Žigová stratégia proti zmene klímy rieši potreby úradníkov a nie SR

Autor: Michal Kravčík | 16.2.2014 o 11:35 | (upravené 16.2.2014 o 12:47) Karma článku: 9,25 | Prečítané:  768x

Envirorezort pripravil Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky klímy. Pripravil rozsiahlu 119 stranovú správu a nie stratégiu. V úvode stratégia tvrdí: „Dôvodov, prečo SR nemá zatiaľ k dispozícii komplexný strategický dokument k možnostiam proaktívnej adaptácie a manažovaniu rizík spojených s extrémnymi výkyvmi počasia môže byť viac". Žigov envirorezort zrejme si nevšimol Vládny Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý komplexne a systémovo riešil práve to, čo predkladaná stratégia chce riešiť.

Minister, ktorý predkladá stratégiu do medzirezortného pripomienkovania veľa krát kritizoval, že vo Vládnom  Programe revitalizácie krajiny nešlo o systémové riešenia. Preto v tomto príspevku ponúkam porovnanie rozdielu cieľov medzi tým, čo predkladá Žigov envirorezort na schválenie Vláde a to, čo sa schválilo a efektívne začalo realizovať za vlády Ivety Radičovej v roku 2010 a za vlády Róberta Fica sa to zastavilo.

Tu sú ciele Žigovej Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy:

  • Poskytnúť objektívnu informáciu o súčasnom stave adaptačných procesov v SR;

  • Na základe dostupných scenárov vývoja zmeny klímy popísať jej prejavy v SR;

  • Analyzovať očakávané dôsledky zmeny klímy pre rozhodujúce oblasti/sektory ekonomických činností;

  • Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;

  • Určiť postupy pri predchádzaní a manažovaní rizík spojených s extrémnymi prejavmi počasia, s cieľom minimalizovať sociálne a ekonomické náklady s tým spojené;

  • Podporiť rozvoj a aplikácie metodík, modelov a nástrojov na lepšie posudzovanie investičných rizík spojených s nákladmi na škody a adaptáciu na regionálnej, lokálnej úrovni, ale aj na úrovni individuálneho projektu;

  • Na základe inventarizácie súčasného stavu prijať odporúčania pre rozvoj informačných technológií a budovania znalostnej základne pre účinnejšiu adaptáciu;

  • Identifikovať príležitosti spojené s procesom adaptácie a vytvoriť podmienky na ich praktickú realizáciu;

  • Navrhnúť kritériá pre výber a hodnotenie investičných priorít  v rámci adaptačných opatrení;

  • Navrhnúť systém na monitorovanie, hodnotenie a revíziu adaptačných opatrení s ohľadom na dynamiku a neistoty budúceho vývoja scenárov zmeny klímy;

  • Umožniť efektívne prepojenie proaktívnych adaptačných opatrení na finančné zdroje v rámci pripravovaných Operačných programov na obdobie 2014 - 2020 a v rámci nového finančného nástroja LIFE;

  • Konečným cieľom je vytvoriť základnú inštitucionálnu a informačnú infraštruktúru, ktorá by SR umožnila účinnú a nákladovo efektívnu adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy do roku 2020.

Napriek tomu, že autori predkladanej stratégie majú pocit, že uvedené ciele sú ambiciózne, je treba nahlas povedať, že to čo envirorezort považuje za ciele, sú iba čiastkové úlohy, ktoré by mali monitorovať, ako adaptácia na zmenu klímy prebieha. Z týchto „cieľov už teraz je jasné, že kompetentné inštitúcie budú sledovať degradačné zmeny v prebiehajúcej klimatickej zmene a budú predkladať ďalšie a ďalšie správy, ako proces degradácie prebieha. Preto Žigová Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy nie je stratégia, ale iba pracovným materiálom pre skutočnú stratégiu.

Aby čitateľ bol v obraze a vedel porovnávať s cieľmi Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodia a krajiny, ktorý Vláda schválila v októbri 2010 a súčasná vláda považuje za nesystémové v prevencii pred klimatickou zmenou. Uverejňujem ciele spomínaného programu:

  • vytvoriť, aktivovať a dlhodobo vytvárať podmienky pre spoločensky užitočné a makroekonomicky efektívne fungovanie komplexného a integrovaného systému opatrení pre zabezpečenie prevencie pred povodňami, pre znižovanie ich rizík, rizík vysušovania krajiny a ostatných rizík náhlych živelných pohrôm.

  • zadržať dažďovú vodu v krajine. V podmienkach  súčasného stavu povodí/územia/krajiny je odtok dažďovej vody umelo urýchľovaný. Dažďová voda v krajine nemôže plniť svoje užitočné funkcie, čo významným spôsobom prispieva k zhoršovaniu stavu povodia/územia a následnému vysušovaniu krajiny. Tým sa cyklicky ďalej zhoršuje retenčná schopnosť pôdy/územia a opätovne dochádza k zvýšeniu rizika ničivejších povodní a ostatných rizík.

  • vytvoriť a vybudovať v lesnej, v poľnohospodárskej a v urbánnej krajine na celom území SR vodozádržné krajinné a terénne útvary a v intravilánoch obcí a miest vybudovať vodozádržné systémy, zariadenia a technické riešenia s celkovou  cyklickou zádržnou kapacitou dažďovej vody v objeme 250 miliónov m3. Následne tieto vodozádržné systémy/zariadenia zodpovedne prevádzkovať, udržiavať ich funkčnosť, vykonávať ich údržbu a servis. Pôjde o nepretržitý, cyklický proces.

  • minimalizácia vzniku povodňových prívalových vôd v ich zdrojových oblastiach vhodnými opatreniami a úpravami v krajine a zmenou prístupu k hospodárskemu využívaniu krajiny a adaptácie krajiny na nezvratné, najmä globálne environmentálne zmeny. Súčasne sa tým obnovia ekosystémové funkcie krajiny, ktoré svojimi prirodzenými vlastnosťami zadržia dažďovú vodu, umožnia jej vsakovanie, zabezpečia kvalitu pôdy a v rámci priestorovej optimalizácie funkcií, potrieb a využívania krajiny človekom, obnoví aj jej ekologická stabilita. Súčasne sa tým umožní racionálnejšie využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov, zmierni dopad globálnych zmien a optimalizuje priestorová organizácia hospodárenia v krajine, najmä poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a územného rozvoja.

  • zmena civilizačného prístupu k vode a ku krajine, pochopenie ich vzájomnej interakcie a komplexnej prepojenosti. Program bude nástrojom  k spoznaniu multiplikačnej funkcionality dažďovej vody v krajine a k uvedomeniu si jej efektívneho a strategicky využiteľného potenciálu.

  • civilizačné pochopenie nevyhnutnosti zníženia odtoku tej dažďovej vody, ktorá namiesto potenciálneho úžitku a príspevku k revitalizácii krajiny/povodia/územia, na jeho škodu odteká do tokov a v čase zvýšených zrážok a prívalových dažďov spôsobuje záplavy a ničivé povodne.

  • zmena prístupu k hospodáreniu a využívaniu krajiny/územia/katastra od súčasného  prevažne úžitkového (intenzívneho) prístupu, zameraného prioritne na čerpanie zdrojov a produkciu, k ekologicky vyváženému prístupu s dôrazom na revitalizáciu a  obnovu krajiny/územia/povodia ako predpokladu dlhodobého uchovania produkčného potenciálu krajiny, znižovania povodňových rizík, rizík sucha a znižovania škôd v dôsledku prírodných pohrôm a extrémov počasia.

Záverom už len krátka poznámka: Ak vláda materiál schváli, bude to len ďalší dôkaz nekompetentnosti tejto vlády riešiť skutočné problémy Slovenska!


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?