosahuje pokles 10%. Je to veľmi zlá správa pre región, v ktorom rastie populácia a tým i nároky na vodu. Preto pred Kaliforniou stoja ekonomické, politické i sociálne výzvy, ako tento nebezpečný trend zvrátiť. Už nestačí len znižovať spotrebu vody a efektívnejšie ju využívať. Je pravdepodobne čas na zásadnú systémovú zmenu. Aby sa dospelo k rozhodnutiam systémovej zmeny, je potrebné diagnostikovať problém z viacerých uhlov pohľadu. Ponúkam priateľom do Kalifornie jednu z možných príčin znepokojujúceho trendu, ktorá je definovaná na princípoch Novej vodnej Paradigmy (www.waterparadigm.org).

Poďme však trochu do histórie. V roku 1850 Kongres schválil zákon, ktorý umožnil súkromné vlastníctvo močiarov za podmienky ich rekultivácie. Po schválení zákona boli viac ako 2 milióny akrov (810 tisíc hektárov) močiarov rozdelených do súkromného vlastníctva a vysušené. Od roku 1850 sa začali budovať hrádze na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Po veľkej povodni v roku 1862, ktorá zničila ochranný systém poľnohospodárskej pôdy, sa začali stavať ešte vyššie hrádze. Protipovodňový systém sa zdokonaľoval po ďalších povodniach z rokov 1878 a 1888.

Pôda v Kalifornii, v kombinácii s miernou klímou, umožňuje dosahovať vysoké úrody. Problémy sú však s povodňami i častými požiarmi, ktoré negujú prirodzené výhody Kalifornie. V období dažďov (december až marec) je zrážok veľa a intenzívnych. Prívalové zrážky často dosahujú 50 i 70 mm. Vo vegetačnom období je však zrážok veľmi málo a preto sa v 20. storočí vybudoval unikátny Centrálny Kalifornský vodohospodársky systém, ktorý dokáže ročne distribuovať asi 49 miliárd m3 sladkej vody pre potreby 30 miliónov ľudí a zavlažiť 5,68 milióna akrov (2,3 milióna hektárov) poľnohospodárskej pôdy. 80 až 85% tejto vody sa používa pre poľnohospodárstvo a asi 10% pre spotrebu v mestách.

V súvislosti s hospodárskych rozvojom Kalifornie sa rozrastali mestské konglomeráty. Momentálne v piatich najväčších mestách (Los Angeles, San Francisco, San Diego, San Jose a Sacramento) žije viac ako 20 miliónov ľudí. S urbanizáciou prostredia súvisí pečatenie, „zastrešovávanie" zemského povrchu a odkanalizovanie dažďovej vody. Podľa hrubých odhadov sa z týchto miest ročne odkanalizuje asi 1,2 miliardy m3 dažďovej vody. Zo všetkých urbánnych zón i ďalších zemských povrchov, ako sú dopravné koridory či diaľnice, sa z Kalifornie odkanalizuje viac ako 2 miliardy m3 dažďovej vody ročne. Táto voda v minulosti vsakovala do pôdy a vyparovala sa do atmosféry, tvorila mraky, kondenzovala a vytvárala dážď. 50-ročné pôsobenie urbanizácie, teda pečatenia zemského povrchu a obmedzovania vsaku dažďovej vody do pôdy, ako i obmedzenie výparu vody do atmosféry, tvorby mrakov a ich kondenzácie, znamená úbytok asi 100 km3sladkej vody z teritória Kalifornie. Toto sú odhadované čísla. Treba však urobiť komplexnú analýzu ubúdania zásob vody v malých vodných cykloch v teritóriu Kalifornie a vlastne nielen tam, ale v celých Spojených štátoch amerických. Dôležitejšie ako čísla je samotné pochopenie princípu ubúdania zásob vody v systéme malých vodných cyklov.

Dobrou správou pre Kaliforniu je, že existuje riešenie, ktoré by mohlo nielen zastaviť nebezpečný trend ubúdania zrážok v budúcnosti, ale ho aj zvrátiť. Na to, aby sa tak stalo, je najvyšší čas v celej Kalifornii spustiť masívnu regeneráciu poškodenej krajiny, realizáciu vodozádržných opatrení, ktoré budú zbierať dažďovú vodu a budú nasycovať pôdu vodou i posilňovať výpar vody do atmosféry. Ak by z analýz vzišlo, že ročne sa z poškodených ekosystémov Kalifornie stráca 2 miliardy m3 vody, treba pripraviť akčný plán na vybudovanie opatrení, ktoré dokážu jednorázovo a cyklicky zachytiť 2 miliardy m3 dažďovej vody. Takýto program bude mať zásadný pozitívny dopad na celé hospodárstvo Kalifornie, zlepšenie životného prostredia, zvýšenie environmentálnej bezpečnosti i trvalo udržateľný život. Okrem dostatku vody pre ľudí, potraviny a prírodu sa ozdraví klíma, zmiernia sa extrémne výkyvy počasia, zníži sa riziko výskytu požiarov i ďalších úkazov živelných katastrof.

Tak a všetci aj tí, ktorí radi na Slovensku lyžujú, by sa tiež mali snažiť o to, aby dažďová voda nebola odpadom. Prečo? Lebo dažďová voda, jej dostatok v krajine, je kľúčom aj k stabilnému počasiu bez extrémnych výkyvov.  Len pripomínam, že ročne zo spevnených plôch miest a obcí Slovenska sa odkanalizuje viac ako 100 mil. m3 dažďovej vody, ktorá potom chýba v malých vodných cykloch. Za to zaplatíme vodárenským spoločnostiam "len" 100 mil. eur. Za 10 rokov "len" 1 miliardu eur. Podobne je to aj s lyžiarskymi svahmi. Dažďová voda aj z nich odteká bez úžitku, eroduje pôdu, vysušuje krajinu a prispieva k zvyšeným rizikám extrémov počasia. Potom sa čudujeme, že lyžiarske svahy sú bez snehu. Ako náhradu sme vymysleli pumpovanie vody z údolí na zasnežovanie lyžiarských svahov. Stačí si obzrieť lyžiarske stredisko v Tatranskej Lomnici v lete, ako sú svahy zerodované. Keďže dažďovú vodu považujeme za odpad prší zriedkavejšie a keď zaprší tak až tak, že musíme ratovať hole životy pred povodňou. A na konci tohto príbehu je sucho. Potom nám už ani Boh nepomôže.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?