Prečo Žilinu zasiahla vodná katastrofa

Autor: Michal Kravčík | 22.7.2014 o 7:32 | Karma článku: 12,18 | Prečítané:  20800x

Rastom spevnených a zastrešených plôch v meste a ich napájanie na starý kanalizačný systém už nestačí odvádzať prívalové dažde. Preto na viacerých komplikovaných úsekoch v meste dochádza k záplavám. V roku 2007 dokonca dochádzalo k vyrážaniu poklopov vodou z kanalizácií na kanalizačných vpustiach tým, že nazhromaždená špina ich upchávala  a vytvárala podtlak. Prečo to tak je? 

Pri výstavbe spevnených plôch sa navrhujú dažďové kanalizácie, ktoré intenzívnejšie prívalové dažde nestíhajú odvádzať. Podľa odhadov každým rokom je z územia mesta Žilina odkanalizovaných viac ako 7 mil. m3 dažďových vôd. Nedokonalý kanalizačný systém nestíha prívalové dažde odvádzať, ale zároveň vysušuje mestské prostredie. Preto mestské prostredie má vyššiu teplotu oproti okolitej prírode. Za odkanalizovanie dažďových vôd platia všetci vlastníci a správcovia spevnených plôch. Odhadujem, že v Žiline za to inkasuje Vodárenská spoločnosť  cca 4 mil. EUR.

Toto presušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje v letnom období vyššie teploty, nižšiu vlhkosť a vyšší výskyt alergénov v ovzduší. To má negatívny vplyv  na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí. Mestské zelené plochy trpia suchom a sú v permanentnom strese nedostatku vody. Riziká zmeny mikroklímy – fenomén alergických ochorení v urbánnych prostrediach súvisí s presušeným prostredím a nízkou vlhkosťou ovzdušia. To zvýšuje výskyt alergénov v ovzduší.

Skanalizované, zabetonované mestské prostredie Žiliny tiež prispieva k vyššej extrémnej koncentrácii prívalových dažďov na malých územiach, také ako sa odohrali včera v Žiline. Prehriatie mestské prostredie vytvára sálavé teplo, ktoré ovplyvňuje tvorbu mrakov viac vertikálne, ako horizontálne a tie sa potom vylejú na menšiu plochu s väčšou intenzitou.

Zmenu manažmentu dažďovej vody môže mesto na plochách svojich budov zrealizovať veľmi rýchlo. Napríklad zrealizovať projekty zbierania dažďových vôd do zelených zón mesta a tak znížiť zaťaženosť mestskej kanalizácie. Mesto môže dažďovú vodu využívať ako úžitkovú na sanitáciu svojich budov, čim môže usporiť značné finančné prostriedky. Vlastníci rodinných domov môžu realizovať dažďové záhrady na svojich pozemkoch. Spoločenstvá vlastníkov bytov na sídliskách môžu tiež pomôcť či už realizáciou zelených striech na bytovkách, alebo ju zbierať v parkoch medzi bytovými domami. Dažďová voda z komunikácií tiež nemusí odtekať do kanalizácie, ale môže zavlažovať vegetačné pásy okolo ciest.

Problém však je, že sme natoľko zvyknutí na stereotypy, že radšej to necháme tak, mysliac si, že podobná katastrofa už za nášho života nepríde. A ona príde. Vodná katastrofa v Žiline to potvrdzuje. Rok 2007, 2009 a včera. Sme sporadický ohrozovaní prívalovými dažďami a zároveň suchom.  Môžeme sa naďalej nechať ohrozovať, alebo sa pokúsiť o zmenu.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?