Ako riešiť manažment dažďových vôd v Bratislave

Autor: Michal Kravčík | 25.8.2014 o 23:30 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  2542x

V roku 2012 Bratislavu ohrozovala Dunajská povodňová vlna. Otestovala mobilné zábrany za 2 mld. Sk a spoľahlivo, tak ako iné mestá okolo Dunaja. Žiaľ, mestá nielen okolo Dunaja, budovaním ochrany pred veľkou vodou si neuvedomujú, že povodeň môže prísť aj priamo z mesta. Spevnené, zastrešené plochy i stále zahusťujúca zástavba už nezvláda odvádzať prívaly dažďa. Preto veľkú časť najnižších bodov mesta zaplavujú stečené dažďové vody zo spevnených plôch. Žilina o tom môže rozprávať. Schytala to už tretí krát. Naposledy v júli tohto roku. Bratislava po prvý krát. Až tak, že dažďová voda sa vracala kanalizáciou do budov.

Prečo to tak je? Lebo rast spevnených a zastrešených plôch v meste a ich napájanie na starý kanalizačný systém nestačí odvádzať prívalové dažde. Podľa odhadov je každým rokom z územia mesta Bratislavy odkanalizovaných viac ako 20 mil. m3 dažďových vôd. Nedokonalý kanalizačný systém nie len že nestíha odvádzať prívalové dažde, ale zároveň vysušuje mestské prostredie, ktoré sa následné prehrieva a zhoršuje kvalitu životného prostredia. Za odkanalizovanie dažďových vôd platia všetci vlastníci a správcovia spevnených, či zastrešených plôch. Odhadujem, že Bratislavská vodárenská spoločnosť aj za nedôsledné kanalizovanie a prehrievanie mestského prostredia inkasuje cca 20 mil. eur ročne.

V letnom období vyššie teploty, nižšia vlhkosť a vyšší výskyt prachu a alergénov v ovzduší. To má dopady na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí. Mestská zeleň trpí suchom a je  v permanentnom strese nedostatku vody. Tak ako iné vysušené teritóriá či mestá, aj Bratislava prispieva k vyššej produkcii citeľného tepla do atmosféry a to viac podporuje tvorbu vertikálnych mrakov s výdatnými zrážkami na malých územiach, hlavne v letnom období. Stačí si pripomenúť vodnú katastrofu na Píle pri Trnave v júli 2011.

Ako to riešiť? Zmenou manažmentu dažďovej vody. Realizovať projekty zbierania dažďových vôd do zelených zón mesta a tak znížiť zaťaženosť mestskej kanalizácie[1]. Mesto môže dažďovú vodu využívať ako úžitkovú na sanitáciu svojich budov, čim môže usporiť značné finančné prostriedky. Vlastníci rodinných domov môžu realizovať dažďové záhrady na svojich pozemkoch[2]. Spoločenstvá vlastníkov bytov na sídliskách môžu tiež pomôcť, či už realizáciou zelených striech na bytovkách, alebo ju zbierať v parkoch medzi bytovými domami. Dažďová voda z komunikácií tiež nemusí odtekať do kanalizácie, ale môže zavlažovať vegetačné pásy okolo ciest a tým mesto môže byť zelenšie, čistejšie a zdravšie.

Problém však je, že sme natoľko zvyknutí na stereotypy, že radšej to necháme tak, mysliac si, že podobná katastrofa už za nášho života nepríde. A ona príde. Ak budeme pokračovať s vysušovaním miest tak ako doteraz, bude takýchto intenzívnych lejakov ešte viac. Pribudnú aj dlhodobejšie suchá. Povodne i suchá môžu postihnúť, ktorúkoľvek časť vidieckej, či mestskej krajiny. Vidiecka krajina bude valcovaná bleskovými povodňami a mestá? Paradoxne návrat dažďovej vody do miest cez kanalizačné potrubia, ktoré sme vybudovali práve preto, aby sme sa tej dažďovej vody zbavili.   

 

[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/228207/Dazdove-zahrady-pre-zdravu-klimu-miest-III.html

[2] http://kravcik.blog.sme.sk/c/317108/Urob-si-vlastnu-dazdovu-zahradu-a-ozdrav-si-klimu-v-roku-2013.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?