Ako sa z jednej ochranárskej ikony stala obyčajná nula

Autor: Michal Kravčík | 25.11.2014 o 7:05 | Karma článku: 7,87 | Prečítané:  1809x

Pred 25-timi rokmi ochranárske organizácie významne prispeli k spoločensko-politickým zmenám na Slovensku. Možno práve tieto zmeny si zaslúžia hlbšie poznanie súvislosti, ako sa táto nehomogenná skupina správa po novembri 1989 v prostredí „slobodnej demokracie“. Jedným z výrazných osôb ochranárskeho hnutia je Juraj Lukáč, ktorý založil pred viac ako 20-timi rokmi Lesoochranárske združenie VLK.

V 90-tych rokoch som Lukáčovi pomáhal a úprimne som veril, že to Lukáč robí v prospech prírody. Tešil som sa z jeho úspechov, až kým som z toho nevytriezvel. Nebudem sa zaoberať všetkými aktivitami Juraja Lukáča, ale sústredím sa iba na to, čo ma prinútilo Juraja Lukáča žalovať na súde. Tento pán neprimerane zasiahol do môjho života i do realizácie jedného s najambicióznejších projektov v novodobej histórii Slovenska. Čo sa vlastne stalo? Piateho februára 2011 Juraj Lukáč napísal mail Splnomocnencovi Vlády pre Program revitalizácie krajiny a IMPaK Martinovi Kováčovi, na ktorý si nepamätá s komentárom:
V UTOROK A STREDU SOM V Bratislave, rokujem s ministrom a NR SR, aj o tom…
Obsah mailu, ktorý bol adresovaný internetovej skupine vlk@list.changenet.sk a na vedomie skupine lesy-ke@list.changenet.sk, Jurajovi Smatanovi a Elene Pätoprstej a ktorý bol preposlaný Splnomocnencovi Vlády SR pre Program revitalizácie krajiny a Integrovaný manažment povodí a krajiny obsahoval:
Les, ktorý vyrúbali Mestské lesy Košice, kde je v dozornej rade Michal Kravčík a ktorý nariadil tento výrub, pred rokmi, spôsobil, že tam teraz majú povodne,
To sa volá perpetum mobile,
Vyrúbem = peniaze = povodne
Povodne = protipovodňové akcie = peniaze
Vyrúbem = peniaze na kvadrát ( ale musím mať sviňu v dozornej rade Lesov + tú istú sviňu v protipovodňovej skupine vlády)
My sme tam s Jankou aj s Brusterom boli, bola tam starostka a aj Mestské lesy Košice, odmietali prestať rúbať , aj keď sme im núkali peniaze, nie, oni mali v očiach také plamienky , ktoré vidím, svietiť teraz…
Juraj Lukáč
Lesoochranárske zoskupenie VLK
082 13 Tulčík č. 27
tel./fax: 051 7789 488
www.wolf.sk”

Juraj Lukáč napísal tento mail, ako reakciu na televízny šot v STV o projekte protipovodňovej ochrany v obci Mala Lodina, kde sa po dramatických povodniach v roku 2010 obnovovala poškodená lesná krajina za 20 tisíc eur. Projekt bol finančne podporený premiérkou Slovenskej republiky, ktorý som spolu s kolegami na Úrade Vlády v roku 2010 pripravil, ako podklad pre Vládny program revitalizácie krajiny a IMPaK.

Aktivity Juraja Lukáča v tých istých intenciách, ako samotný vyššie zachytený mail zrejme prerastali do ďalších nechutných ovplyvňovaní verejných činiteľov, aby bol Program revitalizácie zastavený. Vyjadrenie Juraja Lukáča „Program revitalizácie krajiny je dymová clona na masový výrub lesov“ na pracovnom stretnutí k výrube brehových porastov v apríli 2011, ktoré zvolal poradca premiérky pre životné prostredie Juraj Smatana, hovorí o manipulatívnych vyjadreniach tejto ochranárskej ikony, ktoré pravdepodobne vyústilo aj k spochybňovaniu Programu revitalizácie krajiny Ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom životného prostredia,  zverejnené 13. júla 2011. To spochybňovanie sa iste hodilo odporcom lacných riešení. Citujem “vytvoril sa tok peňazí bez akejkoľvek kontroly a vyvodenia zodpovednosti pri nesplnení sľubovaných kritérií, maskovaný úžasnou medializáciou”. Pripomínam, že toto vyjadrenie bolo publikované, keď sa štartoval program a teda nemohli byť nesplnené sľubované kritériá! 

Vyvrcholením tohto odporného zásahu do procesov riešenia problémov ochrany miest a obcí na Slovensku bola petičná iniciatíva na jeseň 2011 na zastavenie Programu revitalizácie krajiny sťažnosťou v Bruseli, ktoré podpísal tak Juraj Lukáč ako aj množstvo ochranárskych lídrov, ktorí bez poznania súvislosti celého programu boli naivne presvedčení, že Program revitalizácie krajiny je financovaný bez sľubovaných kritérií, maskovaný úžasnou medializáciou. Tento názor pretrváva v ochranárskom hnutí doteraz.

Keď som bol odídený z Úradu vlády SR a mojim zamestnávateľom, tak ako aj pre tisíce ľudí, ktorí pracovali za minimálnu mzdu sa stal Úrad práce a sociálnych vecí, mal som dostatok času dávať do časovej osi udalosti, ktoré sa odohrávali v hektickej dobe štartovania Programu revitalizácie krajiny a rozpoznávať aj to, čo bolo v pozadí. Na základe toho som pochopil, že jeden z kľúčových momentov zastavenia Programu revitalizácie krajiny bol aj email, ktorý Juraj Lukáč zaslal bývalému splnomocnencovi vlády SR a distribuoval environmentálnemu hnutiu na Slovensku, rokoval s ministrami i poslancami NRSR. Možno rozposlal aj na stovky ďalších mailov, že ja som ta sviňa, ktorá vymyslela Program revitalizácie krajiny, aby som si zabezpečil nekontrolovaný tok peňazí.

Tento mail poodhalil obludný rozmer správania sa tejto ochranárskej ikony, ktorá uškodila nie len mne a samotnému programu revitalizácie krajiny, ale aj celému environmentálnemu hnutiu. Prečo? Lebo Program už v prvom roku umožnil tisícom ľudí v zanedbaných regiónoch pracovať na obnove poškodenej krajiny. Práve títo obyčajní ľudia začali správať ako skutoční ochrancovia prírody. Preto, ako jeden z členov environmentálneho hnutia na Slovensku som sa rozhodol obludnosť správania sa jednej „environmentálnej ikony“ zastaviť žalobou na súde v januári 2013.

Po niekoľko násobnom odročení súdneho pojednávania pre údajne choroby obhajkyne Juraja Lukáča i jeho zaneprázdnenosťou sa konečne 11. novembra 2014 konalo prvé pojednávanie, na ktoré „ochranárska ikona“ neprišla údajne preto, lebo mala zápal očných spojiviek a cestovanie by mu ohrozilo zdravie. Cez právnu zástupkyňu Juraj Lukáč odkázal, že on si nepamätá, že by hore uvedený mail písal. Priznám sa, že som to od tak „zanieteného“ ochranára nečakal. Nečakal som, že Juraj Lukáč je až taká zbabelá nula, že sa nevie postaviť za to, čo vypustí zo svojho mozgu. Preto toto dávam na známosť všetkým tým, ktorých tento pán akýmkoľvek spôsobom vydieral. Nebojte Juraj Lukáč je obyčajná nula a Vám neublíži, lebo je zbabelý pozrieť sa „svojej pravde do očí“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.


Už ste čítali?