Najväčšími novodobými problémami sú aj na Slovensku čoraz častejšie a extrémnejšie povodne alebo sucho - teda extrémy v počasí. Ohrozujú bezpečnosť ľudí, znižujú konkurencieschopnosť a prehlbujú úpadok regiónov. Zvyšuje to sociálne napätie medzi obyčajnými ľuďmi. Vzniká pocit, že to, čo v podobe zrážok prichádzalo zadarmo, teraz prichádza nevyspytateľne a navyše treba za to draho platiť. Žiaľ tí, ktorí sa uchádzajú o verejné funkcie, ponúkajú verejnosti riešenia, ktoré demotivačne predražujú život obyčajných ľudí. Až tak, že sa to stáva ekonomicky, sociálne i environmentálne neúnosný.
To, čo má na našej planéte hodnotu, doslova vyrástlo z vody. Bez nej nielenže život nemá zmysel, ale ani by neexistoval. V budúcnosti bude prosperovať iba tá krajina, ktorá už teraz naštartuje princípy celoplošnej ochrany a obnovu vody v krajine. Čo to znamená v praxi? Najmä systémové investovanie do celoplošného zadržiavania dažďovej vody. Oproti doterajšej vodohospodárskej praxi ide o minimálne 10 násobne lacnejšie riešenie, ktoré zabezpečí dostatok vody pre ľudí, prírodu i zdravšiu klímu. Tento proces Slovensko naštartovalo v roku 2011. A ak naberie odvahu v ňom pokračovať, stane sa globálnym hráčom v rozvoji Modrej ekonomiky.[1]
Kanaďanka Maude Barlow, poradkyňa Generálneho sekretára OSN pre vodu, vo svojej publikácii „Modrá budúcnosť"[2] upozorňuje na slovenské skúsenosti z Programu revitalizácie krajiny. Slovenský program označila za unikátny príklad, ako možno efektívnejšie riešiť obnovu vôd. Takže máme historickú šancu aspoň v niečom vyniknúť, aspoň niečo originálne zo Slovenska ponúknuť. Čas sa kráti. Nikto nebude čakať, kým sa my odhodláme prekročiť svoj vlastný tieň.
[1] http://www.abc.net.au/tv/bigideas/stories/2011/08/16/3293620.htm
