Veterné kalamity budú našu krajinu ničiť čoraz viac. A nemuseli by...

Autor: Michal Kravčík | 2.6.2014 o 10:40 | Karma článku: 7,65 | Prečítané:  1383x

V novembri 2004 bolo suché a teplé počasie po celú jeseň. Vysušená a prehriata Popradská kotlina s výstupnými teplými prúdmi zintenzívnila účinky vpádu studeného frontálneho systému do tatranskej oblasti vytvorením plošnej veternej dýzy od hrebeňov Tatier do Popradskej kotliny. Tento názor potvrdzuje rozdiel rýchlosti vetra nameraného na Lomnickom štíte a na Štarte nad Tatranskou Lomnicou. Na Štarte dosahovala rýchlosť vetra asi o 60 km/h viac. Takzvaná bóra od nadmorskej výšky asi 1200 metrov plošne likvidovala všetky lesné porasty, ktoré jej stáli v ceste a to na území Vysokých i Nízkych Tatier.

Na prvom zasadaní Vládneho výboru pre obnovu Tatier 13. decembra 2004 som pripomenul nevyhnutnú potrebu riešiť obnovu tatranskej prírody znížením vplyvu vysušenej Popradskej kotliny na vznik vetrových kalamít. Skupina odborníkov možné riešenia tohto problému zadefinovala na pracovnom stretnutí na pomoc obnove Vysokých Tatier v Tatranskej Lomnici v dokumente s názvom: „Tečúca čistota Tatier“, a to ešte začiatkom decembra 2004 (http://www.cassovia.sk/news/6635). Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda povedal, že sa o tom budeme baviť až v druhej etape obnovy.

Život išiel ďalej, konflikt v Tatrách rástol na naše pomery do nebývalých rozmerov a aj vďaka nemu Dzurindova vláda predčasne skončila svoju púť. Druhá etapa obnovy sa samozrejme dodnes nerealizovala. Prešlo ani nie desať rokov a podobný úkaz, aký sa v Tatrách udial v novembri 2004, nastal v máji 2014 na skoro polovici územia Slovenska. No a my sa divíme, ako je možné, že sa typický úkaz jesenných padavých vetrov (tzv. bóra) objavil už aj v jarnom období.

Ako bola netypicky teplá jeseň v roku 2004, tak sme mali netypicky teplú ostatnú zimu, ktorá vo vysušených údoliach a nížinách podobne naakumulovala veľké množstvo tepla. To v synergii s vpádom studeného frontálneho systému dokáže štartovať veterné dýzy. A ich účinky sa už postarajú o našu „bezpečnosť“. Tu je doslova pole neorané pre vedecké tímy, ako tento závažný problém riešiť, kým je ešte čas. Veľa ho už neostáva. Na Slovensku sme pritom premrhali už desaťročie, počas ktorého sa naši odborníci mohli pokúsiť vedecky popísať príčiny neštandardných javov v atmosfére, ako aj navrhovať možné opatrenia na znižovanie ich intenzity a tým aj elimináciu ich ničivých dopadov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?