akekolvek sadenie stromov, hoci aj "do betonu" je lepsie ako nic. mam namysli parkoviska pred obchodnymi centrami a supermarketmi, kde by sa zmestilo aj 3x viac stromov ale aspon nejake tam "zly kapitalista" nasadil.
najhorsie je rubanir strokov v mestach bez nahrady, kde investor zaplati "spolocensku hodnotu" stromu anuz sa viac nestara. alebo vysadi nahradny strom niekde za mestom a v centre sa buduje coraz viac zon bez zelene, ktore su v lete rozpalene ako slak.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Treba oceniť, že pán Kravčík sa poučil z diskusie k onomu článku a vyhol sa všetkému konkrétnemu, čo by ho mohlo usvedčiť z diletantstva. Dokonca aj obrázok z termokamery prehnal cez nejaký filter free Photoshopu, aby sa nepovedalo, že sa opakuje. Good job, pán Kravčík! Publikačná kvóta sa úspešne plní a učeníci v úžase tlieskajú tomu, čo ich tak strašne nebavilo na fyzike v 7. ročníku základnej školy.
než napr. tundra. Dám aspoň populárny link, nie je to moja parketa: http://hnonline.sk/c4--2085782... Nebudem sa teda príliš hádať, ak ma Majster dokáže odbornými argumentmi presvedčiť, že ten článok a štúdia, o ktorej píše, sa mýli. Ale skôr mi čosi hovorí, že Kravčík o takom názore ani nikdy nepočul.
Každopádne, logika je zas proti Kravčíkovi - od vzniku civilizácie sme vyrúbali 40% svetových lesov (odlesnili sme túto plochu, premenili ju na poľnohospodársku pôdu). Podľa Kravčíka by teda mala už dávno nastať klimatická katastrofa.
Lenže článok nebol o tundre a globálnych klimatických zmenách, ale o lokálnom znížení teploty v miestach kde rastú stromy. Na to nemusia byť žiadne štúdie, že v lete sa v mestách vyhýbame asfaltových a betónovým plochám a schováme sa radšej do tieňa v parku. Niektorí ľudia majú divné predstavy, že urbánne prostredie musí byť zákonite betón, asfalt a sklo.
Majster tam básnil o odparovaní vody. takýto vplyv by mal význam len vo veľkom, tak ako si pod holým nebom nepustíš klímu alebo nezapneš kúrenie, tak pod holým nebom ti odparovanie vody jedným stromom prostredie neochladí.
To lokálne zníženie teploty v tieni pod stromom, o ktorom píše, je veľmi podobné zníženiu teploty v tieni budovy. Súvisí s tieňom, nie s vodou. A nie je "klimatizačným zariadením" ako píše Majster.
Majster skrátka, populisticky ako vždy, poukázal na nejaký jav, ktorý sa každému sedliakovi zdá pravdivý a nalepil naň svoju nesúvisiacu teóriu. Aj ja uznávam, že v tieni je chládok. Dokonca viem aj to, že vplyv korunovej vrstvy zapojeného lesa ešte výraznejší a predstavuje už dokonca izolačnú vrstvu, pod ktorou je cez deň chladnejšie a v noci teplejšie. Ale stále to nesúvisí s vodou a s teóriou Majstra.
Pokiaľ ide o stromy v mestách, treba ich sadiť, ale v prípade potreby aj rúbať. Tie stromy sú tam pre ľudí, nie naopak. Čakať, kým nejaký strom zvalí múr alebo strhne strechu, prípadne sa zvalí na chodcov a autá, asi nie je riešením. A ak sa na plochu zo stromom zlakomí investor? Čo ti ja viem. Aj na mieste Kravčíkovho domu mohli rásť stromy a on mohol bývať v desaťposchodovom paneláku...
Krasa co? Ked sa o Auparku rozhodovalo Kravcik bol predsedom komisie vystavby a mestsky poslanec. Tak si vystavil klimatizacne zariadenie krasne ako on sam.
na druhej strane