Preto máme ohrozených viac ako 40% vyšších rastlín a takmer 60% percent stavovcov, lebo je málo vody v krajine. Nedostatok vody v krajine znamená, že zajačica nevrhne mláďatá i stáda voľne žijúcej zveri sú nižšie. O tom by mohli poľovníci rozprávať. Ako napríklad migruje voľne žijúca zver za vodou. Žiaľ v období spriemyselňovania krajiny sme bezhlavo odvodňovali i kanalizovali vodu z územia až tak, že krajina vyschla. Preto poklesáva biodiverzita. Teraz musíme investovať viac ako 500 mil. eur. To hovorí Akčný plán na ochranu biodiverzity. Je to polovica toho, čo navrhoval Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny na ochranu Slovenska pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou.
Potešilo ma, že envirorezort ide touto cestou. Viac by ma však potešilo, ako jedného z autorov kritizovaného i nenávideného spomínaného programu, že MŽP ide aj cestou spájania politík medzi ochranou prírody, biodiverzity s ochranou pred povodňami, suchom, klimatickou zmenou i vytváraním zelených pracovných príležitostí pre nezamestnaných i trvalo udržateľným rozvojom.
Ak by envirorezort dokázal prepojiť politiku ochrany biodiverzity s ochranou území pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou s podporou zelených pracovných miest, Slovensko by sa stalo inovátorom minimálne pre Európu, ako štartovať rozvojové impulzy štátu so záujmami ochrany prírody. Na toto múdre politické rozhodnutie by stačilo investovať 1 miliardu eur a nie 34 mld. eur, ktoré údajne treba investovať na ochranu Slovenska pred hroziacou klimatickou zmenou. Navyše by Slovensko v budúcnosti nebolo ohrozované ani nedostatkom vody, ani suchom i mohlo by ponúkať svoju strategickú surovinu, teda vodu tým, ktorí trpia jej nedostatkom.