Prečo je také sucho

Autor: Michal Kravčík | 6.4.2014 o 14:58 | (upravené 6.4.2014 o 21:07) Karma článku: 11,87 | Prečítané:  1536x

V 10. storočí Ibráhím Ibn Jakúb At-Turtúší o západných Slovanoch napísal: „V ich krajinách nebývajú hladomory, ktoré by zapríčinilo dlhotrvajúce sucho. Skôr naopak. Hlad môže vypuknúť, keď veľa prší... Ak málo prší, nemá to zlé následky, lebo v týchto krajinách je vlhko... Slovania budujú väčšinu svojich hradov... na lúkach bohatých na vodu a kroviská... sídlia v najúrodnejších krajoch, najbohatších na rozličné prostriedky obživy. Veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si poživeň..."[1]. Čo sa to vlastne nielen u nás stalo, keď nás už začína ohrozovať sucho?

Pamätáme si - na jar v roku 2009 tri mesiace nepršalo, v lete 2010 boli historické povodne. V lete 2011 sa začalo extrémne sucho, ktoré prakticky trvá doteraz. Prečo je počasie takto narušené? Prečo sú také výrazné výpadky zrážok? A ak prídu, tak prečo spôsobujú katastrofálne povodne? Odpoveď treba hľadať v hlbšom pochopení princípov fungovania vodného cyklu i toho, ako je dotovaný vodou. Vieme dobre, že pršať môže len vtedy, ak je v ovzduší dostatok vodnej pary.

Bežne sme médiami informovaní, že zrážky nám prinášajú frontálne systémy od Atlantiku. Je to pravda a súčasne nie celá pravda. Bežný názor treba doplniť o to, že voda cirkuluje nielen cez veľký vodný cyklus, ale aj cez malý vodný cyklus. Učili sme sa predsa, že voda sa z krajiny vyparuje, prispieva k vlhkému vzduchu, tvorbe mrakov, ich kondenzácii a následnej tvorbe zrážok. Vyparená voda z krajiny je súčasťou malých vodných cyklov. Je to všetka voda, ktorá neodtečie do mora. Vieme tiež aj to, že voda v malých vodných cykloch sa medzi zemou a ovzduším vymení v priemere každých 8 dní.

My postarší sa dobre pamätáme na to, že kedysi pršalo oveľa častejšie, v niektorých regiónoch Slovenska takmer denne so železnou pravidelnosťou. A tu je zrejme podstata problému, na ktorú upozorňujem už od konca 90. rokov minulého storočia. Ak poškodzujeme lesnú, poľnohospodársku, či urbánnu krajinu akýmkoľvek spôsobom, obmedzujeme vsakovanie vody do pôdy. Následne sa jej teda menej vyparí. Logicky to znamená, že prestáva pršať. Z analýz vodnej bilancie na Slovensku vyplýva, že za ostatných 60 rokov sa u nás stratilo takmer 14 miliárd m3 práve tejto vody. V minulosti dažďová voda oveľa viac nasycovala krajinu. Zadržiavaná v ekosystémoch sa vracala do malých vodných cyklov - preto častejšie a s menšou výdatnosťou pršalo.

Riešenie je teda zdanlivo jednoduché - vráťme vodu do malých vodných cyklov! Ak krajina vysychá, tak je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme poškodenú krajinu zregenerovali tak, aby v nej ostávalo viac dažďovej vody. Ak sa bude krajina nasycovať dažďovou vodou, bude logicky regenerovať kolobeh vody v prírode s častejším a menej výdatným výskytom zrážok. Tento proces návratu vody do krajiny naštartovala v našich podmienkach vláda Ivety Radičovej. Vo vládnom Programe revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorého cieľom bolo ozdraviť klímu, žiaľ vláda Roberta Fica nepokračuje.

Výkyvy počasia potvrdzujú, že koncept postupnej obnovy poškodenej krajiny by mal byť v súčasnosti jednou z najväčších priorít nielen pre Slovensko, ale i celý náš kontinent. Ak mi občania Slovenskej republiky dajú mandát do Európskeho parlamentu, ako jeho poslanec urobím všetko pre to, aby sa o riešeniach tohto čoraz pálčivejšieho problému hovorilo na celoeurópskej úrovni. V rámci revitalizačných programov by tak svoje pracovné príležitosti pri obnove poškodenej krajiny mohli opäť dostať aj občania Slovenska.

Článok môžete podporiť aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Preco-je-take-sucho


[1] Citát z knihy: Slovensko očami cudzincov, Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Literárne informačné centrum, Bratislava, 1999, s. 242

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?